Pezinská skládka, ktorá čaká na rozhodnutia súdov, je od augusta 2010 uzatvorená a nezaváža sa.
BRATISLAVA. Kauza pezinskej skládky odpadov sa dnes dostala aj pred Veľkú komoru Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu. Na pojednávaní právni zástupcovia dotknutých strán predniesli svoje stanoviská a zodpovedali na otázky sudcov.
Rozhodnú v marci
Ako pre TASR uviedla právnička Pezinčanov Zuzana Čaputová, ďalším krokom bude podanie stanoviska generálneho advokáta Súdnemu dvoru EÚ, čo sa má stať 20. marca. Ten následne prijme rozhodnutie.
Súdny dvor rozhoduje podľa závažnosti veci v trojčlenných, päťčlenných senátoch, alebo rozhoduje 13-členná Veľká komora. Jeho rozhodnutie bude záväzné aj pre ostatné členské krajiny EÚ.
Stranami sporu sú Pezinčania a mesto Pezinok ako žalobcovia a žalovanou stranou je Slovenská inšpekcia životného prostredia. Vedľajším účastníkom konania je spoločnosť Ekologická skládka, ktorej zástupcovia na dnešné pojednávanie neprišli.
Európa môže zasiahnuť
Súdny dvor EÚ o veci rozhoduje po tom, ako sa v auguste 2010 vec z Ústavného súdu SR vrátila Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie. Najvyšší súd vtedy rozhodol o prerušení konania a zároveň odložil vykonateľnosť povolenia na skládku. Súčasne predložil európskemu súdnemu dvoru päť predbežných otázok, ktoré sa týkajú výkladu a aplikácie európskeho práva v kauze pezinská skládka.
Podľa Najvyššieho súdu SR totiž Ústavný súd SR vo svojom náleze neprihliadol na európske právo v oblasti ochrany životného prostredia, pričom Najvyšší súd SR je nálezom Ústavného súdu viazaný. Rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie bude však záväzné pre Najvyšší súd SR aj Ústavný súd SR.
Vývoz zastavili
Pezinská skládka, ktorá čaká na rozhodnutia súdov, je od augusta 2010 uzatvorená a nezaváža sa. Skládka vzbudila veľký odpor u miestnych obyvateľov. Tí sa preto okrem iného obrátili aj na Európsky parlament s petíciou, v ktorej upozorňujú na porušenie ich práv vyplývajúcich z Aarhuského dohovoru. Proti skládke aktivisti usporiadali tiež niekoľko protestov v Pezinku, pred Úradom vlády SR či ministerstvom životného prostredia.
Vybudovanie a prevádzku skládky odobril Inšpektorát životného prostredia Bratislava. Podkladom pre toto povolenie bolo územné rozhodnutie vydané Krajským stavebným úradom v Bratislave, na čele ktorého bol Ján Man mladší (nominant Smeru), vlastník 130-tisíc m2 pozemkov pod navrhovanou skládkou a syn vtedajšieho predsedu predstavenstva spoločnosti Ekologická skládka (ES) Jána Mana, ktorá žiadala o povolenie skládky.
Man mladší neskôr zo svojej funkcie na vlastnú žiadosť odstúpil.
Miesto, kde vznkla skládka. Na snímke z mája 2008 stavebné práce.
Navážanie odpadu na novovybudovanú skládku v Pezinku.
Pezinčania proti skládke protestujú už od roku 1999.
FOTO SME - ARCHÍV
