BRATISLAVA. Stavbári odišli, treba už len vyleštiť zrkadlá, kúpiť nábytok a pripraviť výstavy. Kráľovský palác Bratislavského hradu je biely nielen zvonka. Novotou voňajú aj vnútorné omietky.
Po tri a pol roku vo štvrtok palác opäť otvoria – rekonštrukcia za 65 miliónov eur sa skončila. Na výročie nežnej revolúcie na Hrade a aj v budove Národnej rady pár metrov odtiaľ urobia deň otvorených dverí.
Časť priestorov paláca potom opäť zatvoria, zariadia ich postupne podľa možností.
Svoje priestory tam bude mať parlament, vráti sa tam aj galéria a expozícia Národného múzea. Neskôr tam ukážu dejiny Slovenska. Nateraz sprístupnia iba výstavu o rekonštrukcii. Po dokončení má zostať prístupných asi osemdesiat percent paláca.
Veľká prestavba
Hrad teraz podľa architektov a reštaurátorov pripomína historickú podobu z tereziánskych čias omnoho viac než po socialistickej rekonštrukcii z polovice minulého storočia. Vtedy padol aj návrh Hrad, ktorý pripomínal zrúcaninu, zbúrať, hovorí reštaurátor Vladimír Višváder. Na nádvorí bola po vojne len sutina.
- začala sa v roku 2008,
- doteraz stála už 64,6 milióna eur,
- oprava paláca stála 55,5 milióna eur,
- na dokončenie celého areálu treba ešte 61,3 milióna eur,
- na Hrade zostávajú reprezentačné priestory, výstavy i hudobné podujatia.
Presklenú socialistickú fasádu vnútorného nádvoria nahradili bežné okná, zmizli aj zasadacie miestnosti. Stavbári nanovo vybudovali zrútené schody, ktoré viedli do veže s korunovačnými klenotmi.
Za obnoveným renesančným vstupom leží na podlahe maketa areálu z päťdesiatych rokov. Nebola tam vtedy ešte socha Svätopluka, architekti na nádvorie naplánovali fontánu s vodou.
Zmenila sa aj Rytierska sieň, kde v roku 1992 podpísali slovenskú ústavu a kde prezidenti udeľovali vyznamenania. Veľkú časť vysokých okien na jednej zo stien zamurovali, do siene prúdi z tejto strany svetlo výrazne menším okienkom. Na omietke obnovili gotické oblúky a na strope pribudli moderné lustre, ktoré jediné do priestoru opticky nepatria.
V pôvodnej kaplnke zasa nechali organ z čias prvej rekonštrukcie. „Len ťažko by sa mu hľadalo iné miesto,“ povedal Ivan Masár, architekt rekonštrukcie.
((a))
Mária Terézia ako doma
Komnaty Márie Terézie sú najvernejšou kópiou vtedajších čias. „Ak by sem teraz prišla, cítila by sa tu ako doma,“ hovorí reštaurátor Višváder. Do viacerých sál sa vrátili obrazy Márie Terézie a jej manžela Františka Lotrinského. „Tu prijímali návštevy či pracovali, tu bola spálňa,“ ukazuje Višváder.
Na rekonštrukciu a pozlátenie zariadenia išli kilogramy rýdzeho zlata. Nič z vybavenia však nie je originál. Desať rokov po panovníčkinej smrti odviezol zariadenie do Viedne jej manžel. V rámoch na stenách sú len fotokópie malieb.
Vynovený palác bude bez nábytku, nezostali peniaze
Areál Hradu začala opravovať vláda Roberta Fica. Predražené práce jej vyčítala aj SDKÚ.
BRATISLAVA. Vynovený palác z veľkej časti zostane prázdny, bez nábytku. Stavbári nedokončia ani pivnice.
„Nemáme peniaze na dovybavenie Hradu a ani na to, aby sme tu vôbec svietili a kúrili,“ povedal kancelár parlamentu Andrej Kramár. Len na mobiliár by potrebovali milión eur.
Kráľovský palác zatiaľ ani neskolaudujú.
„Už tento týždeň by mali byť do predčasného užívania uvedené nadzemné podlažia,“ vraví Dagmar Lamyová z kancelárie Národnej rady. Na úplné dokončenie paláca treba do päť miliónov eur.
Neopravené zostávajú baroková záhrada a nálezisko z čias Veľkej Moravy. Parlament na to peniaze v budúcoročnom rozpočte nemá.
Už skôr zastavili novú poslaneckú ubytovňu a podzemné parkovisko.
Rekonštrukcia areálu Hradu sa začala za vlády Roberta Fica. Zákazku získal Váhostav Juraja Širokého, označovaného za mecenáša Smeru. Cena opravy sa zvýšila na 126 miliónov eur, firma doteraz zazmluvnila 63 miliónov.
SDKÚ obviňovala Smer, že opravu predražil o tretinu. „Faktúry Juraja Širokého sú najhmatateľnejším výsledkom vlády Roberta Fica,“ vyhlásil vlani šéf SDKÚ Mikuláš Dzurinda.
Po nástupe vlády Ivety Radičovej dohodol šéf parlamentu Richard Sulík z SaS s Váhostavom desaťpercentnú zľavu. Nižšiu cenu dosiahol aj výberom lacnejších stavebných materiálov.
Michal Trško, Mária Mihaliková
