BRATISLAVA. Do polovice marca prebiehajú v materských školách zápisy detí. Kapacity škôlok bývajú v posledných rokoch naplnené. Mestské časti, ktoré ich zriaďujú, preto vytláčajú z budov škôlok iných nájomníkov a uvoľňujú miesta materským školám. To je aktuálny prípad ružinovskej škôlky na Západnej ulici, kde takto pribudne od septembra štyridsať miest.
Výnimky Aj tak viaceré mestské časti žiadajú štátnu školskú inšpekciu o udelenie výnimiek na počet detí v triedach. Maximálne možno zvýšiť počet detí v triede o tri. Ani to nie je možné vždy, budova musí byť na to technicky vybavená. „Ide o priestorové podmienky, počet hygienických zariadení a podobne,“ spresňuje Emília Šimková, riaditeľka petržalskej materskej školy na Pifflovej ulici.
Zákon určuje počet detí v triedach podľa veku. V triede pre troj- až štvorročné deti môže byť najviac dvadsať detí, v triede pre štvor- až päťročné deti 21, v triede pre päť- až šesťročné deti 22 a v zmiešaných triedach pre troj- až šesťročné deti môže byť 21 detí.
Do tridsať dní od zápisu riaditeľ materskej školy rozhodne o prijatí či neprijatí dieťaťa. Škôlky prednostne prijímajú deti, ktoré majú trvalý pobyt v obvode zriaďovateľa. Hoci zákon umožňuje prijať do škôlky aj dvojročné dieťa, škôlky na to nemajú dostatočné kapacity.
Kritériá Škôlky zo zákona prednostne prijímajú deti vo veku päť rokov a deti s odloženou školskou dochádzkou, dodatočne odloženou školskou dochádzkou, tie, ktoré majú v škôlke súrodenca. Viaceré berú do úvahy aj situáciu, keď je rodič samoživiteľom. V prípade, že záujem o miesto prevyšuje kapacitu škôlok, prijímanie sa riadi ďalšími kritériami.
Napríklad Nové Mesto má v škôlkach rajonizáciu podľa miesta bydliska v mestskej časti, v Starom Meste či Záhorskej Bystrici je jedným z kritérií pracovný pomer rodiča na miestnom úrade alebo v zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávy.
Ponúknu miesto inde V prípade, že sa dieťa nepodarí v škôlke umiestniť od septembra, nemusí to znamenať, že sa do škôlky nedo〜stane po celý rok. Počty škôlkarov sa menia aj počas roka. „Keď sa vyskytne voľné miesto, ponúkneme ho rodičovi,“ hovorí Šimková.
Okrem toho, hneď po zápise sa schádza dislokačná komisia, kde sa riaditelia škôlok informujú o prípadnom voľnom mieste. Riaditeľ ho tak vie ponúknuť rodičovi, ktorého musel odmietnuť. „To je dôvod, prečo je zbytočné v Petržalke prihlasovať dieťa do viacerých škôlok,“ dodáva Šimková.
Plač pred škôlkou nemusí znamenať, že dieťa v nej trpí Škôlky majú špeciálny režim na začiatku dochádzky, kým si dieťa zvykne. Trvá najviac tri mesiace.
BRATISLAVA. Nástup do škôlky zvládajú deti rôzne. Niektoré si zvykajú pomalšie, sú vystresované a plačú, iné sa od prvého dňa cítia v škôlke dobre.
Stáva sa, že aj okamžite adaptované deti začnú po týždnidvoch plakať a odmietať škôlku.
„Dieťa sa mohlo nasýtiť nových podnetov, začalo si uvedomovať, že situácia je už nemenná, že škôlku bude navštevovať každý deň alebo mu nevyhovuje pevnejší režim, a začne sa brániť odmietaním,“ vysvetľuje Michaela Martonová, liečebná pedagogička z Centra pedagogicko - psychologického poradenstva na Hrobákovej ulici.
U niektorých detí sa zo začiatku môžu objaviť poruchy spánku, odmietanie jedla či pomočovanie. Ak si po pár dňoch dieťa na škôlku zvyklo, tieto príznaky vymiznú spontánne .
Adaptácia Ak tieto prejavy pretrvávajú aj naďalej, zrejme pôjde o problémy s adaptáciou a treba vyhľadať pomoc psychológa. Niekedy postačí skrátiť pobyt v škôlke, inokedy nechať dieťa doma.
Adaptačný proces v škôlke môže podľa zákona trvať najviac tri mesiace. Ako prebieha, to si určujú škôlky samy. Niektoré umožnia dieťa ponechať v škôlke od začiatku celý deň, iné majú adaptáciu rozčlenenú, napríklad prvý týždeň na dve hodiny, druhý týždeň na štyri hodiny a postupne učiteľka určí, ktoré deti by mohli skúšať aj odpočinok.
Keď sa dieťa nezadaptuje ani v zákonnej lehote, môže riaditeľ školy navrhnúť prerušenie dochádzky.
„Počas svojej praxe som sa nestretla s tým, že by sa dieťa muselo vrátiť domov,“ hovorí Emília Šimková, riaditeľka materskej školy na Pifflovej ulici.
Plač pred príchodom do škôlky nie je podľa riaditeľky znakom neadaptovanosti. Potvrdzuje to aj Martonová. „Učiteľky hovoria, že dieťa prestane plakať hneď, keď rodiča nevidí. Treba učiteľkám dôverovať, lebo dieťa možno skúša slzami situáciu zvrátiť,“ dodáva Martonová.
Adaptované vs. neadaptované dieťa Adaptované dieťa samo bez sĺz vojde do triedy, aktívne sa zapája do hier, je väčšinu dňa dobre naladené. Pozná mená väčšiny detí v triede, rešpektuje denný režim a s ním spojené pravidlá, pýta sa a navštevuje toaletu. Väčšinu jedla zje s chuťou, komunikuje s učiteľkou.
Neadaptované dieťa odmieta jedlo alebo trpí nechutenstvom, vracia, znovu sa u neho objaví pomočovanie, ktoré sa už neobjavovalo. Môže mať poruchy spánku, odmieta v škôlke návštevu toalety, plače počas dňa aj po dvoch mesiacoch, je apatické, nečinné a skľúčené.
(vju)
