Dopoludnia zrejme Bratislavčania nie sú naklonení umeniu pouličných hudobníkov. Ulice Starého Mesta sa nimi začnú zapĺňať až po pracovnom čase. Včera okolo obeda sme v centre stretli iba skupinku Nemcov, ktorí si na ulici zahrali pre potešenie a večer mesto opustili.
Zaujímavá bola aj dvojica pod Michalskou bránou. Asi trinásťročný chlapec sa s úsilím učí hrať na flaute, pri ňom sedí skrčený starší chlap. Ten sa bez problémov zdôverí: „Som Dušan. Tu hrám od začiatku leta, predtým som hral v Rači. Pochádzam z Košíc. Hudbe sa venujem, lebo ma k tomu donútil život. Pôvodne som vyučený sústružník. V zime ma kamarát začal učiť hrať na flaute, ale teraz je na psychiatrii. Tento chlapec je Ali z Rumunska a pred pár dňami ešte žobral. Nevie po slovensky. Jeden okoloidúci mu daroval flautu Yamahu, aby radšej hral. Policajti mu ju zobrali, pretože hral falošne. Veď sa len učil.“
Dušan je spokojný s tým, čo zarobí. „Potešilo ma, keď som hral pred Akadémiou vzdelávania a nejaký pán, asi z Anglicka, mi dal päťsto korún, aby som prestal hrať. Liezol som mu na nervy.“ Dušan nemá povolenie z mestského úradu. Už ho neraz zastavili policajti. Jediné, čo mohli urobiť, bolo, že ho vyhnali preč. Niektorí policajti len prejdú okolo a tvária sa, že nikoho nevidia.
(vz)
