vok k dávke v nezamestnanosti ako diabetes príspevok.
Skôr, než som dokončil začatú myšlienku, úradníčka mi skočila do reči, „To je o poschodie vyššie“. Tam, o poschodie vyššie, sa „úradníčka“ opätovne pýtala na skutočnosti, ktoré som jej už raz povedal, na čo som aj reagoval. A začala ma zahŕňať informáciami nepríslušnými k mojej požiadavke. Zastavil som ju, že na toto som sa nepýtal. Hovorila to, čo mala „nabiflené“. Nakoniec mi podala tri dotazníky s poučením, ako sa majú vyplniť a nezabudnúť na rodné číslo. Teda zákon – nezákon, úradníci žiadajú rodné čísla. Podľa dotazníkov vzhľadom na moju cukrovku som povinný:
– dodať výpis z kartografie, či mám lúky, lesy, parcely, alebo ich nemám,
– potvrdenie od obvodného lekára,
– potvrdenie diabetológa,
– potvrdenie zamestnávateľa o príjme,
– rozvedený – fotokópiu rozsudku,
– žijúci v spoločnej domácnosti – potvrdenie, že manželia žijú spolu v jednej domácnosti,
– potvrdenie o finančnej exekúcii, obstávke, výživnom, pôžičke a iných zrážkach,
– sociálne pomery detí do 18 rokov a nad 18 rokov
A ešte mnoho iných úkonov „musím“ z titulu zákonov č. 195/98, 155/99, 450/2000 Z. z. – tak citovali úradníčky. Nie je však potrebný výpis z registra trestov, doklad o vzdelaní a kolková známka určenej hodnoty – to mám ale šťastie.
Pokračovanie bolo opäť na druhom poschodí, odkiaľ ma poslali na tretie. „To nepatrí sem, to musíte…“ (opäť ja musím). To som doslova zreval na „úradníčky“, že ešte som nič nepovedal a už to sem nepatrí. „Ja hovorím a vy mlčte,“ a začal som znova a dostatočne nahlas. „Tak áno, to patrí sem,“ priznala úradníčka a začala klásť otázky rýdzo súkromné, ktoré s cukrovkou nesúvisia. Ohradil som sa, že do tých vecí ju absolútne nič nie je.
Nasledovali dotazníky, podľa ktorých opäť „musím“…, čo je v zmysle zákona.
Neviem, či podľa toho istého zákona je aj správanie úradníčok, nafúkanosť, nadradenosť, mudrovanie až vymýšľanie. Vyvolávajú odpor k ďalšiemu jednaniu, čo je asi účelom – odradiť záujemcov.
„Chválim“ predkladateľa tohto zákona a onoho zákona, aj tých, čo také zákony schvaľujú. Účel zákona je – už nikdy na prekliaty úrad a neobťažujte úradníkov, lebo znechutíte ich aj seba – teda nie schopnosť robiť múdre veci, lebo na to chýba vrodená dedičná inteligencia! Takto by na hľadanie práce ostali len nočné hodiny a to sa hľadá ťažko, lebo dotazníky sa vybavujú cez deň.
Zvládnutie „predpísanej“ tortúry určite zníži hladinu cukru v tele, ale privodí infarktový stav. Skonštatuje sa potom – sám si za to môže. Asi pred piatimi rokmi som dva mesiace počas nezamestnanosti využíval tento diabetes príspevok, ale vtedy sa veci vybavili takmer na počkanie. Stačil preukaz nezamestnaného a potvrdenie diabetológa. Asi vtedy nebola tak rozvinutá „demokracia“. Ako dôkaz prikladám šesť kusov dotazníkov, okrem iných „povinných potvrdení“.
To som ešte nepožiadal o príspevok na cestovné MHD, lebo revízorom to nevyhovoríte.
Konštatujem, že zväz alebo strana slovenských byrokratov by bola tou najsilnejšou politickou stranou na Slovensku a v strednej Európe.
ALEXANDER RAUCH
