Po voľbách bude možno sedieť na dvoch stoličkách. Predseda Bratislavského kraja PAVOL FREŠO však tvrdí, že župa bude mať prioritu. Učiteľom sľubuje vyššie platy a ubytovanie, z eurofondov chce vytiahnuť stovky miliónov eur na dopravu.
Keď ste sa stali županom, chceli ste sa sústrediť najmä na túto funkciu, nekandidovali ste do parlamentu. Teraz ste deviatkou strany v parlamentných voľbách. Má to znamenať návrat do vysokej politiky?
„Keď si budem musieť vybrať, určite si vyberiem županskú robotu. Zmenilo sa to, že sú predčasné voľby. Nemám veľkú ambíciu sedieť v parlamente na nejakom mieste predsedu alebo podpredsedu výboru. Kandidujem preto, aby som mohol prehovoriť do legislatívy aj za bratislavskú župu.“
Budete teda sedieť na dvoch stoličkách?
„V oblasti školstva aj sociálnych vecí sa urobili rôzne zákony, s ktorými nie veľmi súhlasím. Urobili by diery do župného rozpočtu. Nesúhlasím tiež s tým, že je bratislavská župa vylúčená z eurofondov. Moja pozícia v zákonodarnom zbore môže výdatne pomôcť.“
Znamená to, že o dva roky už nechcete kandidovať za župana?
„To uvidíme, aké budú výsledky. Župná robota je pre mňa prioritná, v parlamente nebudem hľadať kariérny rast. Budem aktívny poslanec, tak ako aktívny župan“
Pred tým, než ste sa stali županom, ste ostro kritizovali Roberta Fica za to, že zdeformoval túto krajinu. Keď sa SDKÚ dostalo k moci, ukázali sa kauzy strany ako daňová budova či platinové sitká. Nie je to jednoducho tak, že podvádzajú a kradnú všetky strany pri moci?
„Netrúfol by som si robiť tento záver. Vždy som hovoril o veľmi konkrétnych veciach, napríklad emisie. Nemali takýto generálny charakter ako tie kauzy, ktoré spomínate.“
Toto sú tiež konkrétne veci, napríklad sitká či budova daňového úradu.
„Štandardná poslanecká práca je žiadať istú nápravu, vysvetlenie. Teraz som ju nerobil, lebo som nebol poslancom v parlamente.“
Pýtali ste sa v strane na platinové sitká?
„Nie, nepýtal som sa. Ale ak budem zvolený do parlamentu, na klube si nejaký názor na tieto veci robiť budeme.“
O korupcii v politike hovorí aj spis Gorila, ktorého pravosť doteraz nikto presne nepotvrdil. Aj ľudia SDKÚ podľa neho brali provízie z predaja štátneho majetku.
„Ktorá zo strán tam nie je takto vykreslená? Dokument tak označuje každú jednu parlamentnú stranu.“
Vy ste z SDKÚ, preto sa pýtame na SDKÚ?
„Takéto označenie každej strany si vyžaduje objasnenie celého prípadu. Dúfam, že sa tak stane. Samozrejme, že mám dôveru v SDKÚ. No bolo by dobré overiť tento dokument, či je pravý.“
Môžete povedať, že SDKÚ je čistá a čestná strana?
„Videl som, ako SDKÚ vážnym spôsobom objasňuje svoje financovanie, svoje kroky a tá snaha je nepopierateľná, vrátane všetkých auditov, ktoré nasledovali. Keď sa o to opriem, tak tejto strane dôverujem.“
Ste v polčase vo vedení župy. Dokázali ste znížiť počet úradníkov, ako ste sľubovali - o 20 až 30 percent?
„Počet klesol hneď, ako sme nastúpili, lebo sme museli šetriť. Na začiatku to bolo 220, potom sme mali 170 a niekoľko, a potom počet mierne stúpol pre čerpanie eurofondov. No mnohé z týchto miest máme preplácané z externých zdrojov. Dnes máme 190 ľudí, z toho je 15 preplácaných z externých zdrojov.“
Koľko ich bolo predtým?
„Asi 220 tabuľkových, reálne asi 200 ľudí.“
Takže to nie je ten pokles o 20 či 30 percent.
„Máme ľudí preplácaných z eurofondov, aby sme ich mohli čerpať.“
Ďalším vaším sľubom bol nultý obchvat, jeho urýchlenie.
„To sa podarilo. Nástojil som na tom, aby bol nultý obchvat národnou prioritou, dnes ňou je aj s R7. Je to zásluha aj ministerstva dopravy, bratislavskej župy, no aj hlavného mesta a primátora. Demonštrovali sme silnú jednotu a pripravenosť nezávisle na politických tričkách. Tie treba v takýchto prípadoch vyzliecť.“
Ako konkrétne sa projekt obchvatu zrýchlil?
„Keďže je to prioritný plán, uskutoční sa skôr než ostatné stavby. Termín bol rok 2018. Keďže je kríza, neviem sa zaručiť, že to tak aj naozaj bude. Závisí to aj od ministerstva dopravy.“
Keď sa minister zmení?
„Som presvedčený, že aj napriek tomu nultý obchvat a ani R7 z národných priorít nevypadnú.“
V tomto roku chce kraj dostať 10 miliónov eur z eurofondov. Na čo pôjdu?
„Čerpáme priamo na cyklomost. Bratislavskú integrovanú dopravu organizujeme my, no čerpať to bude spoločná firma, mestá a obce čerpajú na záchytné parkoviská. Bol by som spokojný, keby sme do roku 2015 dokázali dostať stovky miliónov z eurofondov. Len keď narátate celú koľajovú dopravu v Bratislave a regióne, tak to je 300 alebo 400 miliónov. V kríze sú fondy jedna z mála možností na rozvoj.“
Zažili ste ako primátora Bratislavy aj Andreja Ďurkovského, teraz aj Milana Ftáčnika. Aké sú rozdiely?
„Zmenou vedenia na magistráte, ale aj poslaneckého zboru to dostalo nový impulz. Nesťažujem sa na éru pána Ďurkovského, ale bolo pomerne ťažké sa dohadovať s bývalým vedením na dlhodobejších cieľoch.“
Ďurkovský urobil rôzne zvláštne obchody a podpisy na poslednú chvíľu. S tým nemáte problém?
„Bol som z jeho záveru prekvapený. Podobný záver som zažil aj tu na župe, hoci mnohé z rozhodnutí neboli zvláštne, boli to manažérske rozhodnutia, ktoré by som ja neurobil.“
Po Vladimírovi Bajanovi ste zdedili napríklad projekt športovej haly – Danube aréna, ktorý ste zastavili. Ako dopadla kontrola?
„Stále prebieha.“
Netrvá to už dlho?
„Kontrola je tesne pred koncom. Je to pomerne zložité, týka sa to aj niektorých medzinárodných firiem. No najdôležitejšie je, že riziko, ktoré sa týkalo pozemkov a zmeniek, sme eliminovali v prvom roku.“
Vladimír Bajan stále tvrdí, že projekt bol dobrý.
„Zobrať si 10 miliónový úver so zmenkami v čase krízy a čakať, že sa bude niečo stavať, je ilúzia. On to bude tvrdiť stále, keďže to podpísal.“
Čo chcete robiť s pozemkami, ktoré župa kúpila pre halu? Bude tam národný futbalový štadión?
„Aj UEFA (európska futbalová federácia pozn. red) to vyhodnotila ako jednu z najlepších lokalít. No uvedomujeme si, že taký projekt sa nedá robiť bez súčinnosti štátu. Na ťahu je vláda, či príjme prefinancovanie štadióna. Keď však bude niektorá iná lokalita lepšia, budem radšej za to, nech to stojí, akoby sa mal projekt naťahovať roky. Pre krízu to však nemôže celé zaplatiť štát.“
Neskončí sa to po voľbách tak, že Ivan Kmotrík prestavia Tehelné pole a štát mu na to prispeje?
„Neviem to odhadnúť. Táto vláda sa už mala rozhodnúť, no pre predčasné voľby je dobré, že tieto rozhodnutia nerobí. Nebol by som rád, keby sa futbalový štadión stal politickou otázkou. Nebudem mať problém pri rozhodnutí, že to bude na iných pozemkoch. Mal by som problém, keby Bratislava a Slovensko nemalo takýto štadión.“
Kraj má pod sebou stredné školy. Testovania deviatakov pravidelne ukazujú, že žiaci vychádzajú zo základných škôl nepripravení, vlani im napríklad výrazne nešla geometria. Čo ste urobili preto, aby ste zlepšili kvalitu stredných škôl?
„Učitelia musia byť poriadne zaplatení. Niečo sa nám podarilo. Od tohto roku dostávajú ich priami nadriadení pomerne slušný bonus za to, keď zvyšujú platy učiteľom. Riaditelia sú motivovaní, aby hľadali rezervy u seba.“
Učiteľom ste sľubovali príspevok na bývanie. Ako to dopadlo?
„Riešime to v dvoch krokoch, v prvom sme im ponúkli zľavnené internáty po Bratislave. V prvom polroku by sme chceli dať do zastupiteľstva práve jednu z budov výhradne pre ubytovanie učiteľov. Učitelia majú tabuľkové platy zhodné pre celé Slovensko, lenže náklady na život tu sú zhodné s nákladmi za hranicou v Rakúsku. Myslím, že to má vplyv na kvalitu vyučovania. Je to aj o peniazoch.“
Koľko učiteľov ste ubytovali?
„Vlani 87 pedagogických a 27 nepedagogických zamestnancov.“
Internát nie je to najlepšie, keď má učiteľ rodinu.
„Aj zo svojich výjazdov viem, že v učiteľskom páre s dieťaťom jeden alebo obaja odchádzajú z učiteľského stavu, lebo to neutiahnu. To je smutné. Práve tá jedna budova má pomôcť, aby to bolo prijateľnejšie.“
Čo je to za budovu?
„V Petržalke máme jednu vyhliadnutú, bývalý internát, no musíme tam niečo investovať.“
Boli by ste za to, aby sa kraj okresal iba na Bratislavu?
„Nie. Neviem si napríklad predstaviť, že by ďalší okruh za Bratislavou riešili v Trnave. (prechádza k mape kraja) Pozerám sa na to, ako bude kraj vyzerať o 20 až 30 rokov. Okolo Bratislavy je najhustejšia diaľničná aj železničná sieť. Bratislava je vstupným bodom na Slovensko. Perspektíva leží na Záhorí, kde je vojenské letisko v budúcnosti prebudovateľné na cargo, a smerom na Senec, kde si zasa mnohí predstavujú, že budú žiť. Celá oblasť sa dá využiť na ľahký priemysel. Neviem, čo sa bude vyrábať za 20 – 30 rokov, ale som si istý, že dve veci na to bude treba: infraštruktúru a vzdelanú pracovnú silu. Preto sú to naše priority. Ja už pásku na D4 strihať nebudem, ale musíte myslieť na široký región.“
Ani okolité mestá a obce sa nechcú odčleniť? Alebo sa toho skôr boja?
„Jedinou výhradou, ktorú počúvam, je, že je veľmi obmedzené čerpanie eurofondov v bratislavskej župe. Lobujeme v Bruseli, aby budúce čerpanie bolo spravodlivejšie. Pochopím, že nemusíme čerpať v strede Starého Mesta, ale nepochopím, že nemôžeme dostávať eurofondy na infraštruktúru. V Trnavskom kraji môžu opraviť školu a u nás nemôžu, hoci je to iba o päť kilometrov ďalej. Mám trochu nádej v tom, že kríza prinútila aj Brusel prehodnotiť čerpanie eurofondov – v prospech projektov, ktoré majú prispieť k hospodárskemu rastu. Výhodou bratislavskej župy je, že nech tu nakreslíte akúkoľvek novú cestu, napríklad do Rohožníka, obchvat D4, alebo kolektorovú cestu na Senec, ktoré spájajú priemyselné centrá, tak to spĺňajú. Mám nádej, že v dopravnej infraštruktúre by to zovretie mohlo povoliť. Ešte by som bol veľmi rád, keby sa to podarilo v prípade školstva.“
Pred župnými voľbami ste sa výrazne zapájali do boja proti skládke v Pezinku. Čo sa tam udialo? Vozia tam odpad?
„Som v kontakte s primátorom Pezinka. Prebieha tam súdny spor, ktorý teraz znemožňuje vozenie odpadu. Myslím si stále to isté, ako keď som bol poslancom parlamentu – nemôžete proti vôli ľudí prijímať takto zásadné rozhodnutia, ktoré majú vplyv na zdravie a životné prostredie. Myslím si, že tam sa voziť odpad nebude, ak s tým ľudia nebudú súhlasiť. No to je veľmi ťažké.“
Ako to zabezpečíte? Veď tam počas sporu vozili odpad aj obce z vášho kraja.
„Je dôležité postaviť sa na stranu slabšieho. Tie dve-tri obce, ktoré tam vozili odpad, nie sú skládkou priamo zasiahnuté. Bolo to pre nich ekonomicky výhodnejšie, ako mať kontrakt do Senca, či do Zohoru, čo je cez kopec. Ekonomickému aspektu by malo byť nadradené zdravie. Videl som, ako mali starostovia konflikty s pezinským primátorom. Obe strany argumentovali ľuďmi, ktorých zastupujú. Riešením je zákon, podľa ktorého bude podmienkou veľkej skládky súhlas mestského zastupiteľstva. Domáci mestských poslancov poznajú, tak nech za to zdvihnú ruku. Prevádzkovateľ obec presvedčil napríklad v Zohore, kde je skládka obrovskou príjmovou zložkou obce. Nikdy by sa jej nevzdali.“
Do Zohora vozí odpad aj Bratislava.
„Ale je to za dedinou, je to bezpečné. Vozí tam aj celé okolie.“
Smer navrhol odvolať vášho vicežupana Iva Nesrovnala (SDKÚ) preto, že predložil do komisie mená víťazov dvoch súťaží na budovu školy a muničné sklady ešte predtým, ako sa tie súťaže vôbec odohrali. Ako to je možné?
„Úradník, ktorý tú súťaž pripravoval, dal do komisie jediných známych uchádzačov. To bola chyba. Keď sme na to prišli, súťaž sme okamžite zastavili. Mala nasledovať elektronická aukcia. Toho človeka sme postihli na plate. Smer žiadal prerokovať ten bod na zastupiteľstve. To sme urobili a vec sa vysvetlila.“
Pre Smer nie, pre vás áno.
„Dal som o vysvetlení hlasovať a hlasovanie dopadlo 30:0.“
To už ale bolo potom, ako Smer z rokovania odišiel.
„To urobili obrovskú politickú chybu. Presviedčal som ich, aby zostali, aby sme o tom debatovali a prijali uznesenie. Skôr to bolo preto, že ich argumentácia bola slabá.“
Takže Nesrovnal neniesol žiadnu vinu?
„Nemal s tým nič. Mal to predkladať vo finálnej fáze zastupiteľstvu, keby to prešlo komisiou. Tento prípad sme vyriešili a zmenili sme pravidlá predkladania návrhov do komisií tak, aby sa to nemohlo opakovať. Dávame si na extrémne záležať. Predávame majetok len v elektronických aukciách. Nikdy sme takýto problém nemali a už sa ani nestane.“
Pri týchto dvoch nehnuteľnostiach sa prihlásili aj iní uchádzači?
„Keďže sme to zastavili, už to neregistrujem. A ani neviem, či to budeme opakovať. To sa chcem pýtať zastupiteľstva na jar. Pri rozhodovaní o predaji bola zhoda naprieč celým politickým spektrom.“
Smer tvrdil, že tento prípad ste chceli zastierať prípadom Gymnázia Grösslingova, kde župa dostala pokutu 820-tisíc eur za dodatky k zmluve, ktoré rekonštrukciu predražili z pôvodných sedem miliónov eur na 23.
„Pokutu práve v tom čase zverejnil Úrad pre verejné obstarávanie. Odvolali sme sa a konanie ešte beží. Predchádzajúci župan Bajan urobil manažérsku chybu, ale aj tak je tá pokuta nespravodlivá. Najmenej dva argumenty sú tak vážne, že to budú revidovať.“
V čom urobil Bajan chybu?
„Pri takýchto veľkých zákazkách musíte postupovať tak, že vám ľudia rozumejú. Navýšenie na vyše 20 miliónov nebolo v zastupiteľstve. A takéto veci si to zaslúžia. Rekonštruujeme nemocnicu v Malackách za dva milióny eur a napriek tomu, že to nevyžaduje zákon, som trval na schválení v zastupiteľstve.“
Tam však máte jasnú väčšinu.
„Prešlo to aj hlasmi opozície. Chcel som mať za prvé debatu, či nerobíme chybu a istotu, že nepreferujeme niektorý z mikroregiónov. Tento rok pripravujeme rekonštrukciu plavárne na Pántoch. Aj tá pôjde do zastupiteľstva.“
V akom stave sú dediny, ktoré minulý rok zasiahli záplavy?
„To bolo zlé. Vo všetkých kritických úsekoch už majú cesty. Na prvú investíciu osem miliónov eur sme si museli požičať, čo nám zvýšili zadlženie, ale uchádzame sa zároveň o čiastočnú refundáciu od vlády. Išlo najmä o cestu v Píle a most smerom na Častú, ktorým chodilo desaťtisíc ľudí. Väčšinu povodňových škôd sme už odstránili.“
Čo ste urobili preto, aby sa tam povodne už neopakovali? Korytá boli zanesené a neudržiavané.
„To je vec primárne správcov korýt. V tomto je spolupráca so starostami prvotriedna. Jeden napríklad hneď vedel ukázať zanedbané miesta. Napríklad v Jablonovom sa betónové koryto mierne vychyľuje a môže sa tam zapchať priepust. Tam treba okamžite konať.“
FOTO SME- GABRIEL KUCHTA
