FOTO - ARCHÍV
Kontaktujte nás na adrese: ingrid.drozdikova@sme.sk, alebo faxom 59 233 660, či telefonicky 59 233 580. Dnes predstavujeme kostol sv. Františka v Karlovej Vsi.
Kostol sv. Františka a kláštor minoritov, Karlova Ves
Autor: Justus Dahinden
Hlavná spolupráca: Guido Krucker, Martin Kvasnica, Ján Lukáč, Pavol Pokorný
Generálny projektant: ŠTÚDIO FOR, s.r.o., Bratislava
Projekt: 1998 1999
Realizácia: Apríl 2000 – Apríl 2002
Na Slovensku bolo za posledných dvanásť rokov postavených viacero kostolov. Málo z nich je však naozaj dobrých. Snaha dať veriacim stánok boží bola sprevádzaná rýchlosťou, často nepremyslenými a najmä neprecítenými riešeniami. Duchovný rozmer architektúry je pritom historicky najčitateľnejší práve pri sakrálnych stavbách, rovnako ako ďalší jej atribút: byť symbolom.
Viaceré kostoly predstavujú architektonické diela, ktorým venujú pozornosť architektonické časopisy, odborná i širšia verejnosť. K takejto „smotánke“ bude nielen v rozmere Bratislavy a Slovenska patriť aj kostol sv. Františka.
Príbeh kostola sa začal v roku 1991, keď bola vypísaná súťaž na Chrám sv. rodiny v Petržalke. Švajčiarsky architekt Justus Dahinden prijal pozvanie za člena súťažnej poroty. Nasledovala ponuka vytvoriť kostol v Bratislave v Karlovej Vsi. Počiatočná eufória bola pribrzdená peripetiami s premiestňovaním lokality. Pôvodný veľkorysý koncept bol stlačený na časť pozemku po bývalom záhradníctve.
Kostol sv. Františka sa možno zaradí do kategórie organickej architektúry. Mäkká forma priestorov kostola je pevne ukotvená do geometrie komplexu. Architektúra kostola je františkánsky prostá a noblesná zároveň. Základný objem je komprimovaný, ústredný priestor je v objatí troch valcových kaplniek a krivkovo pretvarovaných stien. Steny sa stretávajú v štrbine ktorá obsahuje zvony a vytvára dojem veže orientovanej v ústrety prichádzajúcim. Tento dojem je umocnený ukončením vertikály náznakom kupoly s krížom. Viditeľné zvony pôsobia ako plastika, súčasné vnímanie pohybu a zvuku umocňuje dojem. Elegancia Dahindenovho konceptu je čitateľná jednak v celkovom priestorovom riešení, ale najmä v interiéri ústredného priestoru. Zaujme najmä skromnosť použitého materiálu. Celý priestor je obložený hobľovanými, na bielo namorenými doskami. Strop je tvorený kruhom neseným masívnymi drevenými trámami. Kruh – symbol vesmíru, univerzality, neba či oblohy – z ktorého dopadá na veriacich svetlo pripomínajúce svätožiaru.
Hrubozrnná omietka vonkajších povrchov dobre spoluvytvára charakter objektu. Zniesli by sme však kvalitnejšiu remeselnú prácu. V kontexte materiálového riešenia trocha mýlia plastové vstupné dvere, zrejme daň životnosti a cene. Prostotu riešenia zvýrazňuje aj osadenie do terénu, medzi stenou a trávnikom je pás triedeného hrubého štrku ako náhrada obligátneho odkvapového chodníka. Majster architekt ukázal, že nepotrebuje veľké dramatické gestá, aby dosiahol silný účinok. ROBERT ŠPAČEK
Justus Dahinden (1925) patrí k architektom s vlastným osobnostným rukopisom. Jeho architektúra je vždy osobnou výpoveďou, nikdy nie je len reakciou na objektívne podmienky. Dahinden, inšpirovaný okrem iného aj antropozofickou architektúrou Rudolfa Steinera, je sám autorom filozofických koncepcií napríklad „zákona troch“ – jednota konštrukcie, tvaru a ducha. K jeho výrazovému repertoáru patria šikmé steny, expresívne stupňovanie formy, dôraz na osvetlenie vnútorného priestoru, využitie symboliky a archetypických prvkov. Dahindenove analýzy cirkevných stavieb boli aj základom jeho prvých teórií venovaných urbánnym štruktúram.
Architekt, profesor a čestný doktor na viacerých univerzitách, (aj STU, prednášal aj na FA STU) staval kostoly vo Švajčiarsku, v Taliansku, Ugande. Vždy sa nechal inšpirovať miestnym prostredím, prírodou a kultúrou.
