FOTO SME - PAVOL MAJER
Bratislava doteraz či už v parlamentných alebo v komunálnych voľbách vždy volila pravicu. Pravica zvíťazila vo voľbách v roku 1998 a naposledy masívne minulý rok v decembri vo voľbách do vyšších územných celkov. Osvedčilo sa v nich spojenie politických strán SDKU – KDH – ANO – SMK – DS. Novou stranou v päťkoalícii bolo ANO, zvyšné strany sú starými partnermi. Po veľkých parlamentých septembrových voľbách budú v decembri komunálne voľby, a tie spravidla bývajú poznačené menšou účasťou. K nízkej účasti na úrovni regiónu môže v decembri navyše pomôcť fakt, že víťazný blok piatich strán sa roztrieštil.
Najväčší rozpor v Bratislave je medzi KDH a SDKÚ, ale iba na úrovni krajských vedení strán, nie medzi radovými poslancami.
Už pri príprave koalície do volieb do VÚC zostala SDKÚ takmer za zatvorenými dverami. Najprv prekvapujúco vznikla štvorkoalícia KDH – ANO – SMK – DS a SDKÚ vtedy, hoci bola najsilnejšou stranou, musela robiť kompromisy. Jedným z nich bolo stiahnutie kandidatúry Petra Gandla na post predsedu VÚC.
Podobná situácia nastala aj teraz. Predsedovia troch strán KDH – ANO – DS (najnovšie sa pridala aj Strana zelených na Slovensku) sa už v marci dohodli, že do volieb pôjdu spoločne. Zmluvu síce nepodpísali, oficiálne však vyhlásili kandidatúru Andreja Ďurkovského (KDH) na post primátora. Ďurkovský je v súčasnosti starostom mestskej časti Staré Mesto.
„Postup, ktorý zvolili KDH, ANO a DS, keď podpísali kandidátku pánu Ďurkovskému a nám jednoducho cez médiá odkázali, že sa môžeme pridať, bez toho, aby sme poznali program a ostatné podmienky koalície, nebol šťastný. Takýto postup nemôže SDKÚ akceptovať, pristupujeme k rokovaniam na partnerskom princípe a tento bol, žiaľ, porušený. Najlepším riešením by bolo stiahnutie tejto kandidátky a otvorenie rokovaní bez predchádzajúcich personálnych podmienok,“ komentoval krok troch predsedov Branislav Záhradník za SDKÚ.
Ako povedal koordinátor mestského výboru KDH Pavol Bielik, on sa snažil o konštrukciu toho, čo už úspešné bolo. „Listom som oslovil našich partnerov z volieb do VÚC, navrhoval som rokovania o spoločnom postupe do komunálnych volieb. Niektoré strany zareagovali okamžite, niektoré až potom. Čo sa týka SDKÚ, mám čisté svedomie.“
SDKÚ sa rozhodla, že sa do podobnej situácie ako pred voľbami do VÚC zatiahnuť nedá. Tesne pred Veľkou nocou podpísala tzv. veľkonočnú dohodu so stranami Smer, SMK a OKS. O poste primátora sa v nej nehovorilo. Predseda Smeru však dohodu vzápätí po jej medializácii poprel a dodnes na jej existenciu panujú rozdielne názory aj medzi členmi dohody.
„Veľkonočnú dohodu podpísali krajskí predsedovia SDKÚ, Smeru, SMK a OKS,“ tvrdí Záhradník z SDKÚ, „následne ju ratifikovalo naše regionálne predsedníctvo a pre nás podpísaný dokument platí. Definitívna koaličná dohoda sa podpíše až v septembri, keď sa jednotlivé strany zhodnú na programových i personálnych otázkach.“
Hovorca Smeru Marek Maďarič však vyhlasuje, že žiadna dohoda neexistuje, a teda ani neplatí. „Už svojho času sme informovali, že rokovania v rámci Bratislavy sa týkali len prípravy a priebehu komunálnych volieb v roku 2002. A až do konania parlamentných volieb nebude Smer uzatvárať žiadne koalície na celorepublikovej ani komunálnej úrovni,“ vysvetlil.
Rokovania o budúcich koalíciách na bratislavskej úrovni sa po apríli zastavili a čaká sa na výsledky parlamentých volieb.
Kedy do predvolebnej kampane v regióne
Podľa Pavla Bielika je voči voličom v Bratislave férovejšie, ak sú známe plány strán už vopred. Dva mesiace po veľkých voľbách na kampaň vraj nestačia. Rovnako nie je správne, ak strany najprv čakajú, ako sa umiestnia politici v parlamente. Ak sa im to nepodarí, potom komunál slúži ako konečná stanica.
Pre Smer sú prioritou parlamentné voľby, až potom sa sústredí na komunálnu sféru. SDKÚ a SMK začnú kampaň až po veľkých voľbách. „Z komunikačného hľadiska je to obvyklý postup aj v ostatných európskych krajinách,“ hovorí Záhradník. „Politický marketing si vyžaduje presné definovanie agendy a jednotlivých tém kampane. Hoci sa agenda pre voľby do parlamentu odlišuje od agendy komunálnych volieb, filozofia, východiská a princípy strany zostávajú totožné.“ Štefan Schill za SMK dodal, že je to okrem iného ovplyvnené aj zdrojmi, ktoré sú ochotné jednotlivé strany dať k dispozícii na predvolebnú kampaň na komunálnej úrovni.
HZDS naopak chce viesť kampaň súbežne. „Považujeme za optimálne, ak lídrov parlamentnej kampane budú sprevádzať regionálni lídri – kandidáti na primátorov, starostov a poslancov mestských zastupiteľstiev. V priebehu parlamentnej kampane môžeme urobiť reálny monitoring problémov obcí a miest a tak pripraviť reálny volebný program,“ tvrdí Ladislav Polka z HZDS.
Podľa politológa a prezidenta Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Grigorija Mesežnikova parlamentné voľby ukážu skutočné preferencie. Dnes však ťažko možno odhadnúť, či podoba vládnej koalície bude úspešná aj na regionálnej úrovni. „Súčasný stav je výsledkom predčasných volieb v roku 1994, keď sa skrátením funkčného obdobia termíny konania komunálnych volieb s parlamentnými spojili na rovnaký rok. Odvtedy sa ide týmto systémom.“ Pričom väčšinový volebný systém v komunálnych voľbách dáva možnosť vznikať koalíciám odlišným od parlamentných, rovnako umožňuje voliť podľa mien a nie podľa strán. Negatívny vplyv na región má však veľká politika. Stranícke sekretariáty dávajú prednosť centralizovanému systému a atraktívnosť účinkovania v regióne sa pre politikov znižuje. Polarizácia politiky, delenie na pravicu a ľavicu posúva ľudí k straníckemu hlasovaniu.
Komunálne voľby v roku 1998 – účasť strán na počte zvolených poslancov do mestského zastupiteľstva a miestnych zastupiteľstiev Výsledky v okresoch v percentách
Okres HZDS/SNS KDH/DU/DS SDĽ SMK SOP KSS/ZRS
Bratislava I 0,0 100,0 0,0 0,0 0,0 0,0
Bratislava II 7,2 79,4 6,3 21,4 56,2 0,0
Bratislava III 11,3 86,5 70,8 0,0 43,8 0,0
Bratislava IV 5,3 88,6 39,4 0,0 62,1 0,0
Bratislava V 2,7 67,1 16,4 0,0 1,4 2,7
Poznámka: Započítané je výlučné kandidovanie poslanca za niektorú z uvedených strán, ako aj participácia strany v koalícii, ak to viedlo k zvoleniu poslanca. Súčet podielov v riadkoch preto môže prevyšovať, ale aj nedosahovať 100 percent.
Zdroj: Slovensko 1998 – 1999, Súhrnná správa o stave spoločnosti.
