Bratislavskú Cvernovku kúpili Francúzi

Nakrúcajú tam seriály, sú tam ateliéry umelcov. Bývalú továreň prebudujú na byty.

Možno aj dvadsať rokov bude trvať premena Cvernovky. Obchody a umelcov možno presťahujú. Nový majiteľ nechce meniť veľa.

Továreň na nite

1901 – zapísanie Továrne na cverny v Bratislave – Viedenčania Juraj Richter a Jozef Salcher si nechali zaprotokolovať svoje podnikanie v Bratislave
1904 – podľa záznamov mala už továreň asi osem budov, z tohto roku je aj budova Starej pradiarne, ktorá je dnes pamiatkou
1919 – zmena názvu firmy, neskôr sa menia aj majitelia z viedenských na anglických
počas druhej svetovej vojny bol anglický podnik považovaný za nepriateľský, Tretia ríša chcela továreň previesť pod vlastnú správu
1946 – znárodnenie cvernovky komunistami
po 1958 – stavebné zmeny areálu – pribudol internát, učilište, závodná jedáleň, úprava farbiarne
1967 – v rámci areáli pribudli jasle pre 70 detí, zamestnancom postavili aj rekreačnú chatu v Borinke, stavebné zmeny trvali asi do roku 1992
2003 – koniec výroby

BRATISLAVA. Industriálny areál niekdajšej Cvernovky má nového majiteľa. Rozľahlý komplex továrenských budov na nite medzi bratislavskými ulicami Košická, Svätoplukova a Páričkova kúpila francúzska firma Hamilton group.

Jej výkonný riaditeľ pre Európu Jeremy Cristau pre SME hovorí, že areál nejdú búrať ani prestavovať na sklenené polyfunkčné škatule. S výstavbou chce začať už na budúci rok. „Zachováme duch miesta,“ sľubuje a vraví, že má rád tradíciu.

Kúpili všetko

Doteraz Cvernovku vlastnila investorská spoločnosť Sekyra Group, ktorá prestavbu odkladala. Medzitým priemyselné budovy opäť ožili. Sídlia tam rôzne firmy, umelci a predajne.

Francúzi kúpili všetky projekty firmy Sekyra Group na Slovensku. „Transakčná suma je 60 miliónov,“ povedal za nového majiteľa PR manažér Karol Wolf.

Ide aj o projekt bytových domov Cubicon v Mlynskej doline, kde dokončili prvú etapu, a nespustený projekt Starohorská v centre mesta.

Stein by postavil znovu

Hamilton chce Cvernovku prestavovať postupne, ako prvú plánuje zmeniť budovu na Páričkovej, kde bývala ubytovňa. Vzniknúť tam majú menšie byty za dostupné ceny.

„Uvidíme, ako bude reagovať trh,“ povedal o ďalšej výstavbe Cristau. Stavať chce niekoľko rokov.

Posledný by prerábal najväčší z objektov – pamiatkovo chránenú pradiareň, kde sú dnes ateliéry umelcov.

V Cvernovke chce dať firma priestor aj menším obchodom. Vybudujú tam aj tri parky. Jeden má byť privátny pre majiteľov bytov, druhý menší a tretí možno na streche budovy.

„Kancelárií je v meste dosť,“ vraví Cristau. Odmieta aj nákupné centrum, ktoré sa do priemyselných priestorov podľa neho nehodí.

Pôvodný industriálny areál ho uchvátil a chce ho zachovať. „Prišiel sa sem pozrieť aj môj 70-ročný otec a uvidel jeden stĺp a vraví, tak ten musí ostať.“

Cristau hovorí, že sa mu páčia bratislavské industriálne budovy. Bývalý pivovar Stein by napríklad v prípade, že by ho vlastnil, postavil odznova, ale rovnako.

Svadba v továrni

Továreň na nite zavreli v roku 2003. Odvtedy v Cvernovke otvorili galériu aj stovky firiem a ateliéry. Fotia tam reklamy, filmujú seriály a organizujú svadby.

Tretie poschodie továrne s krásnym výhľadom donedávna okupoval seriál o rozvodovom právnikovi. Teraz je priestor s liatinovými stĺpmi prázdny, právnika pripomína už len stena jeho filmovej kancelárie. Jeremy Cristau s úsmevom hovorí, že práve z tohto priestoru by si chcel urobiť byt.

Vo výrobnej hale je aj Galleria Cvernovka, odovzdávali tam aj Cenu Oskára Čepana.

Nové obchodíky sú aj na Košickej. Interiér nového kníhkupectva Alexis získal pred pár dňami cenu za dizajn CE.ZA.AR. „Prenajať priestor na podnikanie je vždy rizikom,“ hovorí Ivan Sládeček z kníhkupectva.

Nový majiteľ ešte nevie, kedy bude prerábať aj obchody.

Nite tu priadli aj Kubánky

V čase svojej slávy mala Cvernovka vlastné jasle, požiarnikov i skleníky.

BRATISLAVA. Akoby odtiaľto len nedávno odišli. Robotníkov a zvuk strojov nahradilo jemné trepotanie krídel. Atmosféru opustenej budovy niekdajšej farbiarne bratislavskej Cvernovky dotvára hrkútanie holubov. Sedia na kovovej konštrukcii i poletujú nad našimi hlavami. Zem je plná sivých pierok, spolu s výkalmi pokryli aj zvyšky strojov.

Farbiareň z kedysi slávnej továrne Cvernovka ostala po ukončení skoro storočnej výroby v roku 2003 opustená.

„Nedá sa prenajať,“ hovorí Ernest Angermayer, ktorý pracoval v Cvernovke ako stavebný inžinier. Dnes má na starosti prenájom veľkého komplexu. Vraví, že tu sídli asi 300 rôznych firiem.

Farbiareň je z areálu výnimkou, lebo nemá rovnú podlahu, ostatné priestory sú takmer obsadené. Rozhliadame sa po veľkej hale a vidíme stroje a ich zvyšky v rôznych výškach. Prekračujeme aj jamy v podlahe.

V čase „svojej slávy“ pracovalo v Cvernovke viac než dvetisíc ľudí, spomína Angermayer. Na akési povinné pracovné pobyty sem chodili aj Kubánci či Vietnamci. „Vietnamky boli zručné, Kubánky menej,“ dodáva s úsmevom.

Továreň mala dokonca vlastné jasle pre deti zamestnancov, svoj požiarny zbor, internát, kuchyňu so závodnou jedálňou i vlastné skleníky, kde si pestovali zeleninu do kuchyne. „Tovar sme vyvážali i do Latinskej Ameriky.“

O cvernovke píše aj Zlatá kniha mesta z roku 1928 ako o jedinečnej výrobni v celej bývalej monarchii.

Zachované sú dokonca i žiadanky z roku 1937, v ktorých poradňa pre matky a dojčencov žiada o láskavé povolenie, aby mohla zamestnankyňa počas pracovnej doby dojčiť pol hodiny svoje dieťa, nakoľko je chudobná a musí pracovať.