Hoci na trhoviskách sa v posledných dňoch objavili dubáky, sezóna mohutného náporu na hubársku poradňu v Bratislave sa zatiaľ nezačala. Mykologička Ivona Kautmanová hovorí, že v posledných dňoch boli šťastní, keď prišli piati, šiesti hubári, hoci niekedy
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Podľa stánkov na Miletičovej huby rastú, hubársku poradňu však včera navštívili len šiesti Bratislavčania vracajúci sa z dovolenky zo Záhoria, Kysúc a Slovenského raja. Priniesli 41 druhov húb, jednu vzácnu – škárku kožovitú – našla na sídlisku v Dúbravke členka mykologickej spoločnosti Mária Pokorná. FOTO SME – PAVOL MAJER
Hoci na trhoviskách sa v posledných dňoch objavili dubáky, sezóna mohutného náporu na hubársku poradňu v Bratislave sa zatiaľ nezačala. Mykologička Ivona Kautmanová hovorí, že v posledných dňoch boli šťastní, keď prišli piati, šiesti hubári, hoci niekedy sa ich tu za dve hodiny vystrieda aj stovka. „Doteraz chodili len hubári, ktorí počas víkendov hubárčili v Tatrách. Nosili plné koše dubákov a chceli len, aby som im ich prebrala, či medzi nimi náhodou nemajú niečo primotané, napríklad podhríb žlčový.“
Podhríb žlčový nie je jedovatý, niektorí dokonca hovoria, že má aj liečivé účinky, ale má odpornú horkú chuť. Stačí jeden klobúčik a celkom skazí chuť každého jedla. „Od dubáka sa dá rozoznať podľa rúrok na vnútornej strane klobúka – v starobe ich má ružové, a nie biele alebo žlté ako dubák,“ hovorí Ivona Kautmanová. Práve včera sa jej takto podarilo zachrániť radosť panej, ktorá prišla do poradne aj s dcérkou s plným košíkom krásnych dubáčikov. A medzi nimi dva horkáče.
Najčastejšie vraj do hubárskej poradne chodia manželky, ktoré sa boja jesť huby nazbierané manželmi, a ľudia, ktorí dostali huby od známych. Ďalšiu kategóriu návštevníkov tvoria ľudia, ktorí úmyselne nazbierajú plný košík rôznych druhov húb, ale nechystajú sa ich zjesť, len sa chcú naučiť ich rozoznávať. Tých v poradni vidia radi. Až takmer pravidelne vraj medzi nimi nájdu aj vzácny alebo chránený druh húb. „Neraz takto získame cenné informácie aj my. V posledných troch rokoch sme takto napríklad zistili, že veľmi vzácna muchotrávka šiškovitá má asi najlepšiu, ak nie na Slovensku dokonca jedinú lokalitu v Petržalke medzi Malým a Veľkým Dražidakom, kde ľudia udupú ostatné rastliny. Je to teplomilná biela huba s bielymi bodkami na bielom klobúku.“
Podľa Ivony Kautmanovej najrizikovejšie obdobie sa začne, keď začnú rásť šampiňóny. „Ľudia, ktorým v poradni povieme, že nazbierali jedlý druh, niekedy nadobudnú dojem, že všetko, čo vyzerá podobne, môžu aj v budúcnosti bez obáv jesť.
Ale na našich lúkach a v lese rastie množstvo bielych húb. Viacero druhov je dosť jedovatých – hodvábnice, niektoré vláknice i muchotrávky. Aj niektoré pečiarky sú mierne jedovaté a môžu spôsobiť žalúdočnú nevoľnosť,“ hovorí hubárska odborníčka.
Aj keď na huby je zatiaľ v okolí Bratislavy príliš teplo, dvoj- trojdňový dáždik by to mohol výrazne zmeniť. Tým nedočkavejším Ivona Kautmanová odporúča vypraviť sa za Nitru alebo do okolia Trenčína.
