SME
Nedeľa, 11. apríl, 2021 | Meniny má JúliusKrížovkyKrížovky

Petržalku obhrýzajú bobry

Pri Veľkom Draždiaku žije chránený živočích, ktorého považovali za vyhubeného.

Po bobrovi zostali v Petržalke obhryzené stromy. Fotografia bobra sa podarí málokomu, napríklad dokumentaristovi Tomášovi Hulíkovi.Po bobrovi zostali v Petržalke obhryzené stromy. Fotografia bobra sa podarí málokomu, napríklad dokumentaristovi Tomášovi Hulíkovi. (Zdroj: TASR)

Takmer vyhubený druh sa darí zachraňovať najmä na Záhorí a v Bratislavskom kraji, aj v Petržalke.

BRATISLAVA. Mnohým Petržalčanom pri pohľade na polámané konáre stromov pri Chorvátskom ramene zišli na um vandali. Stromy zvalené do vody má na svedomí bobor – pre prírodu a prirodzený kolobeh nenahraditeľný hlodavec. Vždy pred zimou sa bobry vydajú obhrýzať kmene, aby sa dostali k potrave.

„Nie je to nič nezvyčajné,“ vraví dokumentarista Tomáš Hulík. „Bobor sa živí zelenými rastlinami. Pred zimou a na jar, keď je menej potravy, si zhodí strom, aby sa dostal k sladšej kôre, ktorá je v korune.“

„Z konárov si stavajú hate či hrady, alebo si ich odložia na dno vodného toku,“ vysvetľuje zoológ Rudolf Jureček. „Na dne tie konáre vydržia čerstvé po celú zimu.“

Nevyplaší ich ani hluk

To, ako dlho mu trvá ohlodať strom, závisí od podmienok a konkrétneho prípadu. „Snaživý bobor dokáže zotnúť jeden strom za noc,“ vraví Hulík.

Pri Chorvátskom ramene, uprostred panelákov, blízko cesty a frekventovaného pontónového mostíka žije bobor alebo aj celá rodinka.

V Petržalke podľa Hulíka žijú bobry už od sedemdesiatych rokov minulého storočia, žili tam predtým, ako sa tam začala masívna výstavba panelákov. Väčšia plocha stromov zostala azda len v okolí Veľkého Draždiaka. Sídliská ani hluk civilizácie bobrovi neprekáža, ak ho priamo neohrozujú, vysvetľuje zoológ Jureček. Rovnako si nepotrpí na kvalitu vody, lebo má nepremokavú srsť a neživí sa vodnými živočíchmi.

ba-1202-0023f-bobor.rw-r212_res_res.jpg

Bobry pília stromy.

FOTO SME: Michal Durdovanský

Nabrúsení

„Bobry zotínajú hlavne mäkké dreviny, ako sú vŕba alebo topoľ. Tie rastú o poznanie rýchlejšie ako tie tvrdé,“ vraví zoológ. Preto sa bobor najčastejšie zdržuje v lužných lesoch alebo pri vodných tokoch, kde takéto stromy rastú.

Bobry na Slovensku vyhubili už pred stopäťdesiatimi rokmi ľudia pre vzácnu kožušinu. Vrátili sa po vypustení
z Poľska a Rakúska, prvé bobry po desaťročiach tento rok našli aj v Tatrách.

Bobrí delikventi

Fakty
Bobor vodný
  • v strednej Európe bobra takmer vyhubili;
  • od sedemdesiatych rokov žije aj v Petržalke;
  • živí sa zelenými
    rastlinami, kôrou
    stromov alebo konármi;
  • z dreva si stavia hrady,
    ktoré majú vchod
    pod hladinou;
  • preferuje mäkké dreviny ako topoľ alebo vŕba;
  • može mať dlžku jeden
    meter a hmotnosť
    do 30 kilogramov

„To obhrýzanie je možno trochu hlúpe vzhľadom na to, že ten strom môže niekomu patriť,“ hovorí dokumentarista Tomáš Hulík, ktorý o bobroch nakrútil niekoľko filmov.

Stromy často neochráni ani pletivo. „Tenké králičie pletivo prehryzie a po tom silnejšom sa vyštverá a strom zotne tam, kde sa pletivo končí,“ vraví zoológ. Účinne ho odplaší asi len trus vlkov alebo psov, ktorý ale treba často obnovovať.

Na Záhorí mali s bobrami problémy, pretože sa tam premnožili. Zaplavili cesty aj vojenské letisko v Kuchyni.


„Takéto bobry chytáme a prenášame tam, kde nemôžu robiť škodu,“ vraví zoológ Rudolf Jureček.

Bobor vodný, nazývaný aj bobor európsky, je najväčším hlodavcom na Slovensku a druhý najťažší hlodavec na svete. Môže mať dĺžku až jeden meter a hmotnosť do 30 kilogramov.

Takmer vyhubený

V strednej Európe ho takmer úplne vyhubili pred viac ako stopäťdesiatimi rokmi. V sedemdesiatych rokoch sa u nás vďaka rakúskym ochranárom znova rozšíril hlavne v Bratislavskom kraji a na Záhorí. Na sever Slovenska prišiel z Poľska.

ba-1202-002f-bobors.rw-r263_res_res.jpg

Bobry na Slovensku vyhubili už pred stopäťdesiatimi rokmi ľudia pre vzácnu kožušinu

FOTO: ARCHÍV

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest
  2. Nové medzinárodné príležitosti vo vzdelávaní 2021 – 2027
  3. Pán Králiček: Aj keď predávate „len“ kávu, musíte inovovať
  4. Pomoc z prírody pri infekcii covid-19
  5. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie
  6. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko
  7. Novinka, ktorá sa neodmieta: Niké predstavuje Bonus bez limitu
  8. Ako zasiahnu zmeny vo svete pneumatík bežných vodičov?
  9. Úspech predali Američanom. Ako sa zrodil slovenský 3D sen?
  10. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou
  1. Virtuálny Suptech workshop o Blockchain technológiách
  2. Ranný rituál plný zdravia pre celú rodinu
  3. Koľko ovocia by ste mali denne zjesť? Máme odpoveď
  4. Wüstenrot poisťovňa dosiahla čistý zisk 1,8 milióna eur
  5. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest
  6. Skúšanie a monitorovanie technických systémov na FVT
  7. Prekonalo Vaše dieťa COVID-19?
  8. Za 16 rokov pomohli Prešovskému kraju získať milióny eur
  9. Slovník investora 04: Kto môže investovať
  10. Na čo si dať pozor pri zateplení fasády
  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 28 422
  2. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 27 638
  3. Ako zasiahnu zmeny vo svete pneumatík bežných vodičov? 23 608
  4. Úspech predali Američanom. Ako sa zrodil slovenský 3D sen? 22 241
  5. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 15 135
  6. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 15 035
  7. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 10 483
  8. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 10 415
  9. Aj sladkosti môžu byť zdravé. Viete, ako ich spoznáte? 8 421
  10. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie 7 399
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Ospravedlňujeme sa za dočasnú nedostupnosť archívnych diskusií. Náš diskusný systém vylepšujeme do novej podoby a všetky diskusné vlákna budú dostupné v priebehu nasledujúcich dní.