SME
Pondelok, 28. november, 2022 | Meniny má Henrieta

Dobrovoľníkov po rokoch pozná aj zákon

Najviac dobrovoľníkov pracuje v sociálnej oblasti, pracovať môžu aj pre štátnu či verejnú správu.

Na nezištnú pomoc dobrovoľníkov sú odkázané aj útulky pre opustené zvieratá.Na nezištnú pomoc dobrovoľníkov sú odkázané aj útulky pre opustené zvieratá. (Zdroj: TASR)

BRATISLAVA. Poskytujú rozptýlenie chorým, opravujú hrady, hasia požiare, venujú sa deťom, nosia obedy susedom, učia mladých, ako získať grant, spravujú webovú stránku pre projekty samosprávy, starajú sa od deti alebo upratujú svoje okolie.

Dobrovoľnícka práca má tisíce podôb, spoločné má to, že za svoj čas, ochotu a schopnosti dobrovoľníkom na účet nepríde ani cent.

Formálne či neformálne

„Na západnom Slovensku viac dobrovoľníkov pracuje v občianskych združeniach, v mimovládnych organizáciách, teda formálne. Na východe viac dobrovoľníkov pracuje neformálne, teda, že si ľudia pomáhajú individuálne,“ hovorí Mária Lacková z OZ C.A.R.D.O.

Takmer štvrtina dobrovoľníkov, podľa výsledkov vlaňajšieho výskumu dobrovoľníctva, pôsobí v sociálnej oblasti.

„U nás sú to najmä mladí ľudia, študenti, alebo takí, ktorí majú flexibilný pracovný čas. Občas sa nájde aj aktívny dôchodca,“ hovorí Edita Kruzslíková, riaditeľka DSS prof. Karola Matulaya, v ktorom dobrovoľníci pôsobia už šesť rokov. A nie sú to len ženy. „Je to vyrovnané,“ hovorí.

Kľúčové sú pre domov spoľahlivosť a pravidelnosť návštev. „Jednorazový návštevník nie je pre mňa dobrovoľník,“ hovorí riaditeľka. O dobrovoľníkov sa starajú striedavo dvaja koordinátori, domov má aj vnútornú smernicu o práci s dobrovoľnkmi a uzatvára s nimi zmluvy.

Mať systém práce s dobrovoľníkmi a koordinátora ktorý sa o nich v organizácii stará, je podľa Lackovej veľmi dôležitý. „Môže sa stať, že v organizácii nevedia pracovať s dobrovoľníkmi, nik ich nevedie, a to môže človeka ochotného pomáhať, znechutiť tak, že odíde.“

Pomáhať možno všade

Na internetovej stránke www.dobrovoľníctvo.sk môžu organizácie nájsť dobrovoľníkov, a dobrovoľníci

info
Stĺpec vpravo
OZ C.A.R.D.O.

Združenie poskytuje servis a informácie pre dobrovoľníkov, dobrovoľnícke organizácie, informuje o možnostiach dobrovoľníckej práce, organizuje konferencie, školenia a semináre.

Od roku 2009 realizuje Deň dobrovoľníctva a pri príležitosti Medzinárodného dňa dobrovoľníkov oceňuje dobrovoľníkov v Bratislavskom kraji.

prácu. V Bratislave je momentálne podľa stránky výrazne väčší dopyt po pracovníkoch ako ponuka zo strany dobrovoľníkov, a v nej prevažuje záujem o pôsobenie v sociálnej oblasti.

Stránku bude C.A.R.D.O. meniť tak, aby aktívne prepojila organizácie s dobrovoľníkmi.

Práca pre verejnú správu

Dobrovoľníctvo sa mohlo začať slobodne rozvíjať po roku 1989, no zákon o dobrovoľníctve platí na Slovensku len od decembra minulého roku.

„Najdôležitejšie je, že zákon už pozná dobrovoľníka a dobrovoľnícku činnosť, a teda aj náklady na dobrovoľnícku činnosť sú uznané. Okrem toho, organizácie môžu dobrovoľníkovi platiť sociálne poistenie a dlhodobé dobrovoľníctvo sa môže zarátať do pracovného času. Napríklad obec môže dobrovoľníkom znížiť alebo odpustiť dane a poplatky“ vymenúva dôležité zmeny Lacková.

Zákon umožňuje aj verejnej či štátnej správe využívať neplatenú pomoc. Je to nová možnosť pre absolventov či študentov získať potrebnú prax.

Podľa Lackovej tu však existuje istá možnosť zneužitia dobrovoľníckej práce tým, že by dobrovoľníci nahrádzali platených zamestnancov.

Dobrovoľníci už pre samosprávy pracujú. V Starom Meste sú dvaja a pracujú na projektoch samosprávy. „Jeden dobrovoľník tvorí grafiku a web design pre akciu Nájdite sa, kde si možno adoptovať zviera z útulku, druhý vykonáva podporné aktivity pri viacerých projektoch samosprávy,“ spresnil hovorca Starého Mesta Tomáš Halán.

ico

Saleziáni vysielajú mladých na Sibír, do Afriky aj na Luník IX

Príprava na dlhodobú misiu trvá mesiace a treba rátať aj s výdavkami.

BRATISLAVA. Dobrovoľníkov do rozvojových krajín vysielajú viaceré organizácie. Občianske združenie Savio je zamerané predovšetkým na pomoc deťom a mladým ľuďom v menej rozvinutých krajinách a regiónoch. Momentálne pripravuje na dlhodobé misie dve desiatky mladých ľudí.

Dobrovoľníci pôsobia pri saleziánskych misiách či už v Afrike, na Sibíri, ale aj na košickom sídlisku Luník IX.

Príprava trvá mesiace

Učiteľka Mária Peciarová, pôsobila šesť mesiacov ako dobrovoľníčka na Sibíri. Absolvovala desaťmesačnú prípravu v Savio, intenzívny jazykový kurz a potrebné očkovanie.

„Celkovo moja príprava trvala rok a pol. Približne v polovici prípravy som si zvolila konkrétnu misiu,“ hovorí dobrovoľníčka, ktorá dnes organizuje rôzne aktivity pre ľudí po návrate z misií. V Aldane a neskôr v Jakutsku pomáhala saleziánom pri práci s deťmi a mladými ľuďmi.

Misie nie sú zadarmo

Na nákladoch na misiu sa podieľajú aj samotní dobrovoľníci.

„Platila som si očkovanie, do Ruska stačila vakcinácia proti žltačke, zdravotné a sociálne poistenie za mňa platilo Savio,“ hovorí Peciarová.

Elena Holá, koordinátorka dobrovoľníkov v OZ Savio dodáva, že dobrovoľníci si hradia aj náklady na víza a podľa svojich možností prispievajú aj na letenky.

Ako si zariadia voľno na dlhodobý pobyt, záleží na konkrétnej dohode so zamestnávateľom. „Najčastejšie sa stretávam s tým, že prácu ukončia a po návrate z misie si hľadajú inú. Nezriedka sa stáva, že ich misia nasmeruje do inej oblasti,“ uzavrela Holá.

(vju)

Dobrovoľníčka: Je dôležité stanoviť si hranice

Tretí rok chodí ekonómka MÁRIA LEITNEROVÁ raz do týždňa za pacientmi mužského onkologického oddelenia. Pôsobí v dobrovoľníckej skupine Vŕba a vlani sa stala Bratislavskou dobrovoľníčkou roka 2011 v kategórii Dobrovoľnícka práca v sociálnych a zdravotníckych službách.

Kedy ste začali s dobrovoľníctvom?

„Dobrovoľníčim vlastne už od strednej školy – najprv som pôsobila v krízovom centre pre deti a matky, potom počas vysokej školy vo viacerých mládežníckych vzdelávacích mimovládkach a naposledy napríklad aj na festivale Pohoda.“

Ako ste sa dostali k Vŕbe?

„Ešte počas štúdia na vysokej škole som vedela o kamarátke z Vŕby. A keď som si neskôr hľadala popri práci dobrovoľnícku aktivitu, napadlo mi skúsiť to tiež tam. Začala som na jeseň 2009.“

Predpokladám, že práca s ťažko chorými ľuďmi je emocionálne náročná.

„Je iná v tom, že pri nej neuplatňujem 〜'len' svoje schopnosti a zručnosti, ale dávam naozaj aj niečo zo svojho vnútra. Vo Vŕbe je o dobrovoľníkov veľmi dobre a systematicky postarané, aj to ma oslovilo.“

Čo robíte na oddelení?

„Chodím tam pravidelne v určený deň. Konkrétna náplň závisí vždy od pacientov – kto je na oddelení, akú majú náladu, zdravotný stav, vek a podobne. Väčšinou sa s pacientami rozprávam, ale často aj hráme karty, dámu alebo pozeráme televíziu, podľa toho, čo chcú oni. Som tam na to, aby som ich sprevádzala v konkrétnej situácii a v tom, čo práve potrebujú.“

Prečo ste si vybrali mužské oddelenie?

„Neviem, nemala som špeciálne preferencie a akurát na toto oddelenie vtedy nikto nechodil, tak som si povedala, že to skúsim – a zafungovalo to.“

Sprevádzate onkologických pacientov, často aj v poslednom štádiu ochorenia. Ako ste sa na to pripravili?

„Pred nástupom na oddelenie sme prešli školením, snažili sa nás pripraviť aj na náročnejšie situácie.“

Do akej miery sa dalo na to, s čím sa stretávate, pripraviť?

„Úplne na všetko sa vopred dokonale pripraviť nedá, ale raz za mesiac mávame stretnutia so supervízorom, čo je psychológ alebo sociálny pracovník, ktoré v rámci psychohygieny veľmi pomáhajú. Stretneme sa tam viacerí dobrovoľníci a preberáme rôzne situácie v ktorých sme sa ocitli, naše reakcie a pocity, reakcie pacientov, čo by bolo vhodné v konkrétnej situácii spraviť či povedať.“

Stretli ste sa už so syndrómom vyhorenia?

„Zatiaľ ma chvalabohu obchádza, asi najmä vďaka tej supervízii. Ale viacerí z nás už využili možnosť prestávky v dobrovoľníčení.“

Čo je dôležité pre dobrovoľníka, ktorý chce pracovať s ťažko chorými pacientmi?

„Základným pravidlom je, aby človek nemal blízkeho s vážnym chronickým ochorením alebo úmrtie v blízkom okolí za posledný rok – môže to totiž vyvolať neželanú reakciu v najmenej vhodnej chvíli. Je veľmi dôležité byť v pohode sám so sebou, ísť na oddelenie s tým, že tam idem celý pre toho druhého, nie riešiť si vlastné veci. Treba byť voči sebe úprimný, poznať sám seba a svoje prežívanie a stanoviť si hranice.“

rozhovor_res.JPG

Mária Leitnerová s ostatnými doborovoľníkmi robia počas sviatkov medzi pacientmi koledníkov

FOTO - ARCHÍV M.L.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Liečba rakoviny sa u nás výrazne zlepší. Bude to stáť 300-tisíc
  2. Univerzita Komenského v Bratislave: Výzva prijatá!
  3. Zažívali domáce násilie a nikdy nepracovali. Ako dlho trvá naučiť ich to?
  4. EUBA - Tvoja voľba, tvoja budúcnosť
  5. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám
  6. Máš rád výzvy? Zmeň svet a urob veci inak, teraz.
  7. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nemusia
  8. Obnovte svoj dom so službou Obnov dom so SSE
  1. Hľadá sa nástupca slávneho pekára
  2. Statute of limitations in consumer relations
  3. As prices rise, purchasing the right office is essential
  4. Obnovte svoj dom so službou Obnov dom so SSE
  5. Tesco pokračuje v raste, otvára dve nové predajne
  6. Adios, smetiaky! Tento domáci kompostér mení odpad na substrát
  7. TESCO pokračuje v raste.Otvorilo predajňu v Kysuckom Novom Meste
  8. Štátne rezervy uvedú nový systém pomoci v krízových situáciách
  1. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 27 452
  2. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám 8 121
  3. Hotely, strava, pláže, služby. Aká je dovolenka v Punta Cana? 6 850
  4. Niektorí ľudia nemajú pracovné návyky. Ako dlho trvá zmeniť to? 4 216
  5. Novinka: Počúvajte podcasty úplne bez reklamy v apke SME 2 682
  6. EUBA - Tvoja voľba, tvoja budúcnosť 2 358
  7. Platíte za poistenie, ktoré naozaj potrebujete? 2 033
  8. TESCO pokračuje v raste.Otvorilo predajňu v Kysuckom Novom Meste 1 813
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Metropolitný inštitút Bratislavy: Umenie vo verejnom priestore by nemali nahrádzať vyprázdnené atrakcie
  2. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  3. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu
  4. Michal Feik: Zmena klímy v mestách. Výsledky prieskumu obyvateľov
  5. Martin Gajdoš: Prečo sa o trhovisko na Žilinskej oplatí bojovať?
  6. Róbert Thomas: Budíček! Vstávajte, prišli smetiari
  7. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  1. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 15 295
  2. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 11 199
  3. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 6 075
  4. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX 5 249
  5. Věra Tepličková: Tak Sme rodina, alebo nie sme rodina? 4 339
  6. Ján Valchár: Ukrajinci zmasakrovali ruských vojakov - no a čo? 4 216
  7. Ľuboš Vodička: Železnica na Slovensku: Myjavský viadukt 3 969
  8. Jana Melišová: V závoji hmly 3 809
  1. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  2. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  3. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  4. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  6. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
  7. Jiří Ščobák: Porazíme infláciu? Ako vznikla, kto za ňu môže a ako ju riešiť?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 50. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 2/3, prvý polrok 1929
SkryťZatvoriť reklamu