Čierny odber vody by mohli stopnúť čipové karty

PEZINOK. Pitnú vodu na miestnom cintoríne v Grinave využívali okrem jeho príležitostných návštevníkov aj obyvatelia Glejovky. Rómovia odoberali vodu nekontrolovane a bezplatne počas celého roka. Grinavania žiadajú prostredníctvom svojich volených zástupcov o riešenie situácie.

Vybudujme tam studňu

S týmto podnetom vyšiel Drahomír Šmahovský, jeden z poslancov za miestnu časť Grinava, minulý utorok v rámci poslaneckých interpelácií. Zároveň predložil aj návrh možného riešenia problému.

„V Glejovke by sa mohla pre obyvateľov vybudovať studňa v spolupráci s jej obyvateľmi, s ktorými sme to už prerokovali. Mesto by poskytlo v rámci nejakého sociálneho programu štátu betónové skruže, ostatné by si zabezpečili obyvatelia tejto lokality.“

Ako poslanec povedal, na Mestskom úrade v Pezinku a na oddelení životného prostredia mu povedali, že momentálne ide o neriešiteľnú situáciu. „Buď si tento návrh osvojíte, alebo navrhnite niečo lepšie, budem rád,“ apeloval na zvyšok zastupiteľstva.

Ako Drahomír Šmahovský dodal, problémy v Glejovke sa nabaľujú a toto je len jeden z mnohých problémov. „Mali by sme však dať najavo, že zo strany mesta je tu snaha problém riešiť.“

Poslanec zároveň požiadal pracovníkov oddelenia školstva a sociálnej starostlivosti , aby mu do 14. novembra poskytli informácie o riešení sociálnej politiky v Glejovke.

Poslanec Miroslav Král si nevie, predstaviť, odkiaľ by brali pitnú vodu.

„Pokiaľ viem, geologické podmienky tejto lokality neumožňujú v daných hĺbkach získať zdroj pitnej vody. Musela by to byť vŕtaná studňa, ktorá by musela mať hĺbku medzi sto až stodvadsať metrov.“

Mesto sa im snažilo pomôcť

Problémom s vodou v Glejovke sa podľa poslanca Petra Wittgrúbera na meste viackrát zaoberali a vždy to stroskotalo na tomto.

„Studňa, ak má spĺňať technické parametre, nie je v tejto oblasti možná. Možno na úžitkovú vodu.“ Drahomíra Šmahovského zaujímalo, či je isté, že nejde o pitnú vodu. „Robil niekto rozbor?“ Poslanec tiež podotkol, že obyvatelia Glejovky berú vodu zo spoločných zdrojov aj na úžitkové účely.

Do diskusie sa zapojil poslanec Richard Demovič. Podľa neho by vybudovanie studne situáciu vyriešiť nemuselo. „Čerpacie zariadenie môžu odmontovať a dať do šrotu.“

Podľa primátora Olivera Solgu robí v tomto mesto všetko, čo mu ukladá zákon, a ešte aj navyše. Rómovia podľa jeho slov odoberajú úžitkovú vodu nielen z grinavského cintorína aj na iných miestach.

„Berú ju na benzínovej pumpe, z jazera, a obsadili tiež niekoľko tamojších záhradiek. Vodu tam majú dokonca privedenú.“ V čase, keď im mesto predalo dnes už vyhorený objekt, odkúpili si aj vodovodnú prípojku.

„Pomohli sme im vytvoriť spoločenstvo vlastníkov, ktoré neviem, či dnes ešte existuje. Odviezli sme ich do Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, kde sa mali dohodnúť o pripojení sa na odber pitnej vody. Vodárne by im tam zabezpečili limitovaný výtokový stojan. V tejto komunite sa však nenašiel nikto, kto by to na seba napísal.“

Okrem tohto spomenul primátor aj niekoľko ďalších skúseností. Mali ilustrovať sprvu nízku ochotu až napokon neochotu Rómov priložiť ruku k dielu. K aktivitám sú pritom podľa Olivera Solgu opakovane vyzývaní.

Čipové karty v Plaveckom Štvrtku

„Pred štyrmi-piatimi rokmi bola komunikácia s obyvateľmi Glejovky iná. Prečo je to dnes takto?“ pýtal sa Drahomír Šmahovský.

Renáta Minarovičová z oddelenia školstva a sociálnej starostlivosti povedala, že tí, s ktorými sa dalo najviac spolupracovať, sa už z Pezinka odsťahovali. Keď Glejovka vyhorela, odišli. Okrem toho v súčasnosti tam vyrastá nová generácia.“ Na tú sa aj mesto vo svojom sociálnom programe zameriava.

Podľa Drahomíra Šmahovského by sa mal program rozšíriť aj na dospelých. Zároveň upozornil, že zo strany mesta očakáva nejaké konštruktívne riešenie problému.

Vedúca oddelenia podotkla, že v celom Bratislavskom kraji chýbajú peniaze na projekty, ktoré sa venujú rómskej komunite. „Všetko ide na východ, pretože tu vraj nie sú s Rómami problémy.“ Peter Wittgrúber dodal, že podľa sčítania obyvateľov (nie posledného, pozn.red.) majú v Pezinku dvoch Rómov. Reálne ich tu žije asi 96.

„V Plaveckom Štvrtku riešia odber vody z výdajného miesta čipovými kartami. Možno by stálo za to sa tam pozrieť a zistiť, či sa to dá u nás aplikovať,“ povedal poslanec.

Primátor zdôraznil, že mesto bude nápad iniciovať, ale určite nie financovať. Rómovia podľa neho dlhujú mestu v prepočte asi 470 tisíc slovenských korún.