BRATISLAVA. Starostka mestskej časti Bratislava - Staré Mesto Tatiana Rosová a zástupca štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí Maďarskej republiky Gergely Pröhle dnes popoludní v Bratislave spoločne odhalili zrekonštruovanú pamätnú tabuľu maďarského básnika Sándora Petöfiho.
Umiestnená je na Blaškovom dome na dnešnej Panenskej ulici č. 27, kde bol tento známy revolučný básnik v máji a júni 1943 ubytovaný.
Stretnutie so štúrovcami
Tento velikán chodil po uliciach Bratislavy, stretával tu Štúrovcov. O tom by mali byť takéto pamätníky, mali by približovať osobnosti, ktoré sú pre nás menami.
Táto pamätná tabuľa bude pripomínať Bratislavčanom človeka, ktorý mal v srdci naše mesto, ktorý mal v srdci aj Slovensko a ktorý navždy ostane tým, čo dnes potrebujeme asi zo všetkého najviac, prepojením Maďarov a Slovákov v jednej osobe, v jednom duchu," povedala pri odhalení pamätnej tabule Tatiana Rosová.
Kollár v Budapešti
V júni sme odhalili v Budapešti pamätnú tabuľu Jána Kollára, ktorý v Budapešti pôsobil. Pre kultúrne dianie v našom hlavnom meste to bola udalosť a verím, že rovnakou bude aj odhalenie pamätnej tabule Sándora Petöfiho v Bratislave. Ako Kollár, tak aj Petöfi sú súčasťou identity oboch národov a obe osobnosti môžeme považovať za spoločné pre oba národy.
Petöfi tu bol vlastne doma, pretože má slovenské korene. Každý podobný krok napomáha k zlepšovaniu vzťahov a spolupráce dvoch susedných krajín, aj keď na niektoré záležitosti nemáme rovnaký názor," uviedol na dnešnom stretnutí s médiami pred odhalením pamätnej tabule Gergely Pröhle.
Pôvodná pamätná tabuľa Sándorovi Petöfimu bola na tomto dome inštalovaná už v roku 1900. Tá sa nezachovala, zachovalo sa však znenie textu, ktoré je uvedené aj na tejto obnovenej bronzovej tabuli, ktorú vytvoril akademický sochár Július Mag.
Sándor Petöfi, rodným menom Alexander Petrovič (1923-1949) je jednou z najvýraznejších postáv revolúcie v roku 1848. Obaja jeho rodičia mali slovenský pôvod. Bol žiakom slovenského národovca Štefana Koreňa, chodil do slovenskej školy v Aszóde, bol spolužiakom Andreja Sládkoviča v Banskej Štiavnici. V slovenskom evanjelickom chráme v Pešti ho po slovensky konfirmoval Ján Kollár. Pomaďarčenú verziu svojho mena používal od dvadsiatich rokov.
Prvýkrát jeho verše vyšli oficiálne v roku 1842 pod názvom A borozó a vydal ich ako Sándor Petrovics. V roku 1843 opisoval v Bratislave Správy zo snemu, súčasne vypomáhal v divadle. Prvú básnickú zbierku vydal v roku 1844 pod názvom Versek. Bol jedným z vodcov skupín počas revolúcie v roku 1848. Zomrel mladý, vo veku 26 rokov.
