Čo Bratislava zažila v roku 2011

Bratislavu posledný rok nemenili iba politici. Vybrali sme zopár fenoménov, za ktorými stáli zaujímaví ľudia.

Hokej menil aj maskoval mesto

Fanúšikovia v zástavách, stany a fanzóna na školskom ihrisku či zmenená doprava.

Bratislava hostila tento rok svetovú športovú udalosť – hokejové majstrovstvá. Zmenu, alebo aspoň snahu o ňu, bolo v meste vidno už skôr, než sa šampionát 29. apríla začal.

Bratislava narýchlo upratovala, organizovala dobrovoľníkov a brigády, prekrývala zničené budovy.

Pútačmi oblepila ošarpanú hlavnú stanicu, zničený podchod na Trnavskom mýte zamaskovali originálnou navigáciou k zimnému štadiónu sprejeri. Nápisy Sweden, Latvia, Norway či Willkommen na stanici aj grafity zostali aj po pol roku.

Bratislavčanom ostal aj dlh. Sekeru za predražený zimný štadión bude mesto splácať roky. Sporný je aj susedný hotel, ktorý stavala firma Juraja Širokého, blízkeho Smeru. So stavbou začali bez povolenia, časť peňazí štátu išla aj tam.

Lucia Tkáčiková

V dóme vypálili červa

Fanúšikovia si počas majstrovstiev mohli vežu Dómu sv. Martina fotiť len s lešením a reklamným megabilbordom. Zvnútra ju vtedy rozožieral hmyz. V lete ho vypálili.

Reštaurátori povolali na termosanáciu českú firmu. Katedrála je tak prvou pamiatkou na Slovensku, kde červov ničili teplom. Telo hmyzu z bielkoviny sa totiž rozkladá pri 55 stupňoch.

Červotoč sa do krovu dostal pri opravách v roku 1993, keď tam vymieňali krytinu.

Dnes už katedrálu nehalí ani reklama, ani lešenie. Rekonštrukcia sa skončila. Veža, ktorá bola v havarijnom stave, má inú farbu, ktorou sa podľa pamiatkarov vrátila k minulosti – je svetlejšia a viac žiari.

Zachraňovali bezdomovcov a aj seba

S týmto rokom sa končí aj doterajší streetwork – práca s bezdomovcami v teréne.

V meste funguje od roku 2006 ako projekt občianskeho združenia Proti prúdu, ktoré vydáva aj pouličný časopis Nota Bene. Združenie Proti prúdu už na terénnu prácu nemá peniaze a streetworkeri sa tak museli osamostatniť.

S prácou s bezdomovcami v ich prirodzenom prostredí – v lesíkoch, chatkách, na uliciach i kanáloch chcú pokračovať na vlastnú päsť, zháňajú peniaze. Zatiaľ ich získali asi na pol roka.

Pomoc bezdomovcom pribrzdili cez rok aj hokejové majstrovstvá – streetworkeri nemohli počas nich vydávať jedlo na hlavnej stanici, kde už roky nalievajú polievku bezdomovcom. Museli sa presunúť na Račianske mýto.

Lucia Tkáčiková

Škôlku vedie muž

Novinkou je aj otcovská škôlka. Jej prvú triedu na Slovensku otvorili na skúšku v Dúbravke. Namiesto učiteliek tam deti vychováva mladý muž.

Začína v centre sociálnych služieb Náruč záchrany pre deti, ktoré vyrastajú bez otca.

Obchod, kde sa neplatí

V Petržalke zasa skúšajú pomoc chudobným. Zriadili tento rok potravinovú výdajňu.

Najchudobnejší obyvatelia mestskej časti dostávajú body a bez peňazí potom nakupujú základné potraviny privezené z hypermarketu. Ide zväčša o potraviny krátko pred uplynutím doby spotreby.

Ponuka vo výdajni je po mesiacoch menej pestrá ako na začiatku, hromadia sa tam napríklad desiatky rovnakých čajov.

Lucia Tkáčiková

Továrne dožívali, aj ožívali

Industriálna minulosť mesta mizne. Prežiť by mohla Cvernovka.

BRATISLAVA. Kablo, gumonka a onedlho aj tabačka ostanú len na obrázkoch industriálnej minulosti Bratislavy. Z niekdajšej tabakovej továrne na Radlinského musí investor zachovať len klenbové pivnice, ostatné môže padnúť. Statika je porušená, konštatovali tento rok pamiatkari. Investor, firma RM Invest, tam chce vystavať polyfunkčný administratívno-obytný komplex.

V Slovnafte majú staré výrobné haly naopak ožiť. Jednu prerábajú na galériu,

v ďalšej má byť kultúrny priestor. Továreň plánuje dokonca aj aquapark.

Zmena čaká aj Cvernovku na Páričkovej. Tento rok kúpili veľký industriálny areál Francúzi. Firma Hamilton group sľúbila, že budovy, ktoré v posledných rokoch ožili aj ateliérmi, nenahradí sklenými škatuľami.

Druhú takzvanú ružovú Cvernovku na Trnavskej ceste poškodil požiar.

Lucia Tkáčiková

Plusy v roku 2011

Otvorili radnicu

Hoci po termíne a s dlhom, no predsa. Bratislava v júli skoro po troch rokoch otvorila Starú radnicu. Obnovu pred ukončením stopol ešte bývalý primátor Andrej Ďurkovský. Hrozilo poškodenie pamiatky, práce tak nakoniec pokračovali. Celá rekonštrukcia vyšla na 12,1 milóna eur, z toho 4,1 milióna mesto ešte dlhuje.

Nová pôrodnica

Po rekonštrukcii a prístavbe Kochovho sanatória sa po troch rokoch do Starého Mesta vrátila pôrodnica. V meste sú tak spolu štyri pôrodnice – tri štátne v Ružinovskej nemocnici, na Antolskej v Petržalke a v nemocnici na Kramároch.

Staronová v Kochovom sanatóriu na Partizánskej ulici je súkromná.

Rozšírili cestu

Po troch mesiacoch prác sú na preťaženej ceste z Rovinky do Bratislavy tri pruhy v smere do mesta. Toto riešenie podľa odborníkov postačí, kým nebude hotová rýchlostná cesta R7 s napojením na nultý obchvat Bratislavy. Povestné zápchy z Dunajskej Lužnej sú menšie. Vláda na cestu dala 3,8 milióna eur.

Mestská karta

Od začiatku roka 2011 banky vydávajú Bratislavskú mestskú kartu, aktuálne ich je päť, na budúci rok by sa mala pridať šiesta. Platobná karta, ktorá je určená pre Bratislavčanov s trvalým pobytom slúži aj ako lacnejšia električenka na MHD a mesto na ňu poskytuje zľavy do svojich kultúrnych a športových zariadení.

Na bicykel!

Mestská cyklistika sa dostala do povedomia úradníkov na magistráte, kde vznikla komisia pre cyklodopravu. Mesto otvorilo cyklotrasu na Košickej, aj keď sa priveľmi nepodarila a má technické nedostatky. Rozpočet pre cyklistov bude vyšší, na rok 2012 ráta mesto so 490tisícmi eur. Stavia sa aj cyklomost do Rakúska.

Ľudia maľovali

Urob si sám! Pod týmto heslom robili ľudia Bratislavu krajšou. Upratovali, maľovali koše. Najväčšou akciou bolo maľovanie Zeleného námestia. V noci premenili priestor zastávky MHD pod Novým mostom. Hoci zelenú farbu zašpinili kolesá autobusov, myšlienka, že ľuďom nie sú verejné priestory ukradnuté, ostala.

Zelené námestie pod Novým mostom - nočné maľovanie.

Viera Juhászová, Martina Hilbertová, Lucia Tkáčiková

Mínusy v roku 2011

Električky stopli

Nielen, že oprava hlavnej stanice sa nezačala, nejazdia sem už ani električky. Či budú premávať skôr než v roku 2016, keď má byť nová stanica dokončená, je otázne. Nejasné sú aj náhradné autobusy na stanicu. Isté je len, že električková trať je v havarijnom stave. Kritický je aj úsek v Dúbravke, električky tu zatiaľ jazdia, no pomalšie.

Radnička čaká

V júni mestskí poslanci rozhodli, že do Starej radnice sa vráti chránená dielňa kaviareň Radnička. Stať sa tak malo ešte v októbri, no Radnička nebola otvorená ešte ani počas Vianoc. Lukratívny priestor bol totiž pôvodne skolaudovaný ako predajňa, čaká preto na súhlas so zmenou účelu využitia priestoru.

Kvety nechránia

Od ochrany vzácnej Kochovej záhrady v Starom Meste z roku 1932 dáva štát ruky preč. Areál v ktorom rastú exotické dreviny a rastliny a ktorý bol v štvrtom stupni ochrany prírody, bude naďalej chrániť už len samospráva. Záhrada a priľahlá budova sanatória ostávajú naďalej chránenou pamiatkou.

Domy porastú

Výškové budovy budú stáť aj tam, kde boli do decembrového schválenia zmien územného plánu zakázané. Aktivisti varujú pred zhustením zástavby, likvidáciou zelene, zaplavením dopravou aj zvýšením zástavby v pamiatkovej zóne. Podľa hlavnej architektky mesto páky na reguláciu investorov má.

A4 bez Véčka

Združenie A4, ktoré pôsobilo v bývalom Véčku, neuspelo v konkurze na prevádzkovateľa, ktorý usporiadalo Národné osvetové centrum. Pre nejasné kritériá konkurzu ministerstvo kultúry avizovalo novú súťaž. Podľa riaditeľa A4 Ľubomíra Burgera sa združenie do nového konkurzu zrejme neprihlási.

Hádky o sochy

Samosprávy, občania a aktivisti vedú diskusie o presúvaní sôch a umiestnení pamätníkov. Bratislavský okrášľovací spolok chce vymeniť súsošie Štúrovcov za Máriu Teréziu. Štúrovci by mali prísť na Námestie Slobody. Zatiaľ nie je jasné ani to, kde bude osadený pamätník Novembru k 25. výročiu nežnej revolúcie.

vju, him, lut

Negatívnou postavou roka je Andrej Ďurkovský

Exprimátor sa ukázal ako muž podpisov na poslednú chvíľu.

BRATISLAVA. Andrej Ďurkovský už rok nie je bratislavským primátorom, napriek tomu ho mnohí súčasní komunálni politici stále označujú za hlavného vinníka všetkého zlého v meste.

Pár dní pred odchodom totiž podpísal niekoľko zmlúv v prospech súkromných firiem a investorov.

Podpisy a imunita

Tri dni pred komunálnymi voľbami splnomocnil vtedajší primátor majiteľa pozemkou pod PKO Henbury Development, že ho môže zbúrať namiesto mesta. Firma potom budovu obohnala plotom a uzavrela. PKO začalo chátrať.

Plnú moc firme vypovedal až súčasný primátor Milan Ftáčnik (blízky Smeru), zamestnancov mesta vykonávajúcich základnú údržbu do budovy vpustili až v novembri.

Dnes mesto vraví, že Ďurkovský na také splnomocnenie nemal právo. Polícia preto navrhla, aby ho parlament vydal na trestné stíhanie. Rozhoduje o tom prokuratúra.

Sudkyňa Okresného súdu Bratislava I však začiatkom decembra zmluvy s Henbury Development uznala za platné. Ďurkovský tvrdí, že na správnosť svojich krokov má právne analýzy.

Ďalší sporný podpis urobil deň pred odchodom. Uznal dlh mesta vo výške 800tisíc voči firme CDC, ktorá ovládla Palác Motešických. Dlh vznikol umelo, keď firma zvýšila poplatky do fondu opráv na niekoľkonásobok. Mesto ich malo platiť ako spoluvlastník paláca. Nakoniec sa v decembri svojich priestorov sa vzdalo - výmenou za „dlh“.

V posledný deň v úrade podpísal Ďurkovský aj zmluvu o predaji pozemkov pred hlavnou stanicou za 23,8 milióna eur. Firma Transprojekt, blízka IPR Slovakia, ktorá bude prestavovať Predstaničné námestie, zaplatila len 365-tisíc eur. Zvyšok má investovať.

Kontroly a polícia

Aj v ďalšom spornom prípade Ďurkovský vyhovel súkromnej firme. Umožnil totiž vstup investora do dcérskej firmy Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Odmieta, že by šlo o skrytú privatizáciu. Ftáčnik hovorí o tunelovaní, preveruje to polícia.

Ďurkovský odmieta aj zodpovednosť za predraženie prestavby zimného štadióna. Pred pár dňami Najvyšší kontrolný úrad zverejnil, že cena sa zvýšila zo 40 na 80 miliónov eur.

Ďurkovský musel pre škandály na poste primátora odísť z KDH, do volieb je poslancom parlamentu.

FOTO – SME

Martina Hilbertová

Muž, ktorý chodil po Dunaji, zakotvil v galérii

Splavovanie rieky na doskách bolo umeleckou performance. Polícia to videla inak.

BRATISLAVA. Bolo sobotné májové popoludnie, hokejové majstrovstvá sveta v plnom prúde, no značnú časť Bratislavčanov viac než šport či fanúšikovia zaujal muž, ktorý chodil po Dunaji. Svedčil o tom fakt, že text o performancii muža, ktorý na drevenom ráme splavoval Dunaj, bol najčítanejším článkom na celom sme.sk.

Ľudí upútali najmä fotografie, kde mladík vyzeral, akoby sa vznášal na hladine. Umelec ich nakoniec vystavoval v Galérii Enter v rámci prehliadky diplomoviek.

Majstrovstvá – náhoda

Vtedajší študent Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave Tomáš Šoltys prezradil, že akciu neplánoval na majstrovstvá. Dátum bol náhodný, miesto nie.

„Rieka Dunaj slúži ako metafora toku času. Ako performer predstavujem jednotlivca, jeho malosť z pohľadu dejín, jeden zanedbateľný osud,“ hovoril. Napokon ho zastavili policajti v člne.

„Zalarmovali ich hlavne pre majstrovstvá sveta a snahu o zabezpečenie ich maximálnej bezpečnosti,“ vysvetľoval vtedy umelec.

Polícia v umení

Umelcovi napokon zásah polície neprekážal, práve jeho zadržanie a aj medializácia akcii pomohli. Perfomancia sa tak vraj mohla sama ďalej vyvíjať v mysliach ľudí.

Na drevenom ráme s veľkosťou tri krát dva metre, splavil za dva dni asi 50 kilometrov, vyrážal z Vysokej pri Morave a skončil pri Prístavnom moste, kde ho zadržala polícia.

Dunaj fascinoval Šoltýsa už skôr, v roku 2007 robil inštaláciu na Karloveskom ramene pri Markovi Twainovi. Na tamojší násyp umiestnil telefónnu búdku, ktorá zvonila.