Ako vyzerala Viedeň v roku 1986, keď ste do Rakúska prišli?
„Prvý dojem nebol príjemný. Bolo to sivé a prestarnuté mesto, kde jazdili staré autá. Bolo to mesto na okraji západného spoločenstva, kam to ľudí neťahalo. Bola som prvýkrát na Západe a bola som prekvapená. Viedeň získala až otvorením hraníc s Maďarskom, Československom a bývalou Juhosláviou po páde komunizmu. Do mesta začali prichádzať firmy, medzinárodné inštitúcie, Viedeň sa stala regionálnym centrom Európskej únie v strednej Európe a veľmi sa zmenila.“
Ako Viedeň vnímate dnes?
„Je to veľmi pokojné a bezpečné mesto, kde máte pocit, že sa stále niekto stará o verejný priestor, dopravu, zeleň, ale aj o občanov, ak sa sťažujú. Je jedno, či je to centrum mesta, alebo okrajová štvrť. Nový dizajn mesta a architektúra sú kvalitné.
Je rakúska metropola iná ako ostatné hlavné európske mestá?
„Viedeň je imperiálne mesto, kde vás na jednom mieste ohúria nádherné budovy z konca 19. storočia, ale stále to nie je veľké mesto. Stále nemá dva milióny obyvateľov ako na konci 19. storočia, keď bola centrom monarchie.“
Štúdia americkej spoločnosti Mercer chváli na prvom mieste dopravu v rakúskej metropole. Súhlasíte?
„Je tam naozaj veľmi dobrý systém dopravy, okruhov a radiál. Viedeň sa poučila, že nestačí postaviť sídlisko, ak dobre nevyriešite dopravu.“
Kultúra je údajne ďalšou z veľmi silných stránok mesta...
„V tom je Viedeň neskutočná. Je to mesto, ktoré žije vážnou hudbou, operou a operetou, ale v posledných rokoch pribúda alternatívna kultúra, vidieť, že mesto sa omladzuje. Úžasná zmes tradičnej a novej kultúry.“
Dnes žijete medzi Viedňou a Bratislavou. V čom je rakúska metropola iná ako slovenská?
„Viedenčania zvyknú hovoriť, že Bratislava je mesto na voľný čas. Bratislava je vlastne malá Viedeň, ktorá sa vzdala tradícií, tie si naopak Viedeň pestuje, ako sú napríklad vinárničky s mladým vínom, tzv. Heuriger.“
Je podľa vás Viedeň najlepšie mesto na život, ako hovorí štúdia?
„Viedeň mi ponúkla nový život, mám na to mesto silnú väzbu. Tam mám pocit, že sa môžem na mesto spoľahnúť, na dodržiavanie zákonov, to tu ešte nie je, ten pocit dôvery. Tam, aj keď som išla do úradu kancelára, tak vás priliš nekontrolujú, nepodozrievajú. V dôvere občana k mestu musí ešte Bratislava veľa dobiehať.“
