BRATISLAVA. Zo svojich severských hniezdisk prilietajú na Slovensko počas jesene kŕdle havranov čiernych. Najviac sa ich k nám dostáva z Ruska a Ukrajiny, aby sa v miernejších podmienkach vyhli krutej zime. Podľa Jána Gúgha zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko ich ľudia mylne zvyknú považovať za vrany.
Havrany sú o čosi menšie, čierno sfarbené a na koreni zobáka majú šedú lysinku. Vrany čierne sú u nás vzácnejšie a majú celý zobák čierny.
"Odlíšenie od vrán popolavých je ľahké - tie sú čierno-šedo sfarbené," vysvetlil Gúgh.
Dojem premnoženia
Hromadný výskyt vtákov v kŕdľoch podľa neho vzbudzuje u ľudí dojem premnoženia. Takýto život však predstavuje stratégiu mnohých vtáčích druhov ako ľahšie prežiť.
"V prípade havranov je vo viacerých európskych krajinách badať dlhodobý pokles početnosti a úbytok hniezdnych kolónií. Výnimkou nie je ani Slovensko, kde z poľnohospodárskej krajiny postupne miznú kolónie havranov," priblížil.
Všežravce
Tieto krkavcovité vtáky sú všežravé. Okrem hmyzu a červov sa živia zrnami a semenami po žatvách, korienkami, ale v zimnom období aj odpadkami. "Ich hniezdne kolónie a hniezda sú lákadlom pre viaceré vtáky, ktoré si vlastné hniezdo nestavajú. Okrem bežných sokolov myšiarov či myšiarok ušatých hniezdia v havraních stavbách aj vzácne sokoly kobcovité, ktoré sú na havranie kolónie výrazne viazané," poznamenal Gúgh.
Kŕdle havranov možno v tomto období pozorovať po celom Slovensku. Obsadené sú postupne aj tradičné nocoviská vtákov, napríklad na Dunaji pri Bratislave, kde vtáky nocujú v lužných lesoch, kam sa zlietajú z celého okolia mesta.
