Starostka Tatiana Rosová si podzemnými garážami pri parlamente pohnevala obyvateľov tamojších domov.
STARÉ MESTO. Starostka Starého Mesta Tatiana Rosová (SDKÚ) sedí na dvoch stoličkách. Na radnici pri Dunaji a v kresle poslankyne Národnej rady na hradnom kopci.
Práve tam je pozemok, o ktorý počas prvého roka Rosovej pôsobenia na čele Starého Mesta vypukol najväčší spor s jeho obyvateľmi.
Garáže pod zemou
Rosovej úrad tam v stavebnom konaní povolil prehĺbenie podzemných garáží bez toho, aby sa na to opýtal susedov.
Starostka ľudí osobne presviedčala o tom, že garáže sú potrebné a vyriešia problém s parkovaním na zeleni.
Na mieste, kde garáže budujú, predtým nadivoko parkovalo asi pätnásť áut. Kapacita nových garáží povolená Starým Mestom má byť 275 áut.
Do sporu zasiahla aj prokuratúra, podľa ktorej mali byť účastníkmi konania aj susedia. Kým sa problém dostane na súd, podzemné garáže dostavajú.
Viac o probléme si prečítajte tu.
S parkovaním sú spojené aj ďalšie problémy v Starom Meste. Bývalé vedenie radnice vyhradilo miesta pre rezidentov.
Ľudia z iných štvrtí tam nemôžu stáť, ani keď je Staromešťan s autom v práci. Ak sa o to pokúsia, zaplatia 93 eur odťahovke.
Rosová chce miesta sprístupniť aj ľuďom, ktorí v Starom Meste nebývajú. Opozícia varuje, že podobne ako pri odťahovaní áut na tom zarobí súkromná firma.
Čierne stavby nepadli
Ďalšou Rosovej agendou bol boj proti čiernym stavbám. Koncom marca oznámila, že dala príkaz na odstránenie troch z nich. Nakoniec odstránili len sklenené prekrytie terasy na Hviezdoslavovom námestí.
Zo svojich sľubov Rosová presadila napríklad sociálny taxík pre seniorov či vybavovanie vecí na úrade cez počítač.
Staromešťania si tak cez internet môžu vybaviť rôzne žiadosti a vybavovanie svojho spisu aj sledovať.
S presadzovaním svojich zámerov Rosová nemá problém, Staré Mesto je tradičnou baštou pravice.
Rosová: Humus bol lepší ako garáže?
Starostka Starého Mesta TATIANA ROSOVÁ tvrdí, že protestujúci proti garáži pri parlamente chcú parkovať zadarmo.
Využívajú ľudia elektronickú komunikáciu s vašim úradom?
Chceme občanom zjednodušiť život, cez internet môžu riešiť také agendy, ako prihláška psa, žiadosť o vydanie parkovacej karty, drobné stavby, stavebné úpravy, ale napríklad aj žiadosť o zvláštne užívanie komunikácie, čo využívajú často firmy. Môžu z domu sledovať svoj spis, vidia, kde ktorý úradník sa spisom zaoberá a keď je spis vybavený, dostanú o tom notifikáciu prostredníctvom internetu. Nemusia zbytočne chodiť, telefonovať. Občania sa o týchto možnostiach dosť intenzívne informujú, registráciu však zatiaľ máme len od firiem.
Elektronizácia úradu nám priniesla veľké prekvapenia, pretože sme zistili obrovský počet neriešených spisov. Na druhej strane priniesla viac kontroly do všetkých procesov, ktoré sa dejú. Nebolo to jednoduché, keď zavádzate takéto zmeny, nie všetkým sa to páči. Ale myslím si, že výsledky už je vidno.
Vašou agendou je aj boj proti čiernym stavbám. Zatiaľ však padla len sklenená strecha na balkóne Kernovho domu. Kedy sa dočkáme, že sa bager zahryzne do čiernej stavby?
Obávam sa, že toho sa dočkáme, až keď bude platný nový stavebný zákon. Väčšinou ide o stavby, ktoré sú stavané v rozpore so stavebným povolením. V tejto chvíli takých registrujeme asi 37. Pri tom, že máme 780 spisov na stavebnom úrade, to percento nie je vysoké. Evidujeme aj stavby bez povolenia, hoci ojedinele. Tu ide najmä o reklamné zariadenia.
Trápi nás však bezmocnosť, pretože keď my rozhodneme o odstránení stavby, stále je tu možnosť odvolania na vyšších orgánoch a tam sa nám stáva pomerne pravidelne, že rozhodnú inak. Sú tu napríklad dva billboardy, kde sa nerešpektuje ani naše rozhodnutie, ani všeobecno-záväzné nariadenie, či už zo strany kraja alebo ministerstva. Je to boj hlavne na papieri a kým sa dostane do terénu... Je to výnimka. Škoda, že neprešiel stavebný zákon v septembri, mohli sme byť ďalej. Zatiaľ je legislatíva pomerne bezzubá.
Riešite aj parkovanie. Opozícia kritizuje, že nerezidentské miesta majú byť opäť prenajatá súkromnej firme. V programe sľubujete, že sa za parkovanie nebude platiť súkromným firmám.
Poslancom sme ešte žiaden konkrétny návrh riešenia nepredložili. Forma prenájmu bola len odporúčaním externého konzultanta. Podľa neho je štandardnejšie a výhodnejšie pre mestskú časť, keď sa to deje formou nájomnej zmluvy. Vychádza aj zo skúseností iných slovenských miest, kde sa ani iný spôsob neuplatňuje. Ale naša mestská časť má dôvody, aby hľadala iné riešenie, pretože tu máme s nájomnou zmluvou veľmi zlú skúsenosť.
Hľadáme inú formu, cez mandátnu alebo koncesionársku zmluvu, kde tým, kto bude inkasovať, bude mestská časť a tomu, kto systém prevádzkuje, budeme platiť za službu. Počítame, že by to mal byť pre Staré Mesto ročne prínos 300-tisíc eur.
Nie je možné, aby to aj pre Staré Mesto robil Mestský parkovací systém?
Mestský parkovací systém je tiež len firma a keď sa prihlási do súťaže, môže rovnako vyhrať ako ktokoľvek iný. Musí to byť akýkoľvek partner, ktorý je na takúto službu vybavený. Či už to bude formou stĺpikov alebo sms parkingu, sú s tým spojené technológie, ktoré musí niekto zabezpečiť a prevádzkovať.
Úradníci určite nie sú na to, aby robili celú logistiku, aby osadzovali a ošetrovali parkovací systém. Ak chceme ísť neskôr aj k náročnejším technickým riešeniam formou kamerového systému, to naozaj nie je v kompetencii úradu.
V programe tiež hovoríte, že budete hľadať také riešenie pre trhovisko Žilinská, aby sa nachádzalo v jeho tesnej blízkosti. Riešenie pri rozhlase zlyhalo, nie je to možné riešiť výmenou pozemkov?
Staré Mesto vlastní veľmi málo pozemkov. A v tej lokalite nie sú ani mestské pozemky, ktoré by prichádzali do úvahy, je husto zastavaná. Táto možnosť nie je a mňa veľmi mrzí, že tí aktivisti, ktorí za mnou chodili, keď sa ten program tvoril, tvrdili, že riešenie pri rozhlase je dohodnuté. Už vtedy ležal tu na úrade zamietavý list od pani riaditeľky rozhlasu.
Druhá vec, skúsenosť z Poľnej hovorí, že aj keď sa presťahoval Malý trh o kúsok ďalej, jednoducho prestal fungovať, pretože na to treba nejakú tradíciu, aj iné predpoklady.
Váš úrad ale vydal územné rozhodnutie...
Trhovisko Žilinská je na súkromnom pozemku, územný plán tam vždy umožňoval stavať. My sme vydali územné rozhodnutie v zmysle územného plánu, to ale neznamená, že sa tam stavať bude. Problém nie je stavba, ale to, že trhovisko prestalo byť pre správcu efektívne.
Zaznamenal sa radikálny úbytok trhovníkov, ktorí platia za stánky. A predajcov vlastnej výroby je len 20 percent, ostatní sú priekupníci, ktorí z veľkoskladov nakupujú a tým pádom to nie je už o tej prvovýrobe od pestovateľov. Je to taká romantická mytológia, lebo ľudia väčšinou chodia na ten trh v sobotu, kedy je na ňom život. Ale správca sa musí o to starať aj cez týždeň.
Čo teda spravíte?
My sa snažíme, aby tam pre občanov ostal aspoň rovnaký sortiment. Našli sme budovu, ktorá je priamo v susedstve a je v našom vlastníctve. Teraz to prenajímame a máme projekt, ako by sa tam dala spraviť malá tržnica. Tam by boli jednak tí, ktorí predávajú na Žilinskej v stánkoch, či už sú to tie mliečne výrobky, syry, pekárenské výrobky, záujem má aj novinový stánok a bol by tam aj niekto z tých originálnych predajcov zeleniny a ovocia a kvety. Pre tých, ktorí na trh chodia predovšetkým za atmosférou, to však ideálne riešenie nie je. Usilujeme sa teda vyjsť prevádzkovateľovi v ústrety, aby predsa len nejaký čas trh ešte uchoval.
Na druhej strane k prípadnej stavbe treba povedať, že verejnosť z okolia vcelku víta, že je tam perspektíva samoobsluhy, ktorá v tej lokalite chýba.
Chceme obnoviť Malý trh, na ulici, kde sa nachádzal. Časť tej ulice je naša, od Karadžičovej okolo Ondrejského cintorína. Pracujeme na pláne, ako tam umiestniť trhovisko. Využijeme ponuku mesta, ktoré skladuje pekné stánky zo Starej tržnice. Považujeme to za lepší priestor, ako Poľná. Chceme sa na ňom presvedčiť, či trhovisko takéhoto stáleho charakteru má ešte nejakú perspektívu. Budúcnosť však vidím v príležitostných trhoch, ktoré budú v pravidelných termínoch na niektorých námestiach, podobne ako to poznáme z iných európskych miest.
Vo volebnom programe tiež máte, že skončíte s praxou uprednostňovania investora pred záujmami občana. V spore o podzemné garáže pri parlamente ste sa však priklonili na stranu investora.
Ohradzujem sa voči tomu, že som sa postavila na nejakú stranu. Ak, tak sme výraznú nadprácu urobili v prospech obyvateľov. Hneď na začiatku sme tam urobili verejnú diskusiu so stavebníkmi, kde mali ľudia možnosť povedať všetky svoje výhrady. Bolo to nabité emóciami až do chvíle, keď stavebník pripustil, že tam bude pre nich zvýhodnené parkovanie. Nalejme si čistého vína, obyvatelia majú naozaj predovšetkým obavu o to, že prídu o možnosť zadarmo parkovať. Dokonca ste písali, že to bol parčík, ja neviem, kto si tam parčík pamätá. Bratislavčania v mojom veku si tam pamätajú iba zbúranisko a provizórne parkovisko.
To bola vrchná časť, spodok bola zeleň, kde ľudia venčili psy a deti sa sánkovali....
Od čias územného rozhodnutia, teda „od veky vekov“ tam bolo povolené parkovanie pre 275 áut. V stavebnom povolení žiadal investor cca 170 parkovacích miest, neskôr to prehodnotil a v žiadosti o zmenu sa vrátil k počtu povolenom v územnom konaní.
Práve preto obyvatelia neboli prizývaní ako účastníci stavebného konania o zmene stavby pred dokončením, keďže už boli vypočutí v konaní o územnom rozhodnutí, oproti ktorému sa nič nezmenilo. Teraz už išlo len o tých účastníkov, ktorí mali posúdiť nové skutočnosti, ktoré by neboli posudzované pri územnom rozhodovaní. V ňom však už boli posudzované prakticky všetky okolnosti, vrátane vplyvu na dopravu aj na životné prostredie.
Parkovacie miesta v podzemných garážach tam aj inde jednoducho treba. Ak chceme dostať autá z chodníkov, musia mať vodiči alternatívu. My sme nerobili v prospech stavebníka žiadnu nadprácu. V komunikácii s ním trvám na tom, aby stavbou čo najmenej obťažoval okolie a obyvateľom poskytol prijateľné zvýhodnenie. Naopak, občanom sa stavebný úrad ústretovo venoval hodiny, a to aj v situáciách, ktoré neboli objektívne odôvodnené.
Keby sme sa každému toľkoto venovali, tak by sme tých 780 otvorených spisov na stavebnom úrade riešili do roku 2200. Na diskusii sme sa dohodli, že si pre rokovanie s úradom i investorom zvolia svojich zástupcov, to sa dodnes nestalo. Individuálne chodia nahliadať do spisu, čo im bolo umožnené s výnimkou obdobia, kedy boli spisy odstúpené u prokurátorky. Poskytli sme im aj priamy kontakt na naše oddelenie mestskej polície pre prípad, že by stavebník porušoval zákon či všeobecne záväzné nariadenie. Odvtedy žiaden taký oznam neregistrujeme.
Pozn: Z rozhovoru sme odstránili nepodloženú otázku na podporu starostky firmou IPP Services.
