Šermiarsky majster a učiteľ telesnej výchovy Ferdinand Martinengo (na snímke) založil nielen Prvý telocvičný a šermiarsky ústav v Uhorsku, ale zaslúžil sa aj o zavedenie telesnej výchovy na bratislavských školách. FOTO – ARCHÍV
íny.
Zmenami prešlo aj jazdectvo. Práve v Bratislave sa uskutočnili v roku 1826 prvé oficiálne dostihy v strednej Európe, ktoré sledovalo 6000 divákov. O rok neskôr vyšli prvé pravidlá. Miestom konania dostihov bolo okolie dnešnej Trnavskej cesty, Kuchajdy, neskôr neďaleko dunajského pontónového mosta. Začali vznikať súkromné jazdiarne a jazdecké školy.
Školský poriadok pohyb trestal
Aj šerm, ktorý bol v stredoveku základnou disciplínou telesnej prípravy, nadobúdal modernejšiu podobu. Pravdepodobne v roku 1828 vznikol v meste na Dunaji Prvý uhorský šermiarsky spolok (Pozsonyi Elso Magyar Vívó). O rozšírenie moderného šermu sa najviac zaslúžil Ferdinand Martinengo (1821 – 1895), ktorý založil v roku 1844 Prvý telocvičný a šermiarsky ústav v Uhorsku. Tento šermiarsky majster a učiteľ telesnej výchovy má zásluhu aj na zavedení telesnej výchovy na bratislavských školách. Dovtedy prakticky telesná výchova ako vyučovací predmet neexistovala. Práve naopak, školský poriadok plný zákazov postihoval plávanie žiakov v riekach a jazerách, loptové hry, kĺzanie, tanec, šermovanie alebo účasť na dostihoch.
S nádychom senzačnosti v podaní profesionálov sa občas objavovali náznaky dovtedy nezvyčajných športových výkonov. Niektoré priamo súviseli so vznikom nových telovýchovných spolkov alebo boli iba exhibíciou jednotlivcov. Určite však boli prínosom pre vývoj športu v Bratislave. Zachovali sa rôzne písomné dokumenty z podujatí bežcov, veslárov, zápasníkov, rôznych silákov či akrobatov.
Bratislava – brána moderného športu
Moderný šport v Uhorsku sa naplno rozvinul až v priebehu 2. polovice 19. storočia. Postavenie Bratislavy bolo totiž odlišné od iných slovenských miest a oblastí. Až do rakúsko-maďarského vyrovnania (1867) si Bratislava udržala ráz nemecko-slovenského mesta. Potom zosilnela maďarizácia, a tak rozvoj športu na národnej báze nemal šancu.
Všetky kluby a spolky, ktoré vznikli, boli maďarské, organizačne napojené na Budapešť, prípadne nemecké. Potom zohrala dôležitú úlohu geografická poloha Bratislavy, a tak sa tu šport mohol etablovať najrýchlejšie na vtedajšom Félvidéku. Blízkosť Viedne a Budapešti bolo jednoducho cítiť. Športový import do Bratislavy bol žiadaným artiklom, ale bez záujmu a zanietenia rodených Bratislavčanov by bol vývoj minimálne spomalený. Najväčšie slovenské mesto sa stalo vstupnou bránou moderného športu na Slovensko. Ku koncu 19. storočia sa Bratislava konečne naplno športovo rozhýbala.
IGOR MACHAJDÍK
(Pripravujeme v spolupráci s Múzeom telesnej kultúry
v Bratislave)
