Dvaja druháci z gymnázia zobrali kameru a zmerali počty áut na bratislavských cestách.
Študentské merania najvyťaženejšie úseky v Bratislave sú Račianska, Einsteinova, Bajkalská, Gagarinova a Patrónka;
priemerne sa autom vezie 1,4 človeka; najčastejším modelom áut je Škoda Octavia; na pohltenie emisií na úseku diaľnice D1 pri Auparku by bol podľa prepočtov gymnazistov treba les široký dva kilometre.
BRATISLAVA. Väčšina chlapcov v ich veku naháňa dievčatá či loptu, skúša prvé pivo alebo cigaretu. Druháci z bratislavského Gymnázia Ladislava Novomestského na Tomášikovej ulici sa na niekoľko mesiacov pustili do meraní, ktoré môžu pomôcť s dopravou v Bratislave.
Vypracovali mapu znečistenia mesta na základe počtu áut, ktoré prejdú cez frekventované križovatky.
Začalo sa to ako stredoškolská práca. Študenti chceli zistiť množstvo emisií skleníkových plynov v Bratislave a vymyslieť, ako ich čo najprijateľnejšie znížiť.
Pätnásťročný Viktor Korba a šestnásťročný Štefan Karolčík zistili, že viac ako dve tretiny áut na bratislavských cestách majú len jedného pasažiera, priemerne je v aute 1,4 človeka.
„Čím väčšie auto, tým menej ľudí sa v ňom vezie,“ píše sa v práci. Najčastejšie sa na cestách mihla Škoda Octavia.
Vyše tristo päťminútových meraní Študenti za pomoci niekoľkých kamarátov spravili vyše tristo meraní na rôznych križovatkách v Bratislave.
Robili päťminútové videozáznamy. Doma potom z obrazovky počítali, koľko daným miestom prešlo osobných aj nákladných áut aj autobusov. Zaznamenávali si aj počet ľudí, ktorí v nich sedeli.
Podľa záznamu potom vypočítali počet áut za hodinu a množstvo látok, ktoré vypustia.
„Každému automobilu sme priraďovali presné emisie podľa typu.“ Tie našli na stránkach výrobcov.
„Naša stredoškolská odborná činnosť mapuje dopravnú situáciu v Bratislave a Miloslavove v jesenných mesiacoch medzi štvrtou a šiestou popoludní,“ hovorí Viktor, jeden z autorov práce.
Čisto teoreticky potom vypočítali šírku lesa, ktorá by bola potrebná na pohltenie oxidu uhličitého vyprodukovaného autami.
Zistili, že popri úseku diaľnice D1 pri Auparku by musel popri ceste byť pás lesa široký dva kilometre.
Odborník: Je to dobré „Je to zázrak, že sa mladí ľudia pustili do niečoho takého,“ teší sa hlavný dopravný inžinier Bratislavy Tibor Schlosser, s ktorým sa jeden z chlapcov stretol.
Jediným problémom práce je podľa dopravného inžiniera Schlossera nedodržiavanie pravidiel matematickej štatistiky. „Na začiatku si vždy treba určiť, s akou presnosťou chceme priniesť výsledky.“
„Okrem oxidu uhličitého by sa chlapci mohli zamerať aj na hluk,“ radí Schlosser.
Merania študentov podľa neho navyše skresľuje počasie.
„Naše merania boli limitované školou,“ obraňoval svoju prácu na stretnutí Viktor. „Boli. Hlavné však je, že ste s tým celým začali,“ s úsmevom odpovedal Schlosser.
Pomôžte chlapcom s ďalším výskumom, vyplňte anketu.
Viac elektromobilov
Gymnazisti ponúkajú aj riešenie, ako dostať výfukové plyny na minimum.
„Za riešenie považujeme posilnenie mestskej hromadnej dopravy a väčšie využívanie elektromobilov,“ hovoria chlapci.
Elektromobily tiež produkujú emisie, ale v iných miestach ako bežné autá. „Pri meraniach sme zistili až jedno auto poháňané elektrinou,“ hovorí Viktor.
Spolužiaci sa čudovali, čo robíme
Podobné merania ako Viktor so Štefanom robia aj profesionáli. Vedia odmerať emisie či počty áut, nie však napríklad počet pasažierov či tieto údaje spojiť s toľkými miestami.
BRATISLAVA. „Zaujímame sa o dopravu, chceme upozorniť na znečistenie hlavného mesta a aspoň teoreticky navrhnúť riešenie,“ hovorí Viktor Korba o tom, prečo sa pustili do počítania áut.
Výsledkom je aj takmer stostranová práca s názvom Vplyv automobilov na životné prostredie s množstvom tabuliek a máp.
Začalo sa to dvojkou „Pôvodne to bol projekt na biológiu, aby som si zlepšil dvojku na konci roka,“ spomína Viktor. Učiteľka mu nakoniec jednotku nedala, no táto tematika mu učarovala.
So spolužiakom Štefanom Karolčíkom pokračovali a projekt rozšírili. Pomohli aj ďalší spolužiaci a učiteľka biológie.
Najprv urobili 333 meraní na rôznych križovatkách
v hlavnom meste a dedine Miloslavov, potom ich spracovali. „Kým iní spolužiaci behali po vonku, my sme sedeli v izbe, pozerali záznamy a počítali autá,“ vraví s úsmevom Viktor.
Presné, ale iné čísla Údaje o počte vozidiel v Bratislave sleduje magistrát. Na diaľniciach autá počíta Národná diaľničná spoločnosť.
V diaľnici sú detektory, ktoré dokážu rozoznať, či ide o osobné, alebo nákladné auto, niektoré z celkovo 56 zariadení aj hmotnosť auta. Nezistia však počet pasažierov, presný typ auta a ani množstvo vypustených emisií.
Znečistenie ovzdušia zasa meria Slovenský hydrometeorologický ústav. Takéto stanice má na 38 miestach Slovenska, z toho v Bratislave štyri. Nevie tak nakresliť podobne podrobnú mapu, akú urobili Viktor so Štefanom.
„Študenti prejavili vysokú mieru tvorivosti a ukázali, aké množstvo užitočných dát dokáže pozbierať a zmysluplne spracovať pomerne málo ľudí,“ chváli chlapcov Jana Matejovičová zo SHMÚ.
Viktor (vpravo) a Štefan počítali autá a vlastným vzorcom prerátali, koľko vypustia škodlivín.
FOTO SME – GABRIEL KUCHTA
Michal Durdovanský, Ján Krempaský
V cestách spia detektory
Mesto chystá na budúci rok územný generel dopravy – veľký projekt za vyše 800tisíc eur, ktorý ukáže dopravné trendy v Bratislave.
BRATISLAVA. Vedenie mesta už niekoľko rokov nemá presné čísla o tom, koľko áut je v uliciach. „Do roku 2000 sa systematicky vykonávali rôzne druhy dopravných prieskumov, no boli zrušené,“ vraví hovorkyňa bratislavského magistrátu Martina Halušková.
„Detektory vo vozovke vedeli presne zistiť počet áut, ich druh, rýchlosť, ale aj rozostupy,“ vraví hlavný dopravný inžinier mesta Tibor Schlosser. „Potom sa niekto v úrade rozhodol, že takéto merania mesto nepotrebuje.“
Súťaž o státisíce Územný generel dopravy je veľký projekt, ktorý má slúžiť aj ako podklad pre územné plánovanie mesta a má ukázať trendy dopravných charakteristík mesta. Celý projekt má stáť okolo 830tisíc eur.
Povinnosťou víťaza súťaže bude urobiť počas jarných mesiacov dlhodobé aj krátkodobé dopravné prieskumy. „Generel slúži hlavne na definovanie stratégie mesta, na základe meraní a výsledkov z dopravných prieskumov budeme vedieť zistiť, ako a prečo sa správa doprava.“
Do konca januára 2012 by malo mesto spoznať firmu na dopravné prieskumy.
V jarných mesiacoch potom prídu na rad merania.
Pozvali študentov Hlavný dopravný inžinier Schlosser na merania pozýva aj študentov.
„Chlapci si zistia, kedy a kde sa bude merať, a môžu si tam prísť spraviť vlastné vzorky,“ vraví Schlosser. Tie si potom porovnajú s predchádzajúcimi výsledkami.
„Chlapcov čaká ešte kus roboty, sú však na správnej ceste niečo dokázať,“ zdôrazňuje dopravný inžinier.
Michal Durdovanský
Červené čiary sú cesty s najhustejšou dopravou. Najviac áut bolo v čase meraní na Patrónke, na Račianskom mýte a na Bajkalskej ulici. Hnedú diaľnicu študenti nemerali.
MAPA – VIKTOR KORBA a ŠTEFAN KAROLČÍK
