V centre Bratislavy v posledných mesiacoch zanikli štyri klasické kníhkupectvá: Ex Libris, Modul, Osveta, Slovenský spisovateľ. To posledné musel zatvoriť vydavateľ MARTIN CHOVANEC.
Predajňa Slovenského spisovateľa na Korze skončila pre slabšie tržby. Patrí teda ešte kníhkupectvo do centra?
„Pred nami zanikli ešte Reduta a Luxor a pred nimi ďalšie. V tomto kníhkupectve sme prvýkrát za dvadsať rokov zaznamenali stratu v roku 2010. Preto sme po dohode s prenajímateľom prevádzku kníhkupectva k 31. decembru 2011 ukončili. Keďže tam po nás nepokračuje nijaký iný kníhkupec či vydavateľ, znamená to, že sa tam naozaj neoplatí predávať knihy. Inak by prenajímatelia, ktorými sú spisovateľské organizácie, nedali vo svojej budove priestor radšej predajni módneho textilu ako knihám.“
Chceli tam už ísť ďalší záujemcovia?
„Hlavne neknižní. Nájom sme mali dohodnutý na desať rokov. Boli sme presvedčení, že si naň dokážeme predajom kníh vždy zarobiť.“
Prevádzkovať kníhkupectvo v centre je teda drahé?
„Kníhkupectvo v centre mesta s predajnou plochou asi 120 štvorcových metrov ako bolo naše, medzi historickou budovou SND a Čumilom, potrebuje na prevádzku minimálne troch pracovníkov. Tým máte dané najdôležitejšie náklady - nájomné a platy zamestnancov. Ak prevádzkujete také kníhkupectvo sám, teda nie ste súčasťou obchodne siete, poskytnú vám dodávatelia zhruba 30 percent rabat, teda z knihy, ktorú predáte za desať eur, vám zostanú tri eurá. Na tých troch zamestnancov, nájomné, platobný terminál, internet, telefón, upratovanie a ďalšie náklady budete mesačne potrebovať 5000 eur, takže potrebujete predať každý mesiac knihy za 17 000 eur, to je 1700 kníh po desať eur, teda asi dve plné palety kníh. Ak sa vám to v niektorom mesiaci nepodarí, budete si musieť požičať s tým, že vrátite na Vianoce, keď sa tržby rozbehnú. Ak však napadne veľa snehu alebo sa bude šmýkať, ľudia neprídu a ste v strate.“
Kníhkupectvo Slovenský spisovateľ zavreli pred Vianocami.
FOTO - MARTIN CHOVANEC
Začali si ľudia viac kupovať knihy v nákupných centrách mimo centra?
„Historické centrum Bratislavy prestalo byť obchodným centrom. Stalo sa skôr miestom oddychu. Nová zóna Eurovea s bezplatným parkovaním, obchodmi vrátane veľkého kníhkupectva pod jednou strechou a pre nás neobvyklou všade prítomnosťou Dunaja, obchodné ambície Starého Mesta dorazila. Odhadujem, že veľa obchodníkov v Starom Meste, ktorým prenajímatelia nevyšli v ústrety znížením nájomného, čoskoro skončí, vrátane kníhkupcov. Odlev kupujúcich do Eurovey bol aj pre nás šokom.“
Je to bežné aj v iných mestách?
„Áno, je to bežné. Aj po pešej zóne vo Frankfurte, ktorý je najznámejším európskym knižným mestom, sa dosť našliapete, kým natrafíte na kníhkupectvo.“
Knihy sa čoraz viac predávajú cez internet, je to pre vydavateľa nevyhnutné?
"Nevyhnutné to nie je, ale je to „in“ a nemáme odvahu povedať záujemcovi, že my internetový predaj nerobíme. Pre väčšinu vydavateľov a menších kníhkupcov je to povinná jazda, niekedy aj príťaž. Na to, aby ste na webe profitovali musíte mať aktuálnu ponuku desať tisícov knižných titulov, a to okrem Martinusu a Gorily na Slovensku nikto nemá."
Trendom je predaj elektronických kníh.
„Áno, skoro všetci už vydávame aj e-knihy. My sme ich vlani vydali 39. Predaj sa ešte nedá porovnávať s papierovými. Stiahnutia e-kníh rátame na desiatky, u papierových sú to stále stovky a tisíce. V USA je však už zo všetkých kníh na trhu rovná polovica len v elektronickej podobe a vydavateľom môže byť pomaly každý kto má počítač, internet, kreditnú kartu, sto dolárov v hotovosti a autorské práva. Potomkovia Jeroma Davida Salingera napríklad oznámili, že nikdy nepovolia jeho knihu Kto chytá v žite v elektronickej forme.“
Čo môže byť jej problémom?
„Z technickej stránky dochádza už teraz pri e-knihách k zjednodušeniu, ktoré si pri papierových knihách nevedel nikto ani predstaviť. Výnimkou nie je jeden typ písma a absencia klasickej technickej úpravy. Horšie to však môže byť v prípade tých kreditkových e-vydavateľov. Budú sa vôbec venovať úprave textu a jazykovej redakcii, alebo to bude prirodzená daň tomuto pokroku?! Bolo by dnes napríklad pre milovníka Rúfusovej poézie akceptovateľné, aby čítal jeho básne vytlačené typom písma aké sa používa pri detských knihách?“
Kníhkupci sa spájajú s kaviarňami. Priláka káva ľudí, či ide aj o imidžovú záležitosť kníhkupectva?
„Tento trend sa začal v Panta Rhei už pred viac ako desiatimi rokmi v bratislavskom Poluse a úspešne ním dobylo Bratislavu a veľké slovenské mestá. Pre ľudí boli tieto pekné a veľké kníhkupectvá s kaviarňami niečím novým, o čom dovtedy len počuli či čítali. Otvorené od 10.00 do 22.00 vrátane sobôt a nedieľ, nepreberné množstvo kníh, sadnete si a listujete v knihe, začítate sa a zrazu máte dojem, že aj vy ste súčasťou tohto sveta. Expanzia veľkých kníhkupectiev stále pokračuje, v najbližších rokoch sa však zastaví a potom sa ukáže skutočná efektívnosť veľkých predajných priestorov a ich spojenia s kaviarňami. V každom prípade však už svojou atraktívnosťou dokázali pritiahnuť ku knihám množstvo ľudí. A neverím, že niekomu ani po piatej káve nepadne do oka aj kniha.“
Na druhej strane, nemôže byť prednosťou malého kníhkupectva, že tam knižky môžu nielen ľahšie nájsť, ale vám aj predavač poradí, či povie niečo zaujímavé?
„Majiteľ vždy vtisne kníhkupectvu nejakú pečať. Náš rebríček bestsellerov bol zásadne iný ako v Tescu alebo
v Panta Rhei. Chodila tam skupina ľudí príznačná pre Staré Mesto. Ale tých kníhkupectiev, ktoré nepatria do nejakej siete, by ste už spočítali na prstoch jednej ruky.“
Knihy tiež ostávajú v hypermarketoch, kde zákazníkovi nikto neporadí s výberom. Má to podľa vás zmysel?
„Má. U nás dokonca v určitom období hypermarkety aj vo veľkých mestách suplovali plnohodnotné kníhkupectvá, ktoré v divokej privatizácii zmizli zo dňa na deň. Poradiť vám často nemá kto ani vo veľkom modernom kníhkupectve. A v hypermarketoch je sortiment obmedzenejší – držia sa tam na policiach skutočne len knihy, ktoré sa predávajú. Takže je to pre tých, ktorí sa ponáhľajú a chcú si rýchlo kúpiť najnovší román.“
Martin Chovanec musel kníhkupectvo zavrieť. Niektoré knihy vypredal, iné dostať aj v hypermarkete.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Knihy teraz predávate hlavne cez iných predajcov. Čo ste stratili zatvorením kníhkupectva?
„Ekonomicky nič, keďže bolo stratové. Stratili sme však tradíciu posledného kamenného kníhkupectva na bratislavskom korze, na ktorú sme boli veľmi hrdí. Bolo dojímavé počúvať otázky kupujúcich v čase, keď už na výkladoch kníhkupectva viseli plagáty „končíme 23. 12. 2011“. Nevedeli si predstaviť, že tu už kníhkupectvo nebude. A pokojne mohlo byť, keby doňho zavítali častejšie, nielen počas záverečného výpredaja. Ale ešte sa nám asi všetkým nevžila zásada, že tam, kde nie sú tržby, nemôže byť ani obchod, alebo mnohí z nás knihy stále nepokladajú za tovar.“
Na záver ste robili výpredaj slovenských autorov a nekomerčných svetových autorov v cene od päťdesiat centov. Ako to dopadlo?
„Ľudia to naozaj kupovali. A cez vianočné trhy, to je idyla. Každý deň sme tam predali 700 až tisíc kníh. Teda za december sa predalo za 46tisíc eur kníh – toľko, ako nám predá Martinus za celý rok alebo dvakrát toľko nám predá Panta Rhei za celý rok. Trikrát toľko nám predá ten, čo zásobuje Tescá a Carrefoury.“
Vypredali ste úplne zásoby alebo niektoré knihy zoženú čitatelia aj teraz?
„Mali sme veľa kníh, ktoré sme predávali len tam. Efektívne riadený veľkoodberateľ či kníhkupecká sieť chce od vás v zásade len knihy, ktoré majú predajný potenciál, a ak im dáte 50 výtlačkov básnickej zbierky a oni z nej za rok predajú len 10 kusov, dajú si na vás už nabudúce pozor. Ponúkli sme množstvo kníh, ktoré kupujúci znovu objavili a predali sme stovky Solženicynov, Prévertov, Urbanov, Hykischov, Hesseho, Londonov, Chalupkov, Haľamových, Válkov, Beckettov, Tužinských, Smrekov, Zelinových, Zelinkov. Obávam sa, že väčšinu z týchto kníh už čitatelia v kníhkupectvách nenájdu. Dnešná doba nám neumožní ich ďalšie vydania.“
Vydali ste aj Rúfusovu poslednú trilógiu. Ako sa predáva?
„Nedávno, 11. januára uplynuli tri roky od smrti Milana Rúfusa a od vydania záverečnej knihy jeho posledného triptychu Ako stopy v snehu. Predali sme z nej takmer 15tisíc výtlačkov, z prvej Báseň a čas takmer 14tisíc a z druhej Vernosť 11tisíc výtlačkov. Takže 40tisíc Slovákov si kúpilo aspoň jednu knižku, v ktorej je zhruba 40 básní. To je sila. S takýmto niečím sa mnohí vydavatelia nestretnú ani raz za život.
