Domy či sochy má chrániť morálka

info

Pamätihodnosti

Čo je na zozname - výber

Nehnuteľné

Fakultná nemocnica na Mickiewiczovej
Kúpalisko Tehelné pole
Internát Mladá garda
Budova Ministerstva vnútra na Pribinovej
Hlavná železničná stanica
Kúpalisko Defín
protinapoleonský val
Pivovar Stein
Televízna veža na Kamzíku
Bratislavské rožky aj Račianská frankovka

Zaniknuté

Lunapark a aj kúpalisko Lido v Petržalke
Zimný štadión Ondreja Nepelu postavený v roku 1946
Trasa 1. električky do Viedne
továrne Kablo, Apollo...

Nehmotné

Bratislavský mier z roku 1805
Dátum vyhlásenia Bratislavy za hl. mesto Uhorska
Pamätný deň na vstup vojsk Varšavskej zmluvy do Bratislavy

BRATISLAVA. Park kultúry a oddychu, zbúraná synagóga, pôvodná podoba štadióna Ondreja Nepelu, vstup vojsk Varšavskej zmluvy alebo dokonca bratislavské rožky.

Existujúce, zbúrané, nehmotné či aj kontroverzné sú pamätihodnosti hlavného mesta. Asi po trojročnej diskusii ich koncom minulého roku schválili bratislavskí poslanci.

K zoznamom pamätihodností, ktoré už v roku 2010 schválili mestské časti, sa tak pridal aj tučný celomestský súpis.

Obsahuje 224 položiek v štyroch kategóriách – nehnuteľne hmotné, hnuteľné hmotné, nehmotné a zaniknuté. Nejde len o diela človeka, ale aj prírody, historické udalosti či názvy ulíc.

Bez ochrany

Zaradenie medzi pamätihodnosti nateraz historické a umelecké objekty nijako špeciálne neuchráni napríklad pred tým, keby ich chcel niekto zbúrať.

Existujúce bratislavské pamätihodnosti samospráva uznáva ako hodnotné, no nemajú štatút kultúrnych pamiatok, ktoré chráni špeciálny zákon.

„Národné kultúrne pamiatky majú celoslovenský význam a ich ochranu garantuje štát, zatiaľ čo pamätihodnosti majú spravidla lokálny význam a garantom ich ochrany je obec,“ vysvetľuje pojem bratislavský magistrát.

Zoznam dôležitých udalostí či objektov, na ktoré Bratislava nemá zabudnúť, je otvorený. Môže sa dopĺňať aj vyškrtávať. Zostavoval ho Mestský ústav ochrany pamiatok.

Riaditeľ ústavu Ivo Štassel hovorí, že pri pamätihodnostiach zákon nedal obciam systém ochrany.

Mnohé sú súkromné

Niektoré mestské časti vyhlásili pamätihodnosti všeobecne záväzným nariadením, ani to ich však nechráni.

Pamiatkari navrhovali v minulosti zmeniť pamiatkový zákon.

„Chceli sme, aby boli pamätihodnosti chránené. No jedna vec je, čo pamiatkar chce, druhá vec, čo právnik dovolí. Vznikla tu hrozba, že by sa musel meniť aj stavebný zákon a potom aj zákony, ktoré hovoria o majetku občanov,“ dodal Štassel.

Viaceré pamätihodnosti dnes vlastnia súkromníci, prípadne sú na ich pozemku.

Práve pri komunikácii s nimi môže takýto status pomôcť zachrániť stavbu. Napríklad v Novom Meste, keď chceli ešte za bývalého starostu Richarda Frimmela (nezávislý) zbúrať športovú halu na Pasienkoch s unikátnou strechou. Frimmel vtedy investorovi odpísal, že nesúhlasí, lebo novomestskí poslanci halu vyhlásili za pamätihodnosť. „Investor to rešpektoval a nezbúral to. Je to taká morálna otázka,“ hovorí Štassel.

Staré Mesto odolávalo

Jedinou mestskou časťou, ktorá dodnes svoj zoznam pamätihodností nemá, je Staré Mesto. Predchádzajúci starosta Andrej Petrek ho ako pamiatkar odmietal. „Chcel som zaviesť kategóriu pamiatok, ktoré financuje štát, a pamiatok, ktoré financuje samospráva, obec. Na ne by tá potom bola povinná prispievať. Ľudí poteší, keď sa nejaký objekt stane pamätihodnosťou, no aký to má zmysel?“

Situácia sa zmenila výmenou starostu. Petreka nahradila Táňa Rosová (SDKÚ) a Staré Mesto už začalo zoznam pripravovať. „Aj keď sa zoznamom nezabezpečí právna ochrana pamätihodností, považujem ho za dôležitý pre informovanosť verejnosti, ako aj investorov,“ dodala starostka.

Prečítaj si rozhovor s Ivom Štasselom

Čo nájdete medzi pamätihodnosťami Bratislavy?

FOTO - MESTSKÝ ÚSTAV OCHRANY PAMIATOK, SME - GABRIEL KUCHTA