FOTO – JÁN KUCHTA
Vaše celkom prvé spomienky na Bratislavu?
,,Mal som asi desať rokov, keď som bol v Bratislave s otcom prvý raz. Žila tam jeho sestra, brat, ale aj niekoľko mojich bratancov a sesterníc, väčšinou už ženatých a vydatých. Bývali sme vtedy pri tete Zuzane na dnešnej Šancovej ulici. Za barákom, v ktorom teta žila, smerom ku Kominárskej ulici, bol bazén plný vody. No a s týmto bazénom sú spojené moje prvé spomienky na Bratislavu. Tri, či štyri dni v júli som sa tam s miestnymi deťmi kúpal od rána do večera. Plávali sme, hrali loptové hry, ale hlavne sme každý deň závodili, kto ten bazén najrýchlejšie prepláva. Aj keď som sa zo dňa na deň zlepšoval, nepodarilo sa mi vyhrať ani raz. Veľmi ma to mrzelo a možno práve preto si prvú návštevu Bratislavy pamätám dodnes“.
V roku 1957 ste v nej začali študovať. Aká bola vtedy pre vás Bratislava?
,,Nemal som ešte ani osemnásť rokov, keď ma prijali na Filozofickú fakultu UK. V prvom ročníku nás študovalo okolo tristo. Z toho bola dobrá polovica dievčatá, jedna krajšia, ako druhá. Dvorili sme im, uchádzali sme sa, my mladíci, o ich priazeň, ale väčšinou márne. Zo sedla nás obyčajne vyhodili spolužiaci z vyšších ročníkov. Aj preto sme začali húfom chodiť na tanečné popoludnia do Parku kultúry a oddychu, kde stredoškoláčky a maturantky mali pre nás viac pochopenia.“
Čo by malo alebo mohlo byť v našom meste iné?
,,Veľmi ma mrzí, že na Kamzíku zanikol zimný areál a lanovka zo Železnej studničky prestala fungovať. Ešte za mojich študentských čias tam bol funkčný skokanský mostík a niekoľko vlekov. Zostali len chátrajúce železné stĺpy a hrdzavejúce oceľové laná. Dúfam však, že sa nájde nejaký bohatý investor a časom tento zimný areál obnoví. Za posledných dvanásť rokov sa Bratislava zmenila na nepoznanie. Staré mesto skrásnelo, pribudli obchody, kaviarničky, malé galérie. Dnes je pre človeka radosť vyjsť do ulíc. Katastrofálna, ba priam kolapsová je však v Bratislave doprava, hlavne v rannej a popoludňajšej špičke. Toto mesto je dnes pre tisícky áut malé. Aj preto pribúda cyklistov, ale pre nich nie sú zasa vybudované vhodné trasy ako som to napríklad videl v Holandsku či vo Fínsku.
Máte nejaké miesto, kút, ktorý je vám tu zvlášť blízky?
,,S rodinou bývame na Kramároch a odtiaľ je to len skok na Kamzík. Tam neďaleko cesty, pár sto metrov od televíznej veže, rástlo v jednej „hrči“ päť mohutných bukov. Podľa jednej čínskej rozprávky sme si ich pomenovali Päť bratov Li. Tam sme celá rodina chodili najradšej. Pred pár rokmi, počas tuhej zimy, obrástli tieto buky hrubou námrazou a silný vietor ich všetkých päť vyvalil aj s koreňmi. Veru sme si aj poplakali. Lesníci buky na jar porezali, drevo odviezli, ale toto miesto je nám milé dodnes“.
MARCELA KOŠŤÁLOVÁ
