Na každom kúpalisku v Bratislave je jeden plavčík Slovenského Červeného kríža. Na Tehelnom poli dáva na kúpajúcich pozor Ladislav Vöröš, študent prvého ročníka FTVŠ (v bielom tričku). FOTO SME – PAVOL MAJER
Na bratislavských kúpaliskách sa tento rok ešte nikto neutopil. „Na kúpaliskách sme zatiaľ trikrát zachraňovali ľudí. Jedno dieťa si na šmykľavke na Rosničke udrelo hlavu, iné sa tu zošmyklo na plávajúcom matraci do hlbokej vody. V Lamači sa vyšmykol z kolesa štvorročný chlapček,“ povedala riaditeľka Slovenského Červeného kríža v Bratisla- ve I Katarína Hupková.
Na deviatich mestských kúpaliskách zachraňujú ľudí práve plavčíci z Červeného kríža. Na Kuchajde a na Zlatých pieskoch sú súkromné firmy. Ani na týchto jazerách sa zatiaľ kúpanie neskončilo tragicky. Vlani sa tu však utopilo šesť mužov. Väčšinou boli opití, len jeden z utopených na Zlatých pieskoch bol otužilec pred sezónou. Ženy sú opatrnejšie, netreba ich zachraňovať tak často.
Preventívne sledujú unavených
Plavčíci svorne tvrdia, že najdôležitejšia je prevencia. Na kúpalisku treba strážiť ľudí, udržať pokoj vo vode i na brehu. Keď plavčík nedovolí skákať, má to svoj dôvod: „Na kúpalisku Delfín napriek zákazu skákal chlapec zboku do bazéna, bola tam ako zábrana retiazka. Zachytil sa o ňu,“ hovorí Hupková. Na Zlatých pieskoch zase preventívne pomáhajú každému, kto pláva ďaleko a vyzerá unavene – pod vodou je slabá viditeľnosť, ak sa už niekto ponorí pod hladinu, jeho šance na záchranu sú slabé.
V Kuchajde si chcú prať ponožky
„Ľudia musia dávať na seba pozor, nepreceňovať svoje sily a nevstupovať do vody opití,“ hovorí plavčík. Denne tu strážia kúpajúcich traja plavčíci, z búdky na pláži sledujú časť jazera ohraničenú bójami. Ostatné miesta kontrolujú ďalekohľadom a robia obhliadky na motorovom člne.
Na Kuchajde zase preventívne strážia, kto vojde do vody. „Je tu železničná stanica, na konečnej vystúpia všetci asociáli a bezdomovci. Do vody chcú ísť opití, alebo si chcú prať ponožky a spodnú bielizeň,“ hovorí šéf záchranárov Racz. Aj vďaka dohľadu tak medzi najčastejšie zranenia kúpajúcich patria porezané nohy, uštipnutia osami či nevoľnosť zo slnka.
Plavčíkov v Bratislave robia najmä vysokoškoláci, asi polovica sú dievčatá. Službou na kúpalisku si v lete privyrábajú, väčšina však uprednostňuje lepšie platenú prácu plavčíka v zahraničí, najčastejšie v USA a Nemecku. ANDREA HAJDÚCHOVÁ
Plavčíkov na kúpaliskách a Zlatých pieskoch platí mestská príspevková organizácia STARZ. Hospodária s verejnými peniazmi z rozpočtu mesta, no odmietli nám povedať, koľko organizáciám platia. Najlacnejší sú plavčíci Slovenského Červeného kríža, na kúpaliskách je totiž bezpečnejšie. Na hodinu dostávajú 50 korún, ak sú aj zdravotníkmi, tak 60. Prevádzka kúpalísk stála minulú sezónu 20 miliónov. Na Zlatých pieskoch je riziko väčšie a do nákladov sa zaratúva aj motorový čln, prevádzka tu stála 10 miliónov, z toho viac ako milión sa platilo za služby – záchrannú, bezpečnostnú, odvoz odpadkov. O Kuchajdu sa stará Nové Mesto, prevádzka stála minulý rok 2 milióny 117-tisíc korún, z toho záchranná služba viac ako 600-tisíc. Všetky kúpaliská v Bratislave sú stratové. (haj)
