BRATISLAVA. Poskytujú rozptýlenie chorým, opravujú hrady, hasia požiare, venujú sa deťom, nosia obedy susedom, učia mladých, ako získať grant, spravujú webovú stránku pre projekty samosprávy, starajú sa od deti alebo upratujú svoje okolie.
Dobrovoľnícka práca má tisíce podôb, spoločné má to, že za svoj čas, ochotu a schopnosti dobrovoľníkom na účet nepríde ani cent.
Rozhovor s Bratislavskou dobrovoľníčkou roka 2011 Máriou Leitnerovou
Formálne či neformálne
„Na západnom Slovensku viac dobrovoľníkov pracuje v občianskych združeniach, v mimovládnych organizáciách, teda formálne. Na východe viac dobrovoľníkov pracuje neformálne, teda, že si ľudia pomáhajú individuálne,“ hovorí Mária Lacková z OZ C.A.R.D.O.
Takmer štvrtina dobrovoľníkov, podľa výsledkov vlaňajšieho výskumu dobrovoľníctva, pôsobí v sociálnej oblasti.
„U nás sú to najmä mladí ľudia, študenti, alebo takí, ktorí majú flexibilný pracovný čas. Občas sa nájde aj aktívny dôchodca,“ hovorí Edita Kruzslíková, riaditeľka DSS prof. Karola Matulaya, v ktorom dobrovoľníci pôsobia už šesť rokov. A nie sú to len ženy. „Je to vyrovnané,“ hovorí.
Kľúčové sú pre domov spoľahlivosť a pravidelnosť návštev. „Jednorazový návštevník nie je pre mňa dobrovoľník,“ hovorí riaditeľka. O dobrovoľníkov sa starajú striedavo dvaja koordinátori, domov má aj vnútornú smernicu o práci s dobrovoľnkmi a uzatvára s nimi zmluvy.
Mať systém práce s dobrovoľníkmi a koordinátora ktorý sa o nich v organizácii stará, je podľa Lackovej veľmi dôležitý. „Môže sa stať, že v organizácii nevedia pracovať s dobrovoľníkmi, nik ich nevedie, a to môže človeka ochotného pomáhať, znechutiť tak, že odíde.“
Pomáhať možno všade
Na internetovej stránke www.dobrovoľníctvo.sk môžu organizácie nájsť dobrovoľníkov, a dobrovoľníci
Stĺpec vpravo
OZ C.A.R.D.O.
Združenie poskytuje servis a informácie pre dobrovoľníkov, dobrovoľnícke organizácie, informuje o možnostiach dobrovoľníckej práce, organizuje konferencie, školenia a semináre.
Od roku 2009 realizuje Deň dobrovoľníctva a pri príležitosti Medzinárodného dňa dobrovoľníkov oceňuje dobrovoľníkov v Bratislavskom kraji.
prácu. V Bratislave je momentálne podľa stránky výrazne väčší dopyt po pracovníkoch ako ponuka zo strany dobrovoľníkov, a v nej prevažuje záujem o pôsobenie v sociálnej oblasti.
Stránku bude C.A.R.D.O. meniť tak, aby aktívne prepojila organizácie s dobrovoľníkmi.
Práca pre verejnú správu
Dobrovoľníctvo sa mohlo začať slobodne rozvíjať po roku 1989, no zákon o dobrovoľníctve platí na Slovensku len od decembra minulého roku.
„Najdôležitejšie je, že zákon už pozná dobrovoľníka a dobrovoľnícku činnosť, a teda aj náklady na dobrovoľnícku činnosť sú uznané. Okrem toho, organizácie môžu dobrovoľníkovi platiť sociálne poistenie a dlhodobé dobrovoľníctvo sa môže zarátať do pracovného času. Napríklad obec môže dobrovoľníkom znížiť alebo odpustiť dane a poplatky“ vymenúva dôležité zmeny Lacková.
Zákon umožňuje aj verejnej či štátnej správe využívať neplatenú pomoc. Je to nová možnosť pre absolventov či študentov získať potrebnú prax.
Podľa Lackovej tu však existuje istá možnosť zneužitia dobrovoľníckej práce tým, že by dobrovoľníci nahrádzali platených zamestnancov.
Dobrovoľníci už pre samosprávy pracujú. V Starom Meste sú dvaja a pracujú na projektoch samosprávy. „Jeden dobrovoľník tvorí grafiku a web design pre akciu Nájdite sa, kde si možno adoptovať zviera z útulku, druhý vykonáva podporné aktivity pri viacerých projektoch samosprávy,“ spresnil hovorca Starého Mesta Tomáš Halán.
Saleziáni vysielajú mladých na Sibír, do Afriky aj na Luník IX
Príprava na dlhodobú misiu trvá mesiace a treba rátať aj s výdavkami.
BRATISLAVA. Dobrovoľníkov do rozvojových krajín vysielajú viaceré organizácie. Občianske združenie Savio je zamerané predovšetkým na pomoc deťom a mladým ľuďom v menej rozvinutých krajinách a regiónoch. Momentálne pripravuje na dlhodobé misie dve desiatky mladých ľudí.
Dobrovoľníci pôsobia pri saleziánskych misiách či už v Afrike, na Sibíri, ale aj na košickom sídlisku Luník IX.
Príprava trvá mesiace
Učiteľka Mária Peciarová, pôsobila šesť mesiacov ako dobrovoľníčka na Sibíri. Absolvovala desaťmesačnú prípravu v Savio, intenzívny jazykový kurz a potrebné očkovanie.
„Celkovo moja príprava trvala rok a pol. Približne v polovici prípravy som si zvolila konkrétnu misiu,“ hovorí dobrovoľníčka, ktorá dnes organizuje rôzne aktivity pre ľudí po návrate z misií. V Aldane a neskôr v Jakutsku pomáhala saleziánom pri práci s deťmi a mladými ľuďmi.
Misie nie sú zadarmo
Na nákladoch na misiu sa podieľajú aj samotní dobrovoľníci.
„Platila som si očkovanie, do Ruska stačila vakcinácia proti žltačke, zdravotné a sociálne poistenie za mňa platilo Savio,“ hovorí Peciarová.
Elena Holá, koordinátorka dobrovoľníkov v OZ Savio dodáva, že dobrovoľníci si hradia aj náklady na víza a podľa svojich možností prispievajú aj na letenky.
Ako si zariadia voľno na dlhodobý pobyt, záleží na konkrétnej dohode so zamestnávateľom. „Najčastejšie sa stretávam s tým, že prácu ukončia a po návrate z misie si hľadajú inú. Nezriedka sa stáva, že ich misia nasmeruje do inej oblasti,“ uzavrela Holá.
(vju)
Dobrovoľníčka: Je dôležité stanoviť si hranice
Tretí rok chodí ekonómka MÁRIA LEITNEROVÁ raz do týždňa za pacientmi mužského onkologického oddelenia. Pôsobí v dobrovoľníckej skupine Vŕba a vlani sa stala Bratislavskou dobrovoľníčkou roka 2011 v kategórii Dobrovoľnícka práca v sociálnych a zdravotníckych službách.
Kedy ste začali s dobrovoľníctvom?
„Dobrovoľníčim vlastne už od strednej školy – najprv som pôsobila v krízovom centre pre deti a matky, potom počas vysokej školy vo viacerých mládežníckych vzdelávacích mimovládkach a naposledy napríklad aj na festivale Pohoda.“
Ako ste sa dostali k Vŕbe?
„Ešte počas štúdia na vysokej škole som vedela o kamarátke z Vŕby. A keď som si neskôr hľadala popri práci dobrovoľnícku aktivitu, napadlo mi skúsiť to tiež tam. Začala som na jeseň 2009.“
Predpokladám, že práca s ťažko chorými ľuďmi je emocionálne náročná.
„Je iná v tom, že pri nej neuplatňujem 〜'len' svoje schopnosti a zručnosti, ale dávam naozaj aj niečo zo svojho vnútra. Vo Vŕbe je o dobrovoľníkov veľmi dobre a systematicky postarané, aj to ma oslovilo.“
Čo robíte na oddelení?
„Chodím tam pravidelne v určený deň. Konkrétna náplň závisí vždy od pacientov – kto je na oddelení, akú majú náladu, zdravotný stav, vek a podobne. Väčšinou sa s pacientami rozprávam, ale často aj hráme karty, dámu alebo pozeráme televíziu, podľa toho, čo chcú oni. Som tam na to, aby som ich sprevádzala v konkrétnej situácii a v tom, čo práve potrebujú.“
Prečo ste si vybrali mužské oddelenie?
„Neviem, nemala som špeciálne preferencie a akurát na toto oddelenie vtedy nikto nechodil, tak som si povedala, že to skúsim – a zafungovalo to.“
Sprevádzate onkologických pacientov, často aj v poslednom štádiu ochorenia. Ako ste sa na to pripravili?
„Pred nástupom na oddelenie sme prešli školením, snažili sa nás pripraviť aj na náročnejšie situácie.“
Do akej miery sa dalo na to, s čím sa stretávate, pripraviť?
„Úplne na všetko sa vopred dokonale pripraviť nedá, ale raz za mesiac mávame stretnutia so supervízorom, čo je psychológ alebo sociálny pracovník, ktoré v rámci psychohygieny veľmi pomáhajú. Stretneme sa tam viacerí dobrovoľníci a preberáme rôzne situácie v ktorých sme sa ocitli, naše reakcie a pocity, reakcie pacientov, čo by bolo vhodné v konkrétnej situácii spraviť či povedať.“
Stretli ste sa už so syndrómom vyhorenia?
„Zatiaľ ma chvalabohu obchádza, asi najmä vďaka tej supervízii. Ale viacerí z nás už využili možnosť prestávky v dobrovoľníčení.“
Čo je dôležité pre dobrovoľníka, ktorý chce pracovať s ťažko chorými pacientmi?
„Základným pravidlom je, aby človek nemal blízkeho s vážnym chronickým ochorením alebo úmrtie v blízkom okolí za posledný rok – môže to totiž vyvolať neželanú reakciu v najmenej vhodnej chvíli. Je veľmi dôležité byť v pohode sám so sebou, ísť na oddelenie s tým, že tam idem celý pre toho druhého, nie riešiť si vlastné veci. Treba byť voči sebe úprimný, poznať sám seba a svoje prežívanie a stanoviť si hranice.“
Mária Leitnerová s ostatnými doborovoľníkmi robia počas sviatkov medzi pacientmi koledníkov
FOTO - ARCHÍV M.L.
