FOTO – PETER PROCHÁZKA
zažili už druhý ročník festivalu Letných shakespearovských slávností.
Dalo by sa povedať, že ste sa pričinili o vznik novej tradície. Čo ďalej?
„Som šťastný a ďakujem všetkým, ktorí ho zorganizovali. Bol to z ich strany heroický výkon. Čo ďalej? Zakusnúť sa ako doberman a ísť. Verím však už teraz, že aj tretí ročník opäť divákov poteší a určite prinesie i ďalšie prekvapenie. V každom prípade som rád, že som sa zaslúžil o niečo, čo má zmysel.“
V Bratislave ste vyrástli a zostali jej verný až doteraz. Aké sú vaše prvé spomienky na mesto?
„Cez svojho otca a maminku. Držali ma za ručičku a rozprávali mi o meste, ktoré sa im páčilo, ale mne nie. Keď máte štyri roky a musíte obdivovať nejaký kostol, nie je to bohviečo. Ale zvykol som si už bez nich a zrazu je to mesto krásne.“
Boli ste častým hosťom v Parku kultúry a oddychu.
„Som vnuk slovenského bábkara Vila Stražana a aj matka ‘ochotníčila‘. Potešilo ju preto, že som sa ešte ako žiak základnej školy prihlásil na konkurz do divadelného krúžku pri PKO a vyhral som ho. Bol to raj mladosti. Čo vám budem hovoriť – v škaredom prostredí som prežíval svoju peknú mladosť.“
A čo bratislavské divadlá. Ktoré bolo prvé, kde ste účinkovali?
„Viac ako herectvo ma lákalo maľovanie. Po maturite som si podal prihlášku na tri školy: architektúru, výtvarné umenie a VŠMU až na tretie miesto. Práve tam však boli skúšky ako prvé. Neprijali ma. Zaťal som sa a povedal som si, že im musím dokázať, čo vo mne je. Na ďalšie prijímačky som už nešiel, ale moja cesta viedla do súboru Novej scény. V budove niekdajšieho Živnodomu som prešiel krstom v muzikále West Side Story, kde ma hneď obsadili do postavy Baby Johna. A vo vtedajšom muzikálovom období som absolvoval predstavenia ako Hallo Dolly, Loď komediantov a najmä Fidlikant na streche s vynikajúcim Jozefom Kronerom. Takže ako vidíte, som už pamätník. Díval som sa a učil som sa. To som ešte nevedel, že po absolvovaní VŠMU a pôsobení v Trnavskom divadle sa sem v roku 1980 vrátim.“
Stáli ste pri zrode divadla Astorka – Korzo ‘90 na Suchom mýte, ktoré má od vlaňajška nový stánok v budove ministerstva kultúry na Námestí SNP. Čo by ste povedali na ich adresu?
„Staré korzo je neopakovateľné a to nové musí bojovať.“
Máte v súčasnej Bratislave svoj obľúbený kút?
„Vychutnávam život. Zmiznem odtiaľ, kde je zle, a poddávam sa atmosfére tam, kde je pekne. Som pocitový. Takže teraz je to v záhrade Vinohradníckeho múzea.
ANGELA SKALOVÁ
