I ja som k takýmto ľuďom patril, ale jazýček na váhach mojej trpezlivosti sa začína čoraz viac nakláňať k veľkým obchodným domom. Keď som nedávno dvakrát zašiel do mäsiarstva v obchodnom stredisku Jadran na Trávnikoch, mal som pocit, že sa tu život vrátil nazad minimálne o 15 rokov.
Prvý raz som chcel kúpiť iba šunku, druhý raz to bolo mäso na nedeľný obed. V oboch prípadoch to bolo v piatok, niekoľko minút po pol šiestej večer.
Pulty boli takmer prázdne, nebolo už z čoho vyberať. Zo šunky, ktorú som napokon zvolil, mali už len malý obschnutý kúsok a novú mi odmietli narezať. Vraj je už odložená.
Ešte väčší šok som zažil pri kúpe mäsa. Keď som si z minimálnej ponuky, takmer ako za totality, konečne vybral, vznikol veľký problém. Mäsiar, ktorý seká mäso, si vraj už umyl svoje nástroje. Nakoniec som svoje dosiahol, ale predavačky všetko komentovali ironickými poznámkami, akoby si stále neuvedomovali, že v obchode je pánom zákazník.
Pripomínam, že bolo iba niekoľko minút po pol šiestej a predajňa bola otvorená do šiestej. Ak budú supermarkety likvidovať takéto obchody, bude to len na prospech zákazníka. (ps)