
Mestská časť Devín v roku 1997 pripravila ambiziózny projekt rozvoja obce. Cieľom bolo pritiahnuť najmä mladé rodiny s deťmi. Devín si vzal úver na projekt výstavby zóny rodinných domov a nevládal ho splácať. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Dôvodom kritickej situácie samosprávy je zadlženosť mestskej časti. Exekútor ešte vlani vypísal na pohľadávku 183 miliónov korún exekučné konanie.
Devín si vzal úver na projekt výstavby zóny rodinných domov a nevládal ho splácať. Podľa niektorých komunálnych politikov to bol veľkolepý projekt na malú mestskú časť a už v začiatkoch mu bolo súdené, že nemôže vyjsť.
„V roku 1997 sme pripravili program rozvoja obce. Jeho cieľom bolo zvýšiť počet obyvateľov z 800 na 1600 až 1800, dotiahnuť sem hlavne mladé rodiny s deťmi a, samozrejme, služby,“ povedal starosta Ján Novotný o projekte, ktorý ich vraj dostal do tejto situácie. Celková pohľadávka Devína je okolo 360 miliónov. „Dnes by sme to už robili ináč. Ale aj tak sa nám nezdalo vhodné pustiť sem súkromných podnikateľov, ktorí by sami zhodnotili územie. Našou myšlienkou bolo pripraviť pôdu, vybudovať infraštruktúru,“ dodáva starosta.
Nakoniec sa prílevu súkromných podnikateľov Devín zrejme nevyhne. V súčasnosti totiž rokuje bratislavský dravec – spoločnosť J&T – o vstupe do tohto územia, ktoré, ako povedal hovorca spoločnosti, chce developovať. J&T tiež požičala Devínu 4 milióny korún, ako zálohu dostala prísľub pozemkov Kráľova hora (nepatria do spomínaného projektu), ktoré starosta ohodnotil na sumu okolo 200 miliónov korún (12 hektárov, na ôsmich hektároch možno stavať). Spoločnosť ich však kúpiť nechce, pretože podľa nej starosta nedodržal dohodu a neskúšal zmeniť územný plán, ktorý by tam dovolil stavať byty a polyfunkciu.
Devín si vzal krátkodobý úver najprv od Poštovej banky, od tej prešiel na Slovenskú sporiteľňu. Žiadal o dlhodobý úver, keďže legislatívna príprava územia trvá niekoľko rokov, dostal krátky jednoročný úver. Sporiteľňa však urobila to, čo mestská časť nečakala. Predala pohľadávku spoločnosti Thalia, s. r. o., a tá ju posunula londýnskej spoločnosti Rainsford & Colville Limited. Starosta proti tomuto postupu podal rozpor a tvrdí, že ním bola poškodená nielen mestská časť, ale aj štát. Podľa neho má založený majetok väčšiu hodnotu, okrem toho do územia už Devín investoval okolo 80 miliónov korún.
Viac ako 80 percent z požičaných peňazí použila samospráva na nákup územia a projektovú dokumentáciu. Okrem 183-miliónového záväzku voči sporiteľni má mestská časť ešte 70 miliónov dodávateľských dlhov. Hovorca Slovenskej sporiteľne Peter Švec sa k prípadu vyjadriť odmietol, spoločnosť vraj musí zachovať bankové tajomstvo. Pohľadávky na podobné projekty bývajú väčšinou bonitné a veriteľ ich nezvykne predávať, najmä ak ide o také lukratívne územie ako Devín. Sporiteľňa údajne predala pohľadávku po dobe splatnosti.
INGRID DROZDÍKOVÁ