BRATISLAVA. Za vracanie hudobnej noblesy do súčasnej zábavy a pripomínanie tanečných tradícií starej Bratislavy dostal ocenenie Bratislavská čučoriedka Júliusa Satinského v kategórií idea orchester Bratislava Hot Serenaders.
Satinského cena potešila
"Nesmierne nás to teší, lebo my to robíme hlavne pre radosť," povedal SME vedúci orchestra Juraj Bartoš. "My máme pána Satinského a Lasicu a kultúru, ktorá je spojená s nimi, veľmi radi a považujeme sa určitú súčasť toho, takže nás to teší, že nám to takto niekto dal najavo," dodal.
Počas 11. ročníka Bratislavského bálu, ktorý sa konal v Mestskom DPOH v noci zo soboty na nedeľu, ocenili aj fotografa Karola Kállaya - v kategórii osobnosť. Čučoriedka mu patrí za celoživotný prínos vo fotografickom umení a obzvlášť za reprezentáciu Bratislavy doma i vo svete, rozhodla rada ceny.
"Pamätám sa na svoje začiatky, fotografoval som chlapcov na klzisku na Dunajskej ulici a fotografoval som to zo strechy domu, pred ktorým je dnes socha Jula Satinského. Dnes tí chlapci z toho klziska sú šesťdesiatnici," povedal v poďakovaní Karol Kállay.
Cena sa odovzdáva v dvoch kategóriách, osobnosť a idea. Prvými laureátmi tejto ceny boli v roku 2004 operná speváčka Mária Kišoňová Hubová a akademický maliar Viktor Hulík.
V minulom roku si ocenenie prevzali v kategórii Idea-počin Vladimír Michal, zakladateľ a majiteľ kníhkupectva Artforum, v kategórii Osobnosť získala Bratislavskú čučoriedku herečka Emília Vášáryová.
Z ľava: Juraj Bartoš, líder Bratislava Hot Serenaders, manželka Viera a dcéra Lucia Júliusa Satinského, ktorého cena pripomína, Karol Kállay, moderátorka Iveta Malachovská a Milan Lasica.
FOTO: BKIS
Hviezdou bola Rottrová
Bratislavský bál. uzavrel plesovú sezónu v Bratislave. Hostia, ktorých pri červenom koberci vítali živé sochy Čumil a Paparazzi, si mohli pripiť šampanským s čučoriedkou.
Privítal ich primátor mesta Bratislava Milan Ftáčnik spolu s predsedom Bratislavského samosprávneho kraja Pavlom Frešom.
Bál už tradične otváral tanec novicov a slávnostné predtancovanie, ktoré patrilo členom Choreocentra a tanečného klubu Uni-Dance.
Tanec a zábava prebiehala na dvoch scénach, v divadelnej sále a divadelnom klube, návštevníkov plesu zabával celý rad známych umelcov, medzi nimi Anita Soul, Nela Pocisková, skupiny Vidiek, Funkiez, Big Band Gustava Broma pod vedením Vlada Valoviča so sólistami Andreou Zimányiovou, Domenicom Martuccim a Brunom Oravcom aj Metropolitný orchester Bratislava.
Hviezdou večera bola speváčka Marie Rottrová a jej nezabudnuteľné hity Řeka lásky, Skořápky ořech… či S tebou.
Prekvapením večera boli hudobné vystúpenia herca Jána Koleníka a Nely Pociskovej, ktorí originálnym spôsobom "ospevovali" Bratislavu. Pocisková predviedla unikátnu verziu skladby americkej speváčky Alicie Keys Empire State of Mind, Part II. V novej verzii však New York nahradila slovenská Bratislava a betónovú džungľu vystriedal Dunaj či Michalská brána.
K Bratislavskému bálu patria moderátori večera Iveta Malachovská a Vlado Vondrák, režisérom bol Peter Ňunéz. K tradíciám patria aj Polnočné noviny, do ktorých sa dostane celé bálové dianie aj informácie o cene Bratislavská čučoriedka a jej laureátoch.
Laureáti IX. ročníka Bratislavskej čučoriedky
Bratislava Hot Serenaders doteraz vydali štyri profilové CD albumy a viaceré ďalšie so spevákom Milanom Lasicom. Ich hudba bola viackrát ocenená, napríklad v roku 1994 získali cenu na medzinárodnom festivale vo francúzskom Saint Raphael. Ich domovská scéna sa nachádza v Bratislave, ale pravidelne účinkujú aj v zahraničí na samostatných koncertoch i festivaloch jazzovej hudby.
Kto si chce užiť atmosféru tanečnej zábavy prvej polovice minulého storočia, môže hudbu tohto orchestra počúvať už 20 rokov. Patrí medzi jedno z mála úzko vyprofilovaných hudobných telies na Slovensku. Ich hudobný štýl pochádza zo Spojených štátov amerických, nazýva sa Hot Jazz alebo Sweet and Dance Music. Na domáce tradície nadviazali interpretáciou skladieb Františka Krištofa Veselého.
Karol Kállay je jedným z najznámejších slovenských fotografov. Narodil sa 26. apríla 1926 v Čadci. Fotografovať začal už počas svojich štúdií na ekonómii v Bratislave. Od roku 1945 fotografuje profesionálne ako fotoreportér, módny fotograf, portrétista aj krajinár.
Spolupracoval s viacerými svetovými periodikami, fotografoval módu pre parížske aj berlínske časopisy. Nepretržite pracuje pre rôzne vydavateľstvá na Slovensku aj v zahraničí. Fotografuje pre GEO Hamburg, Stern, Focus, Spiegel a mnoho iných.
Sám o sebe hovorí, že život ho prinútil byť „allrounderom“, teda fotografovať všetko. A tak si vlastne zamiloval fotografiu v celej jej šírke. Možno práve táto vlastnosť ho odlišuje od ostatných.
Vydal vyše 40 samostatných kníh svojich fotografií. Poslednou z nich je výnimočná kniha Bratislava moja, ktorá zachytáva strácajúcu sa tvár starej Bratislavy.
Karol Kállay : Stretnutie s Julom Satinským bola vždy radosť
"Ich humor človeka držal pri živote," hovorí fotograf.
BRATISLAVA. Karol Kállay hovorí sám o sebe, že život ho prinútil byť "allrounderom", teda fotografovať všetko. A tak si vlastne zamiloval fotografiu v celej jej šírke. Dnes má na svojom konte viac ako štyri desiatky samostatných kníh svojich fotografií.
"Išiel som od mlada zanietene a tvrdohlavo za určitým cieľom. Keď sa mi podarilo urobiť knihu Slovenské rieky (1954). Potom som urobil knihu Italy Today (1960) pre anglického vydavateľa a tá bola veľmi oceňovaná v zahraničí, vyšla aj v Nemecku. A potom to už išlo, šiel som z jednej reportáže do druhej. To mnohokrát bol len telefonát a dva dni nato som už bol vo svete.
Bolo to náročné, tak postupne vychádzali knihy New York, Moskva, Peking, Tokio, Mexico City a ďalšie, sú to mestá, kde predmestie je väčšie ako Slovensko," povedal majster Kállay pre TASR, k ocenenej knihe Bratislava moja dodal: "Sú tomu tri roky, keď mi manželka a synovia povedali máš aj archív záberov Bratislavy, tak sa do toho pozri. Stalo sa, urobil som z toho knihu."
Karol Kállay spomenul aj na stretnutia s Milanom Lasicom a Júliusom Satinským. "Ich humor človeka držal pri živote. Bol som blízkym priateľom Miroslava Horníčka V Prahe, poznal som sa aj s Janom Werichom, obaja si ich vážili. Tým, že som bol skoro stále na cestách, v divadelnom prostredí sme sa stretávali menej. Ale náš vzťah bol veľmi blízky a akékoľvek stretnutie s Julom bola vždy radosť."
tasr
