BRATISLAVA. „Ten ľad je popraskaný!“ kričala v stredu vystrašeným hlasom mamička na ružinovskom jazere Rohlík. Praskliny ani občasné zadunenie ľudí neodradili.
Na ľad vyráža mnoho korčuliarov aj napriek tomu, že nevedia, aký je hrubý. Mrzne už dlho, ľudia veria, že ľad vydrží. Jeho parametre však športovci nemajú kde zistiť. Pritom predstava, že sa prelomí, mnohých desí.
Rakúšania merajú
Vodohospodársky podnik ktorý vodné plochy spravuje, ľad sleduje len tam, kde je to potrebné pre lodnú dopravu. Mestské časti hrúbku ľadu nesledujú. „Korčuľovanie na jazere je na vlastnú zodpovednosť,“ tvrdia zástupcovia mestských častí Petržalka, Vajnory či Nové Mesto.
Ináč to funguje na Neziderskom jazere v Rakúsku, kde hrúbku ľadu sledujú a pre korčuliarov funguje Eistefon - ľadový telefón. Momentálne je ľad hrubý deväť až 14 centimetrov a môžete si požičať aj korčule.
Hrubý ľad podľa Pavla Faška zo Slovenského hydrometeorologického ústavu puká, keď ďalej zamŕza a jeho objem sa zväčšuje. Hrúbka ľadu pritom priamo nesúvisí s hĺbkou jazera, ale s prúdením vody.
Bez požičovní
V Bratislave pri jazerách požičovne korčúľ nie sú, hokej často hrajú zmiešané tímy na korčuliach a v topánkach. Ľudia však na šport na prírodných plochách nedajú dopustiť.
„Takto si na štadióne nezajazdíte,“ hovoria mladí korčuliari, ktorí si priniesli aj hokejky a puk. Láka možnosť zašportovať si zadarmo a bez časového obmedzenia. Počas pracovného týždňa sa na Štrkovci korčuľovalo aj potme.
Ľad na jazere od snehu čistia korčuliari svojimi zhŕňačmi. Mestská časť Nové Mesto sa im rozhodla pomôcť čistením ľadu na Kuchajde.
Korčuľovanie v Petržalke.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
