. Ošetriť rany, dať jedlo či deky. V noci pomáhajú streetworkeri.
BRATISLAVA. Tenisky prezuť za vibramy, dobaliť deky, lekárničku, termosky, baterky a môžeme vyraziť. Pre prípad nebezpečenstva si ešte precvičíme tajné heslo, ktoré znamená rýchly útek smerom k autu.
Prvá zastávka – Kapitán na Miletičke.
Spolu so sociálnymi pracovníkmi z občianskeho združenia Proti prúdu nasadáme do auta a vyrážame na streetwork, nočnú „návštevu“ bezdomovcov priamo u nich. Na ulici, v lesíkoch, chatkách či kanáloch.
Boj o útulok i dôchodok„Ja mám aj vysokú školu,“ tvrdí Kapitán sediaci aj v tomto počasí pri trhovisku na Miletičovej. Nohy mu už priveľmi neslúžia, zarába si hrou na harmonike.
Zaujme colníckou bundou i úsmevom.
„Je teplá,“ vraví o bunde. Svoju prezývku nám vysvetľuje minulosťou, prácou pre armádu. „Radičová dnes vedie ministerstvo obrany,“ pohoršene hovorí Kapitán. Rád by to zmenil.
Streetworkeri Sergej Kára a Pavol Sabela mu nalievajú čaj, prikrývajú dekou. Chcú skontrolovať, či nemá omrznuté nohy, ako kedysi.
Na zimu mu skúšajú vybaviť miesto v útulku. Ľahké to však nie je. Podmienkou je, aby tam doviezli Kapitána triezveho.
Kapitán na Miletičke, zarába si hrou na harmonike.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Alkohol a ulica
Streetwork
terénna práca priamo v prirodzenom prostredí bezdomovcov; šesť dní v týždni od 17.00 do 22.00 , keď sa bezdomovci vracajú na miesta, kde prespávajú; vyhľadávanie ľudí v ohrození života, výdaj stravy, ošetrenie, sociálna asistenciu.
Teraz v noci nás presvedčia, že pôjde a piť nebude. Do rána sa to však môže zmeniť, stalo sa to už niekoľkokrát.
„Asi dvadsať percent nepije,“ odhaduje Sergej Kára, koľko ľudí na ulici má okrem bývania problém aj s alkoholom.
Spoločnosť Kapitánovi robí Magdalénka. Zimu vonku prežíva na vozíčku.
Streetworkeri jej skontrolujú nohy, omrzliny či preležaniny, vybavujú jej domov sociálnych služieb. Boj s úradmi však trvá dlho. Jednému z klientov, ako nazývajú sociálni pracovníci bezdomovcov, za ktorými jazdia, vybavovali dôchodok. Trvalo to skoro dva roky, no podarilo sa.
Muž so zbraňouZdravíme sa a ponáhľame za ďalšími, aby sme stihli skontrolovať, čo najviac obyvateľov ulice. V Bratislave sa ich podľa odhadov pohybuje 2500 až 3500. Streetwork pracuje asi s 850 bezdomovcami. Najviac ich žije v Novom Meste, Petržalke a aj Starom Meste, no tu sa pohybujú zväčša cez deň.
Zastavujeme sa pri obchode Kocka v Ružinove. Asi desiatka bezdomovcov si sem mala prísť po deky a na teplý čaj. Stretávame však len Arpáda a Tóna. Majú vypité.
Všetci už odišli, tvrdia, a sú agresívni, schyľuje sa k hádke, napätie stúpa.
Vydáme sa radšej hľadať, tých čo vraj odišli do blízkeho parčíka pri kostole, kde sa zvyknú zdržiavať.
Palo Sabela nám potom prezrádza, že keďže Arpád a Tóno reagovali agresívne, rozmýšľal použiť heslo odchodu. Počas ich výjazdov odznelo už niekoľkokrát.
„Boli aj nebezpečné situácie a museli sme použiť naše tajné heslo, ktorým si dávame znamenie rýchleho odchodu,“ vraví Pavol Sabela. „Raz sa stalo, že nás prekvapil muž so zbraňou, až neskôr sme zistili, že je falošná.“
ZberačiRýchlo smerujeme do Petržalky. Streetworkerov upozornil jeden z obyvateľov, že v zime pod múrom garáží spáva muž s veľkou bradou. Našli sme ho pomerne ľahko, a naozaj, práve sa zakrúcal do svojho pelechu.
Jano má dobrú náladu. Živí sa zberom.
Od sociálnych pracovníkov dozvedáme, že aj na smeti existujú teritória, každý „zberač“ môže hľadať len v kontajneroch istých ulíc. Pravidlá aj pomsty sú vraj kruté. Jano má šťastie, rajón má dobrý. Niekedy nájde za deň suroviny aj za desať eur. „Každý deň si zarobím na to čučenko, čučo, jedla mám dosť,“ smeje sa.
Plány, čo spraví, keby udreli tuhé mrazy, nemá. „Nerobím si žiadne plány, minulú zimu som prežil v bunkri, tie však majú prestavovať. Život je krutý síce, no život je sranda, to je moje lego, teda nie lego, ale krédo. Mám to poprehadzované.“
Lúčime sa a Jano pribúda na mapu bezdomovcov. Je to nový klient, keď udrú mrazy, sociálni pracovníci ho prídu skontrolovať.
Jano sa živí zberom, denne niekedy nájde suroviny aj za desať eur.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Vlajky i ŠtefánikLen v svetle lúča baterky sa vydávame ďalej, auto sme odstavili, do lužných lesov pri Dunaji musíme pešo. Nielen smeti, ale teritórium lesa neďaleko Incheby majú ľudia bez domova podelené.
Už niekoľko rokov tu žije Laco. Zariadené stany, ohniska, poličky, sušiace sa uteráky či socha Štefánika na strome prezrádzajú, že tu má takmer všetko. Sklamaní slovenskí hokejoví fanúšikovia mu dali počas majstrovstiev aj dres či slovenské vlajky. Visia pri vchode do jeho stanu.
Laco nechce ani jedlo a čaj, vraj má všetko. Naopak nás priateľsky pozýva na kuracie krídelká. Slušne odmietame, no dozvedáme sa, že jeho „susedia“ sa tak dobre ako on nemajú. Vyhoreli a museli sa odsťahovať.
Mapa bezdomovcov sa tak opäť mení.
Bezdomovci žijú na ulici aj s deťmi, útulok ich nezoberie
Ľudí bez domova má združenie zakreslených na mape.
BRATISLAVA. Kúrenie, strecha nad hlavou, zdravotný stav, no aj deti. To sú niektoré z kritérií, ktoré pri vyhľadávaní bezdomovcov používajú sociálni pracovníci. Počas jedného výjazdu musia totiž vyberať, kde zasiahnu.
Starajú sa asi o 850 bezdomovcov. V Bratislave sa ich pohybuje asi tritisíc. Najviac v Novom Meste, Petržalke a cez deň i v Starom Meste.
Deti aj nohy„Máme zopár kritérií, prečo za niektorými chodíme častejšie,“ hovorí sociálny pracovník Sergej Kára. „Závisí to od toho, či žijú v chatke, kde je kúrenie, alebo žijú vo výklenku. Rozhodujeme sa napríklad aj podľa toho, v akom stave majú nohy. Niektorí potrebujú preväz každý týždeň.“
„Dôležitým kritériom je tiež to, či sú prítomné deti,“ dodáva sociálny pracovník Pavol Sabela.
Deti našli streetworkeri žiť s rodičmi v chatkách. „Je tam občas elektrina, niektoré chodia do školy,“ hovorí Kára.
„Mali sme prípad, keď sme museli volať sociálku. Na stanici sme našli ženu, ktorá mala dve deti v rozbitom kočíku. Zo zákona má každý obvod pracovníčku, ktorá môže urobiť predbežné rozhodnutie a deti odobrať hneď na mieste. Ľudia s deťmi na ulici nemajú kam ísť, útulok ani nocľaháreň ich nezoberie.“
Bezdomovci na mapeStreetworkeri pracujú s elektronickou mapou bezdomovcov. Pred výjazdom si vytýčia trasu a potom záznamy aktualizujú. Kára vysvetľuje, ako mapa funguje. Na monitore sú blikajúce body. To sú miesta, kde žijú bezdomovci.
„Do mapy máme prístup iba my, všetky informácie sú pod jedným bodom. Vidíme, že tam žije napríklad Ferko. Napíšeme sem, v akom stave sme ho našli, či niečo potrebuje a kedy má niekto za ním prísť,“ dodáva.
Streetworkeri musia byť na ulici aj zdravotníkmi. Zapáchajúci ľudia často nesmrdia len pre špinu či moč, no môžu ich rozožierať aj červy, ktoré sa im dostali do rany.
„Niektorých nájdeme v takom bezvládnom stave, že z nich lezú červy a pracujeme s nimi intenzívne aj tri dni po sebe,“ dodáva Sabela.
Lucia Tkáčiková
Nočná záchrana má pol roka
Sociálni pracovníci pokračujú s terénnou prácou na vlastnú päsť.
BRATISLAVA. Streetwork v uliciach Bratislavy funguje od roku 2006 ako projekt občianskeho združenia Proti prúdu, ktoré vydáva aj pouličný časopis Nota Bene.
Od Nového roka však musí Proti prúdu s terénnou prácou skončiť, nemá na to peniaze. Riaditeľ združenia Martin Opeta hovorí, že sa tak rozhodli, aby neohrozili vydávanie časopisu. Streetwork podľa neho vytváral ročne stratu asi 17-tisíc eur. Nota Bene, ktoré sa predáva v 19 mestách Slovenska, pokračuje.
Napriek zrušeniu by však mal prežiť aj večerný streetwork. Desiati terénni sociálni pracovníci, ktorí vo dvojiciach od pondelka do soboty vyrážali do ulíc, budú pokračovať na vlastnú päsť, zháňajú peniaze.
Sergej Kára, predseda občianskeho združenia Vagus, ktoré ich zastrešuje, hovorí, že ročná prevádzka streetworku stojí okolo 44-tisíc eur. „Aktuálna suma pokrýva len polovicu tohto rozpočtu, no na Nový rok začíname pracovať. “
Združenie Proti prúdu počas prvých mesiacov pomôže autom, priestormi, materiálmi, telefónmi aj internetom. Združenie by chcelo robiť aj denný streetwork, o spolupráci rokuje s partnermi a Bratislavským krajom.
Smer lužné lesy.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Lucia Tkáčiková
