Na predanej záhrade, o ktorú sa vedie reštitúcia, už vyrástol veľký rodinný dom.
STARÉ MESTO. Pred štrnástimi rokmi predalo hlavné mesto pozemok pri hoteli Bôrik napriek tomu, že sa oň uchádzali reštituenti.
Dnešné vedenie mesta hovorí, že kúpna zmluva je neplatná a problém chce riešiť. Noví majitelia si však medzitým na lukratívnej parcele postavili rodinný dom.
Reštitúciu ignorovali
Mesto sa prípadom začalo zaoberať preto, že reštituenti o pozemok s výmerou 927 metrov štvorcových na hradnom kopci stále bojujú. Právna analýza mesta ukázala, že pri predaji pozemku magistrát konal v rozpore s reštitučným zákonom z roku 1992.
Ten vyslovene zakazuje predať nehnuteľnosti, o ktorých vrátenie niekto požiadal. Mestu ukladá, aby sa o ne staralo až do vrátenia majiteľom. „Kúpna zmluva je zo zákona absolútne neplatná,“ konštatuje teraz. „Každý
z účastníkov neplatnej zmluvy je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal,“ píše ďalej.
Mesto by tak malo vrátiť dva milióny korún novým majiteľom pozemku a získať naspäť pozemok pod ich domom.
Roky plynú
Zástupca reštituentov Ivan Hitka však hovorí, že ich cieľom nie je obrať majiteľov domu o pozemok.
„Ak budú reštituenti nakoniec úspešní, nemajú problém dohodnúť sa so súčasnými vlastníkmi, alebo aj s mestom aj na primeranom náhradnom pozemku či inom serióznom vyrovnaní,“ povedal. "Neznamená to ale, že reštituenti tým akceptujú konanie mesta v rozpore s reštitučným zákonom. Žiadajú, aby mesto splnilo zákonnú povinnosť a čo najskôr vrátilo pozemok naspäť do svojho majetku do doby, kým nebude známa oprávnená osoba," dodal.
Mesto sa však rozhodlo, že o zrušení kúpnej zmluvy začne rokovať až po tom, čo sa definitívne skončí reštitúcia. Tá sa však vlečie už deväťnásť rokov. „Konanie pokračuje a jeho koniec je zatiaľ v nedohľadne,“ hovorí Hitka.
Vynútený predaj
Celý problém sa začal ešte dávnejšie, v roku 1977. Záhrady pri novom vládnom hoteli Bôrik si vyhliadli komunistickí funkcionári a chceli tam stavať. Domácim pod hrozbou vyvlastnenia „ponúkli“, že ich odkúpia za 50tisíc Kčs.
„Dobrovoľne by sme sa nezbavili záhrady, ktorá nám poskytovala ovocie a zeleninu aj relax,“ tvrdili reštituenti pred súdom. Dokonca tam vraj chceli stavať dom.
Nakoniec sa komunistická výstavba nekonala a po páde režimu rodina požiadala v roku 1992 o vrátenie záhrady. Obvodný pozemkový úrad však rozhodol, že nespĺňajú podmienky. Vraj nedokázali fakt, že pozemok predali pod nátlakom – čo je podmienkou pre jeho vrátenie.
Rozhodnú znova
Krajský súd v Bratislave však má opačný názor. Vypočul svedkov a nátlak uznal. Najvyšší súd potom celý prípad vrátil pozemkovému úradu a prikázal mu, aby o reštitúcii znovu rozhodol.
Ako si riešenie problému predstavujú majitelia pozemku, sme sa nedozvedeli. Doma neboli, na služobný email nereagovali.
Pred súdom však nárok reštituentov spochybňovali. „Tvrdenia o vyhrážkach, fyzickom násilí a hrozbe násilia považujeme za vykonštruované, nepodložené, s cieľom dosiahnuť navrátenie vlastníctva k pozemku, ktorý dobrovoľne a bez nátlaku odpredali za účelom obnovy, či vylepšenia si bytu,“ napísali.
Predaná záhrada má 927 metrov štvorcových.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
