Vlani v Bratislave v plameňoch zomreli dvaja ľudia, tento rok ich je už jedenásť
BRATISLAVA. Tento mesiac horelo v Bratislave častejšie ako inokedy. Začiatkom novembra pri veľkom požiari
v chátrajúcom objekte v matadorke zhoreli traja ľudia, staršia žena sa zranila. Horúci bol aj pondelok 7. novembra. Horeli dve opustené budovy – jedna v Petržalke, druhá na Dúbravskej ceste. Hasiči zasahovali aj na Trenčianskej. O dva dni zhorel do tla byt v dome na Sibírskej a tento týždeň pri požiari v Rusovciach zahynul muž, pravdepodobne na infarkt.
Smutná štatistika
Požiarov je tohto roku zatiaľ menej ako vlani. Na to, aby sa štatistika vyrovnala, muselo by do konca roka horieť ešte 200krát. Počet obetí je však už dnes niekoľkonásobne vyšší. Oproti dvom obetiam v roku 2010 tento rok pri požiari zahynulo už jedenásť ľudí. Polovica z nich v opustených objektoch, traja uhoreli alebo sa udusili v domoch a dvaja zomreli pri požiari vonku.
Nejde pritom iba o bezdomovcov uspatých alkoholom. Svoju úlohu hrá aj panika, neznalosť bezpečnostných predpisov a únikových možností, zhodujú sa hasiči.
Kým evakuačný plán na pracovisku visí niekde pri dverách a zamestnanci pravidelne absolvujú školenie bezpečnosti práce, niektorí aj nácvik evakuácie, doma na nič také ľudia nemyslia.
„Dolu schodmi a von,“ znie najčastejšie odpoveď na otázku, ako sa v prípade požiaru zachrániť. „Keď horí v byte, v ktorom sa nachádzate a máte voľnú únikovú cestu, tak áno. Keď horí inde v bytovom dome, nie je to najlepší postup, najmä keď neviete, kde horí,“ upozorňuje bývalý hasičský dôstojník Milan Leščák. Dnes už to vedia aj rodičia dieťaťa, ktorí sa v panike vydali z deviateho poschodia dole schodmi s novorodencom v náručí. Horelo na štvrtom. Dolu sa po zadymenej chodbe nedostali, dieťa sa však priotrávilo splodinami. Keby ostali doma, boli by v bezpečí,“ spomína Leščák.
Byt v bytovom dome je vždy samostatný požiarny úsek, má požiarne konštrukcie (steny, stropy) a požiarny uzáver – vchodové dvere. „Toto zabraňuje požiaru rozšíriť sa z bytu do iného bytu alebo na schodisko počas jednej hodiny aj viac,“ vysvetľuje Zuzana Dobšovičová z odboru požiarnej prevencie prezídia HaZZ. A dovtedy hasiči zasiahnu.
Úniková cesta
Keď horí, pud ženie človeka preč, a tak napriek odporúčaniam ostať v bytoch ľudia v panike opúšťajú budovu, ktorá môže byť tmavá a zadymená. Okrem toho, že je dobré mať na tvári vreckovku, život môžu zachrániť aj informácie. Napríklad tie, že na 7. poschodí sú na schodoch rozložené kvetináče a medzi 4. a 5. poschodím stojí skriňa. Dôležitá je aj viera. V to, že včas nájdete správny kľúč od zamknutej mreže na chodbe a dotykový kľúč od vchodu.
Čo robiť, keď horí
V dyme zradia skôr oči ako pľúca
Horí v budove, v ktorej sa nachádzate? Ak nie sú zadymené únikové cesty, treba utiecť po schodoch von. Ak je však chodba či schodisko zadymené, netreba riskovať, treba prekonať paniku a čakať na pomoc v byte.
Už po niekoľkých vdýchnutiach dymu totiž upadá človek do bezvedomia. Dym je horúci, jedovatý a oslepujúci. Bezvedomie a smrť udusením prichádzajú rýchlo.
Priestor, v ktorom sa nachádzate, izolujte od dymu. Škáry najmä starších dverí treba utesniť mokrými handrami, novšie bezpečnostné dvere obvykle tesnia dobre. Prejdite do najvzdialenejšej miestností s oknom či balkónom vedúcim do nezadymeného priestoru a pozatvárajte za sebou dvere.
„Dajte o sebe vedieť. Ak hasiči vedia, kde ste, dostanú sa k vám oveľa rýchlejšie a za každú cenu,“ píše na stránke pre hasičov ich exkolega podplukovník Jan Čelechovský.
„Cez zadymený priestor sa sami do bezpečia nedostanete. Ak to chcete skúsiť na jedno nadýchnutie, rátajte s tým, že vás nelimitujú pľúca, ale oči. Najneskôr od polovičky cesty sa musíte vedieť vrátiť naslepo. Ináč sa zamotáte a skončili ste. Posledný dýchateľný vzduch máte vo vrstve medzi oblečením a telom. Dá sa vdýchnuť po rozopnutí goliera spod pazuchy,“ radí Čelechovský.
Dym sa drží hore, preto v zadymenom priestore sa treba plaziť po zemi, je tam menej dymu a chladnejšie.
Výťah je pasca, jeho šachta pred dymom nechráni, naopak, funguje ako komín. Pri vypnutí prúdu výťah zastane a je z neho udiareň.
Horiaci tuk v styku s vodou vybuchne
K požiarom v domácnosti dochádza najmä v kuchyni. Nebezpečný nie je len sporák s otvoreným ohňom, ale najmä variace sa, pečúce a smažiace sa potraviny, respektíve tuky a oleje. V snahe uhasiť horiaci olej v panvici možno z neho jednoducho urobiť plameňomet. Nikdy doň preto nedolievajte vodu. Nebezpečné je aj manipulovať s panvicou s horiacim obsahom.
Kvapka vody, ktorá sa ponorí do vriaceho tuku alebo oleja, zväčší okamžite svoj objem 1700krát. Inými slovami vybuchne a horiacu kvapalinu vyprskne do priestoru. Takže keď do horiacej panvice nalejete hoci za pohár vody, vzápätí horí všetko vrátane odevu či vlasov neopatrného kuchára.
Ako teda hasiť jedlo na sporáku? Ako prvé vypnúť sporák a rýchlo zakryť horiacu nádobou pokrievkou, alebo mokrou utierkou (vyžmýkanou). Ideálne je mať poruke hasiacu deku.
Kuchyňa očami hasičov
neodchádzať od varenia,
nevariť pod vplyvom alkoholu alebo ospalý,
neskladovať veci nad sporákom,
digestor a sporák udržiavať v čistote (odmastené),
inštalovať si hlásič požiaru
mať protipožiarnu deku,
nevodový hasiaci prístroj.
Počítač haste prístrojom, až keď je to nevyhnutné
Aj keď vypnete poistky, monitor počítača ani televízor nehaste vodou.
Častou príčinou požiarov sú staré elektroinštalácie, preťažené elektroobvody na ktoré sú pripojené viaceré spotrebiče, a nesprávne používanie spotrebičov alebo poškodená predlžovačka.
Keď horí elektrické zariadenie, treba vypnúť poistky, až potom sa dajú hasiť aj vodou, upozorňujú hasiči na svojej stránke. Výnimkou sú monitor počítača alebo televízor. V televízore sú počas prevádzky nabité vysokokapacitné kondenzátory a napätie udržia aj niekoľko minút po vypnutí.
Počítač predtým, než začne horieť, používateľa varuje. Sprá〜va sa inak, cítiť pach pálenej izolácie, ventilátory vydávajú iný zvuk. Počítač netreba po jeho vypnutí zo siete či od poistiek hasiť, ak to nie je nevyhnutné. Dymenie totiž ešte neznamená, že je disk s dátami zničený, ale voda alebo prášok z hasiaceho prístroja disk zničia.
Ak máte zaradený v napájaní stabilizátor a náhradný zdroj (Back-UPS) aj po vypnutí poistiek v celom dome bude ďalej generovať 220 V, signalizuje to prerušovaným pípaním.
Hasiči neodporúčajú ani vyťahovať kábel zo zástrčky za každú cenu: „Vytiahnuť kábel zo zástrčky možno len vtedy, ak je požiar v zárodku. Neskôr sa o to ani nepokúšajte!“ varujú.
Teplom sa niektoré izolácie tavia, pri stlačení kábla sa môžete dotknúť vodiča pod napätím a môže vás to zabiť. Bakelit zástrčky na pohľad pevný sa môže rozsypať v ruke a chytíte rovno holé kontakty.
(Zdroj: protipožiarne .sk)
Dobrovoľní hasiči fungujú 144 rokov
V hlavnom meste pôsobí okrem Hasičského a záchranného útvaru aj 11 obecných zborov. Bratislava mala hasičský zbor už v roku 1867.
BRATISLAVA. Okrem svojho patróna sv. Floriána si bratislavskí hasiči pripomínajú aj svojho svetského patróna – Ferdinanda Martinenga. Aktívny prisťahovalec zo Záhrebu už v roku 1863 prišiel s nápadom založiť v meste telocvičný a hasičský spolok. To sa podarilo až v decembri 1867.
Dobrovoľníci
Dobrovoľní hasiči fungujú v Bratislave dodnes, obecné hasičské zbory sú najmä v okrajových mestských častiach ktoré tvorili samostatné obce ako Devín, Devínska Nová Ves, Podunajské Biskupice, Jarovce či Rusovce, ale aj v centre mesta.
„Dobrovoľné hasičské zbory majú opodstatnenie hlavne v miestach, kde aj najbližšia hasičská stanica je príliš ďaleko, a teda trvá im dlho, kým sa dostanú k zásahu,“ hovorí informatik a dobrovoľný hasič Peter Bartalos.
Obecných hasičov možno vidieť na rôznych podujatiach ako protipožiarne hliadky, kontrolujú hydranty a pomáhajú aj profesionálnym hasičom. „Mnohí dobrovoľníci sú zároveň profesionálnymi hasičmi,“ hovorí Miloš Kovács, operačný dôstojník HaZÚ Bratislava.
Niektoré obecné hasičské zbory fungujú na takmer profesionálnej úrovni, iné majú slabé technické vybavenie. „Väčšinou zasahujú pri požiaroch suchého porastu, smetiska, pri zatopených budovách či víchriciach,“ dodáva Bartalos. Profesionálom pri zásahoch pomáhajú zabezpečovať aj dopravu vody k rozsiahlym požiarom.
Ide to aj rýchlejšie
„Keď nás potrebujú, tak operačný dôstojník volá obvykle mne,“ hovorí predseda dobrovoľného hasičského zboru v Podunajských Biskupiciach Zoltán Duranský.
Potom sa dobrovoľníci musia pozbierať po vlastnej linke. V Trnavskom kraji sa testuje SMS zvolávací systém, ktorým dispečing zvolá naraz aj všetkých členov dobrovoľného zboru čo výrazne skráti čas ich príjazdu. „Cieľom je integrovať tento systém s informačným systémom, ktorý využívajú operační dôstojníci tak, aby jednou aplikáciou privolali aj dobrovoľnícke zbory,“ hovorí Bartalos o projekte, ktorý vedie.
(vju)
