Takmer vyhubený druh sa darí zachraňovať najmä na Záhorí a v Bratislavskom kraji, aj v Petržalke.
BRATISLAVA. Mnohým Petržalčanom pri pohľade na polámané konáre stromov pri Chorvátskom ramene zišli na um vandali. Stromy zvalené do vody má na svedomí bobor – pre prírodu a prirodzený kolobeh nenahraditeľný hlodavec. Vždy pred zimou sa bobry vydajú obhrýzať kmene, aby sa dostali k potrave.
„Nie je to nič nezvyčajné,“ vraví dokumentarista Tomáš Hulík. „Bobor sa živí zelenými rastlinami. Pred zimou a na jar, keď je menej potravy, si zhodí strom, aby sa dostal k sladšej kôre, ktorá je v korune.“
„Z konárov si stavajú hate či hrady, alebo si ich odložia na dno vodného toku,“ vysvetľuje zoológ Rudolf Jureček. „Na dne tie konáre vydržia čerstvé po celú zimu.“
Nevyplaší ich ani hluk To, ako dlho mu trvá ohlodať strom, závisí od podmienok a konkrétneho prípadu. „Snaživý bobor dokáže zotnúť jeden strom za noc,“ vraví Hulík.
Pri Chorvátskom ramene, uprostred panelákov, blízko cesty a frekventovaného pontónového mostíka žije bobor alebo aj celá rodinka.
V Petržalke podľa Hulíka žijú bobry už od sedemdesiatych rokov minulého storočia, žili tam predtým, ako sa tam začala masívna výstavba panelákov. Väčšia plocha stromov zostala azda len v okolí Veľkého Draždiaka. Sídliská ani hluk civilizácie bobrovi neprekáža, ak ho priamo neohrozujú, vysvetľuje zoológ Jureček. Rovnako si nepotrpí na kvalitu vody, lebo má nepremokavú srsť a neživí sa vodnými živočíchmi.
Bobry pília stromy.
FOTO SME: Michal Durdovanský
Nabrúsení „Bobry zotínajú hlavne mäkké dreviny, ako sú vŕba alebo topoľ. Tie rastú o poznanie rýchlejšie ako tie tvrdé,“ vraví zoológ. Preto sa bobor najčastejšie zdržuje v lužných lesoch alebo pri vodných tokoch, kde takéto stromy rastú.
Bobry na Slovensku vyhubili už pred stopäťdesiatimi rokmi ľudia pre vzácnu kožušinu. Vrátili sa po vypustení
z Poľska a Rakúska, prvé bobry po desaťročiach tento rok našli aj v Tatrách.
Bobrí delikventi Fakty Bobor vodný
v strednej Európe bobra takmer vyhubili; od sedemdesiatych rokov žije aj v Petržalke; živí sa zelenými
rastlinami, kôrou
stromov alebo konármi; z dreva si stavia hrady,
ktoré majú vchod
pod hladinou; preferuje mäkké dreviny ako topoľ alebo vŕba; može mať dlžku jeden
meter a hmotnosť
do 30 kilogramov
„To obhrýzanie je možno trochu hlúpe vzhľadom na to, že ten strom môže niekomu patriť,“ hovorí dokumentarista Tomáš Hulík, ktorý o bobroch nakrútil niekoľko filmov.
Stromy často neochráni ani pletivo. „Tenké králičie pletivo prehryzie a po tom silnejšom sa vyštverá a strom zotne tam, kde sa pletivo končí,“ vraví zoológ. Účinne ho odplaší asi len trus vlkov alebo psov, ktorý ale treba často obnovovať.
Na Záhorí mali s bobrami problémy, pretože sa tam premnožili. Zaplavili cesty aj vojenské letisko v Kuchyni.
„Takéto bobry chytáme a prenášame tam, kde nemôžu robiť škodu,“ vraví zoológ Rudolf Jureček.
Bobor vodný, nazývaný aj bobor európsky, je najväčším hlodavcom na Slovensku a druhý najťažší hlodavec na svete. Môže mať dĺžku až jeden meter a hmotnosť do 30 kilogramov.
Takmer vyhubený V strednej Európe ho takmer úplne vyhubili pred viac ako stopäťdesiatimi rokmi. V sedemdesiatych rokoch sa u nás vďaka rakúskym ochranárom znova rozšíril hlavne v Bratislavskom kraji a na Záhorí. Na sever Slovenska prišiel z Poľska.
Bobry na Slovensku vyhubili už pred stopäťdesiatimi rokmi ľudia pre vzácnu kožušinu
FOTO: ARCHÍV
