Michal Martikán na vode v trochu v inej podobe, ako ho poznáme. Počas jednodňového podujatia Daj si mlieko a pádluj, zaúčal mladé talenty do tajomstiev grifov najlepších vodákov na svete. FOTO – ARCHÍV
Keď sa stretnú Michal Martikán, jeho otec a tréner v jednej osobe spolu s bratmi Hochschornerovcami, rozprávajú sa iba o vodnom slalome. Takáto elitná spoločnosť olympijských víťazov, dopĺňal ju ešte športový lekár Roman Fano, sa zišla na druhom ročníku akcie Daj si mlieko a pádluj, ktorá sa uskutočnila cez víkend v Areáli vodných športov v Čunove.
Jeden deň s olympijským víťazom
Súťaž pre deti spustili ešte pred prázdninami. Jej cieľom bolo cez zábavu upozorniť na význam mlieka, zdravej stravy a pohybovej aktivity. Do Bratislavy sa dostala necelá tridsiatka vyžrebovaných detí, ktoré spoločne s Michalom Martikánom absolvovali jednodennú letnú školu vodného slalomu.
Na úvod ich čakala rozcvička na suchu, aby pochopili, že je nevyhnutná pred každým tréningom. Neskôr nechýbal špeciálny tréning vodného slalomu na tichej vode, nácvik pádlovania, športové súťaže. Pre tých najodvážnejších bol určený rafting so sprievodcom na divokej vode. Pred obedom sa našiel čas aj na besedu s našimi zlatými olympijskými medailistami. Najprv sa pýtali rodičia, neskôr sa osmelili aj deti.
„Keď som bol dieťa, otec ma musel z vody vyháňať. Ostalo mi to dodnes. Mojím snom je stať sa najlepším slalomárom vo svojej kategórii,“ zareagoval Michal Martikán na otázku, či ho museli niekedy do tréningu aj nútiť. Jeho slová potvrdil aj otec a zároveň jeho celoživotný tréner. „Mňa to už často nebavilo stáť na brehu a radiť mu. Michal je veľmi ctižiadostivý.“
Strach sa stratí, rešpekt zostane
Peter a Pavol Hochschornerovci začínali s vodným slalomom, paradoxne, na pomaly tečúcej dunajskej vode, a tak si svoj tréning spestrovali po svojom. „Využívali sme vlny, ktoré vznikli, keď po Dunaji prechádzala loď. Adrenalín sme si zvyšovali tým, že sme sa snažili pádlovať popod vlečné laná dvoch idúcich lodí,“ povedal Pavol Hochschorner. „Nabrali sme takú odvahu, že keď sme sa prvý raz dostali na divokú vodu, už sme z nej veľký strach nemali,“ pripojil sa Peter.
„Ja som mal z Liptovského Mikuláša s divokou vodou skúsenosti,“ pokračoval v téme Michal Martikán. „Napriek tomu, keď ma raz zobrali na prírodnú rieku pod priehradou Lipno, mal som taký strach, že som sa ani nespustil. Neskôr si však každý zvykne a strach sa stratí. Ostane iba rešpekt z vodného živlu.“
Každý má svoje vzory
Dnes sú naši reprezentanti pre začínajúcich športovcov vzorom. Mali aj oni vzory na začiatku svojej úspešnej kariéry? „Keď sme sa snažili dostať do svetovej špičky, Michal už mal sedemnásť rokov a na olympijských hrách v Atlante získal zlato. O rok neskôr sa v Brazílii stal najmladším majstrom sveta v histórii vodného slalomu. Naším vzorom bol práve on,“ reagoval Pavol Hochschorner.
„V Liptovskom Mikuláši som vyrastal iba medzi dobrými pretekármi. Veľmi sa mi páčil Juraj Ontko, ktorý získal na olympiáde v Barcelone ôsme miesto. Neskôr som sa snažil podobať anglickému kajakárovi Richardovi Foxovi, desaťnásobnému majstrovi sveta,“ dodal Martikán.
PROKOP SLOVÁČEK
