PETRŽALKA. Desiaty december 1989, keď sa z hranice na ktorej sa za socializmu umieralo, stalo „korzo“, bol kľúčový dátum, ktorý si dnes pripomenuli mesto, mestská časť Petržalka a občianske združenie Zachráňme petržalské bunkre na hranici s Rakúskom, pri obnovenom bunkri BS-8 Hřbitov.
Spomienka v podobe strihania železnej opony, pripomenula obete tých, ktorí v čase studenej vojny utekali za slobodou.
Pamätník, ktorý bude tieto udalosti a obete pripomínať, stojí medzi bunkrom a historickým vojenským cintorínom na Kopčianskej ulici. Je to plot s ostnatým drôtom a s pohraničníckym stanovišťom. Udalosti z novembra 1989 zas pripomína výstava fotografií v podzemí bunkra, ktoré nafotil Miroslav Košírer zo združenia ktoré obnovuje bunkre.
V rámci spomienkového programu mohli návštevníci časť železnej opony rozstrihať a pripomenúť si tak pocity, ktoré prežívali pred 22 rokmi. "Ja som vtedy pri rozoberaní hranice nebola, teraz je to pre mňa po prvý krát. Nebola som ani v tejto časti Petržalky," povedala po tom, čo si tiež odstrihla na pamiatku kúsok ostnatého drôtu Zuzana Mistríková, jedna zo študentských lídrov nežnej revolúcie.
Živá história
Ešte predtým však desiatky návštevníkov a oficiálnych hostí počúvali Staropetržalčana Jaroslava Gustafíka. Starý pán prežil v blízkosti hraníc celý svoj život. Jeho spomínanie prešlo najdramatickejšie udalosti v pohraničí od polovice 30. rokov, z čias nástupu fašizmu v susednom Rakúsku, až po 50. roky.
"Tieto zábrany čo tu boli boli, boli v 50. rokoch po tri roky napustené elektrickým prúdom. Pamätám si na dvoch mládencov, ktorí zahynuli v Pečenskom lese keď sa snažili utiecť na západ. Zomreli na týchto drôtoch," spomínal.
Narušiteľ!
"Nie sú mŕtvi, to len akože," upokojovala asi sedemročné dievčatko mama. Hmla a ponurá atmosféra vytvárali pre scénu v ktorej pohraničníci strieľali na trojicu ľudí utekajúcich po poli, bola doslova filmová. Na koniec oficiálneho programu členovia združenia Múzeum petržalského opevnenia a občianskeho združenia Self Defense Force predviedli, ako vyzeral pokus o ilegálne prekročenie hranice a zásah pohraničníkov.
Potom sa návštevníci podujatia presunuli k proviantu. Podával sa vojenský guláš a teplý čaj. Kto mal záujem, mohol dostať pečiatku od colníka v uniforme z roku 1992, zahľadieť sa do očí policajtovi cez priehľadný štít, tak ako demonštranti v roku 1989 alebo sa nechať posprevádzať bunkrom vojačkou zdravotníčkou.
