Agentúrnu správu sme o 19:58 nahradili autorským článkom.
BRATISLAVA. Slovensko sa pri majstrovstvách sveta v hokeji vyhlo medzinárodnej blamáži. Tvrdí to bratislavský exprimátor Andrej Ďurkovský, ktorý v utorok zareagoval na obvinenia Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ).
Ten tvrdí, že pri rekonštrukcii hokejovej arény pre tohtoročný svetový šampionát išli verejné peniaze aj tam, kam nemali a že sa štadión predražil oproti očakávaniam o 90 percent.
„Zo správy NKÚ nevyplýva žiadne podozrenie z pochybenia mojej osoby a som jednoznačne presvedčený o tom, že bez pomoci hlavného mesta by Slovensko do dnešného dňa nemalo postavenú hokejovú arénu a nekonali by sa ani majstrovstvá v ľadovom hokeji,“ povedal Ďurkovský.
Aký štadión si objednali?Jeho nástupca Milan Ftáčnik naopak viní z problémov práve Ďurkovského. „Manažérsky nebol zvládnutý ten proces zo strany primátora mesta,“ vyhlásil Ftáčnik.
Čo tvrdí NKÚ
Hala je o 90,6 percenta drahšia, než boli pôvodné predpoklady mesta. Nehovorí, že hala, ktorá stojí v Bratislave, mala reálne vyjsť lacnejšie. Po niekoľkých dodatkoch vyšla hala na 96,2 milióna eur. Mesto viackrát porušilo zákon o verejnom obstarávaní a dotovalo hotel, ktorý stojí vedľa arény.
Či vyvodí dôsledky, zatiaľ nevie. Právnici mu majú pripraviť analýzu a tú predloží vo februári mestským poslancom.
Pripomenul, že Ďurkovského už rieši prokuratúra pre búranie PKO. Rekonštrukcia arény môže byť podľa jeho slov spájaná s podobnými problémami – napríklad s prekračovaním kompetencií.
Problém vidí Ftáčnik v tom, že napriek tomu, že poslanci schválili štadión za zhruba 40 miliónov eur, napokon sa hokejový šampionát hral v hale za zhruba 80 miliónov eur bez DPH.
Celú rekonštrukciu zastrešoval Generálny investor Bratislavy (GIB). Jeho bývalá šéfka Jarmila Tvrdá povedala, že poslanci neschvaľovali v uznesení, že štadión bude stáť 40 miliónov eur.
„Poslanci schválili zámer na rekonštrukcu zimného štadióna,“ konštatovala.
Keď sme sa pýtali, čo si poslanci mysleli, že schvaľovali na sklonku roka 2008, rozpamätávali sa len ťažko.
„Rozhodne som v tom čase neschvaľovala bianko šek na ďalšie milióny,“ hovorí poslankyňa za KDH Anna Dyttertová. Dodala však, že všetky cenové zvýšenia boli objektívne zdôvodnené a schvaľované poslancami.
Poslanec Ján Budaj by si potreboval prezrieť hlasovania z minulosti. Tvrdí však, že za zvýšením ceny je podozrivé zamieňanie pozemkov pre budúci štadión. To obralo mesto o peniaze a čas, a tak bolo treba stavať rýchlo a tým aj drahšie, hovorí Budaj.
Primátor Ftáčnik upozornil, že odborníci, ktorí správu NKÚ písali, nezistili, že by boli náklady na štadión neadekvátne. Od stavbára, firmy Ingsteel, teda nateraz nič naspäť pýtať neplánuje.
Spoločne s GIB bude pýtať peniaze od vlastníka hotela pri aréne. Zafinancoval totiž aj za neho spoločné prípojky. Na druhej strane, hotel si pýta preplatiť svoje výdavky, ktoré sú osožné aj pre mesto.
Hokejový zväz nechce zaplatiť stotisícNaspäť už dostalo 6-tisíc eur, ktoré omylom poslalo navyše Doprastavu za stavbu prístupových komunikácií. Chybu spôsobil zle nafakturovaný kábel. Spoločnosť Ingsteel, ktorá robila rekonštrukciu, zasa vrátila mestu omylom vyplatenú tisícku.
Sumu zhruba 13tisíc eur za to, že skyboxy Slovanu nemalo demontovať mesto na svoje náklady, zrejme bez problémov vráti športový klub. Vyplýva to z vyjadrenia jeho šéfa Maroša Krajčiho.
Najviac – asi stotisíc eur – si mesto pýta od Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH). Takúto škodu mal spôsobiť, keď uprostred projektovania zistil, že ľadová plocha má byť väčšia, aj keď už predtým odsúhlasil iné rozmery.
Prezident SZĽH Igor Nemeček sa platiť nechystá. Nové rozmery počas projektovania štadióna nadiktovalo IIHF.
Tender na rekonštrukciu šili na mieru, píše NKÚSúťaž o firmu, ktorá prestavia halu, nebola v poriadku, tvrdí kontrolór.
BRATISLAVA. Keď mesto hľadalo toho, kto zrekonštruuje štadión, nastavilo podmienky tak, že mnohých potenciálnych záujemcov odradilo. Aj to je jeden zo záverov Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ).
Doslova píše: „Investor v oznámení o vyhlásení súťaže určil také podmienky účasti, ktoré ďalších potenciálnych záujemcov odradili od prihlásenia sa do verejného obstarávania“.
V praxi to znamená, že Generálny investor Bratislavy okrem iného požadoval, aby záujemca „vlastnil výrobné prostriedky zabezpečujúce výrobu minimálne tritisíc ton oceľovej konštrukcie za rok alebo doložil zmluvu o budúcej zmluve na výrobu dvetisíc ton oceľovej konštrukcie“, píše v správe NKÚ.
Exšéfka GIB Jarmila Tvrdá povedala, že bez tejto podmienky by rekonštrukciu nerozbehla ani dnes.
„Predsa nechcem, aby bola vysúťažená nejaká šuflíková firma, ktorá mi za štyri mesiace povie, že to nevie spraviť,“ hovorí Tvrdá.
Víťaz súťaže, ktorý sa do nej prihlásil jediný, spoločnosť Ingsteel, problém v súťaži nevidí. „Zákazku na rekonštrukciu štadióna získala spoločnosť na základe riadneho verejného obstarávania, ktoré prebehlo v roku 2009,“ povedal generálny riaditeľ firmy Anton Bezák.
NKÚ spochybňuje aj výber architekta pre celý štadión.
