Pri slávnostnom odhalení pamätnej tabule boli aj cirkevní hodnostári oboch cirkví. FOTO SME – PAVOL MAJER
Odvčera je v ružovom sade v parku na Račianskom mýte osadený veľký žulový kameň. Text na ňom pripomína minulosť tohto rušnými ulicami obklopeného miesta. Kedysi tu boli cintoríny, evanjelický a katolícky, ktoré vznikali na okraji predmestia Blumentál za vonkajšími mestskými šancami v roku 1778 a 1781 a zanikli pri rozširovaní komunikácií v polovici päťdesiatych rokov 20. storočia.
„Zrušenie cintorínov bolo zrejme nutné. Ale ľúto mi je za kaplnkou, ktorá stála asi tam, kde je dnes zastávka MHD,“ povedala pani Katarína prizerajúc sa spolu s 83-ročným manželom Ondrejom a asi tridsiatkou ďalších slávnostnému odhaľovaniu pamätníka. Sedemdesiatročná Margita Beniaková sa krátko pred likvidáciou cintorínov nasťahovala do domu oproti: „Najskôr začali mŕtvych vykopávať na evanjelickom cintoríne, ktorý bol pozdĺž Račianskej, a potom aj na katolíckom. Katolícky bol väčší a bol orientovaný súbežne so Šancovou. Bola som sa pozerať, keď z krypty pod kaplnkou vyberali truhly. Takmer neboli spráchnivené.“
Autor myšlienky umiestniť v parku pamätnú tabuľu Otto Došek oslovil starostu Nového Mesta pred troma mesiacmi ako člen jeho poradného zboru seniorov: „Mal som tu zopár známych. Ale pri prechode frontu tu pochovali veľa vojakov z neďalekej vojenskej nemocnice v Ymke. Ja som ako povolaný vysokoškolák tiež pochovával, ale pri Blumentálskom kostole.“ Z detstva si pamätá najmä krásnu alej v geometrickom strede medzi cintorínmi.
Starostu Richarda Frimmela nemusel dlho presviedčať, park s fontánou, stromami a ružami je jeho citovou záležitosťou. „Z parku sa nám podarilo urobiť jedno z najkrajších miest v Bratislave. Pamätník v ňom bude dôstojne pripomínať mŕtvych, ktorí tu boli pochovaní. Dnes sú už väčšinou v Slávičom údolí.“ Mestská časť na dielo vyčlenila 110-tisíc korún, autorsky ho spracoval výtvarník Ladislav Chamuti. (jm)
