Dobová ilustrácia rýchlobežca Göhricha z roku 1827.
FOTO – ARCHÍV
Vítanou atrakciou bývali pre Bratislavčanov v 19. storočí vystúpenia či exhibície športovo založených jednotlivcov, alebo skupín. Za finančný obnos boli ochotní predviesť svoje schopnosti a pobaviť zvedavé publikum. Miestom konania takýchto atrakcií bývali verejné priestranstvá, najmä námestia a väčšie ulice v centre mesta. Predpokladom úspešnej prezentácie bolo, samozrejme, umenie profesionálne ovládať vlastné „športové remeslo“ a už aj vtedy mať „natrénované“.
To všetko spĺňal aj jediný účastník behu, ktorý sa uskutočnil 2. februára 1827 v Bratislave. Miestom štartu sa stala Dlhá ulica (dnešná Panská). Ako oznamuje dobový informačný leták, ktorý si dal bežec urobiť, pozýva všetkých Bratislavčanov na atraktívne predstavenie. Bolo v ňom doslova napísané: „Známy rýchlobežec (schnelllaufer) Göhrich má tú česť predviesť sa s povolením vrchnosti ctenému publiku, ak to počasie dovolí.“ Ako ďalej píše, v stanovenom termíne chce absolvovať svoj druhý a posledný rýchlobeh z Dlhej ulice až na Szabadhegy, miesto vzdialené asi štyri kilometre od štartu v mierne stúpajúcom teréne. Začiatok bol určený na tretiu hodinu popoludní.
Göhrich sa na výkon podujal v plnej zbroji – v prednom a zadnom brnení, s prilbou na hlave, šabľou, vysokými čižmami s ostrohami. Tak ako pri svojom prvom pokuse, ktorý absolvoval v čase 29 minút. Teraz mal naplánovaný nový čas 19 minút.
„K tomu snaživo prosím ctené dámy a pánov, aby odsledovali môj výkon, pričom dúfam vo veľké množstvo divákov a vysoký príjem.“
Toto stálo v texte letáka a rýchlobežec ešte upresnil finančné požiadavky: „Stojaci platia dobrovoľne, ale inak dvanásť grajciarov, deti polovicu.“ Bol tam aj odkaz pre tých, ktorí by chceli trasu absolvovať na koňoch alebo vozoch: „Sú tiež pozvaní, ale prosím o desať krokov odstupu za mnou.“ Celý text ukončuje ubezpečenie o serióznosti podujatia s vyjadrením nádeje v konečný úspech.
Textovú časť letáka dopĺňa ilustrácia rýchlobežca vo výstroji a výzbroji tak, ako je opísaný v texte. Pozornosti nemôžu uniknúť hodinky, ktoré zviera v ľavej dlani, akoby dával najavo svoj zámer – boj s časom.
Tento cenný archívny dokument je svedectvom svojej doby (pred)atletického romantizmu. Aj keď vzhľadom na charakter celej akcie i podobu aktéra išlo skôr o akúsi brannú individuálnu disciplínu, dnes vyvolávajúcu úsmev na tvári, možno tento výkon dávať do súvisu s pomaly sa vzmáhajúcim športom v Bratislave 19. storočia.
Autor: IGOR MACHAJDÍK(Pripravujeme v spolupráci s Múzeom telesnej kultúry)
