Mestská časť rozšíruje otváracie hodiny výdajne a aj počet majiteľov kartičiek. K rozšíreniu sortimentu zatiaľ neprišlo.
PETRŽALKA. Do otvorenia o 10-tej ráno ostáva skoro pol hodina, no pred vchodom sa už tvorí rad. Sociálna výdajňa v bratislavskej Petržalke, čiže akýsi obchod, kde sa neplatí peniazmi, ale pridelenými bodmi, funguje trikrát do týždňa. Pre veľký záujem prevádzku z pôvodných dvoch dní mestská časť rozšírila.
„Ak prídete presne, je to neskoro,“ hovorí dôchodca Milan bývajúci neďaleko. „A keď prídete o pol jedenástej, už vám skoro nič neostane.“
K debate, ako funguje výdajňa, sa pridávajú aj ďalší čakajúci. V kritike na ponúkaný tovar sa zhodujú. Chýbajú im bežné potraviny a drogéria.
Čaj, čaj a čaj „Nikdy neviete, čo bude, dostanete napríklad salámu, ktorú máte zjesť dnes,“ rozhorčuje sa blondína s klobúkom, ktorá prišla aj s mamou. „Sú to veci na vyhodenie, je to pod ľudskú dôstojnosť.“
Petržalská sociálna výdajňa je jediná v Bratislave, napriek nespokojnosti ľudí tu tak býva plno. Do vnútra púšťajú postupne, aby nebol nával. Keď sa pretlačíme, vidíme regál s chlebom a pečivom, chladničku so šalátmi, nátierkami či klobáskou. Označenie, koľko bodov, ktorá potravina stojí, nenájdeme. Vedľa výdajného pultu, na ktorý potraviny ľuďom vykladá pracovníčka, je ešte polica plná čajov. Od hora dole druh a príchuť rovnaká.
Ponuka čaju vo výdajni.
FOTO SME - LUCIA TKÁČIKOVÁ
Strach o body Kto má nárok na nákupy v sociálnej predajni dôchodcovia s dôchodkom do 300 eur; rodiny s tromi a viac maloletými deťmi; občania v hmotnej núdzi; odchovanci z domovov do troch rokov po odchode; karty na nákup Petržalka nabíja šesť mesiacov, potom situáciu opäť posudzuje; na dieťa dostáva rodina 10 bodov, dospelý má 15, štvorčlenná rodina má spolu 50.
Tovaru je menej, ako keď Petržalka výdajňu v auguste otvárala. „Na začiatku tu boli aj hračky pre deti, teraz nie,“ hovorí o výdajni matka troch detí. „Sľúbili nám drogériu, no zatiaľ nič.“
„Raz sme z nátierky, ktorej končila trvanlivosť, všetci vracali. Jogurty boli skysnuté,“ pridala sa druhá zákazníčka.
Sťažovať oficiálne a ani prezradiť meno však ženy nechcú. Boja sa, že by vraj mohli prísť o body.
Petržalka: Len pozitívne Body prideľuje svojim obyvateľom sociálne oddelenie Petržalky na špeciálnu kartu. Samospráva tvrdí, že o negatívnych reakciách nevie.
„Stretli sme sa len s pozitívnymi reakciami. Ľudia si takto môžu ušetriť peniaze napríklad na lieky, platbu elektriny a podobne,“ povedala Mária Grebeňová-Laczová, hovorkyňa Petržalky. „Chvíľu tu bol menší sortiment, ale výdajňa nemá ambíciu nahradiť obchody, ide o doplnkovú sociálnu výpomoc.“
Záujem stúpa Pre veľký záujem rozšírila Petržalka aj otváracie hodiny výdajne na Rovniankovej ulici. Namiesto dvoch dní, funguje už v utorok, stredu, štvrtok od 10tej do druhej poobedia.
Rozšíril sa aj počet majiteľov kartičiek, ktorým Petržalka prideľuje body. „Na začiatku bolo ľudí vo výdajni okolo tridsať ľudí, v súčasnosti je majiteľov kartičiek 80,“ hovorí Grebeňová-Laczová. „Začiatkom budúceho roka chceme prideliť kartičky ďalším sto záujemcom.“
Kartu dostávajú podľa hovorkyne tí Petržalčania, ktorí splnili podmienky. „Ich mesačný príjem musí byť napríklad do 300 eur,“ dodala Grebeňová-Laczová
Podobné výdajne ako v Petržalke fungujú na Slovensku už v Košiciach, Nitre, Prešove a Ružomberku. Do Petržalky tovar dodáva len jeden obchod Metro v Devínskej Novej Vsi. Mestská časť tvrdí, že rokuje s ďalšími dodávateľmi.
Ponuka tovaru vo výdajni dnes.
Ponuka v auguste, v čase otvorenia.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Obchody radšej vyhodia, ako darujú
Reťazce mlčia o tom, koľko potravín končí v kafilérii. Darovať ich nechcú.
BRATISLAVA. Asi každý deň je možné v bratislavských hypermarketoch vidieť zamestnancov, ktorí zbierajú potraviny s končiacim dátum spotreby, ale aj zvädnutú zeleninu či obité ovocie. Všetko sa vyhadzuje, Sociálnu výdajňu potravín zásobuje iba Metro.
Reťazce mlčia o tom, aké percento skončí v koši pred tým, ako sa dostanú k zákazníkovi.
Tajnosti „Vyčísliť to vieme, ale tento údaj nebudeme zverejňovať,“ povedala hovorkyňa Tesca Oľga Hrnčiarová. Aj Adrián Ďurček z vedenia spoločnosti Terno priznal len to, že časť potravín vyhadzujú. „Všetky tovary pre končiaci dátum spotreby likvidujeme v zmysle zákona. Množstvá tovarov nebudeme však verejne deklarovať,“ uviedol.
PR manažérka Hypernovy a predajní Albert zase tvrdí, že tovar sa predá, ak znížia cenu. Tovar pred ukončením dátumu spotreby bežne ponúkame našim zákazníkom s výraznými zľavami, čím docielime jeho dopredaj,“ tvrdí Diana Chovancová Stanková. Preto ani neuvažujú o tom, že by ich posielali sociálne odkázaným.
Tesco dokonca vyhlásilo, že to ani nie je možné. „Darovať ich nemôžeme, pretože nám v tom bráni legislatíva,“ tvrdí Hrnčiarová. Zákon však zakazuje predávať potraviny po dátume spotreby, nie krátko pred jeho skončením.
Končia v kafilérii Naopak, najnovšie od novembra obchodom uložil, aby takéto potraviny predávali na vyhradenom mieste. Nie všetci to však zatiaľ spravili. Nemuseli by to urobiť, ak by potraviny darovali. Billa tvrdí, že vďaka zľavám je množstvo vyradených potravín minimálne. Jej riaditeľ pre Slovensko Jiří Králíček hovorí, že poškodené potraviny a nahnité ovocie by si nedovolili darovať výdajni.
„Nepovažujeme za správne, aby sme takýto tovar dávali ďalej do obehu a teda ani darovali do petržalskej sociálnej výdajne potravín,“ hovorí aj Ďurček z Terna. Ak by však Petržalka mala záujem, vraj by sa vedeli porozprávať. „Darovaním by sme ušetrili náklady na jeho likvidáciu,“ priznáva. Zákon totiž káže, aby takéto potraviny končili v kafilérii a nehnili a plesneli v smetných košoch.
Jediný, kto prekážky pre darovanie potravín nevidí, je Metro. „Podpora Potravinovej banky je súčasťou medzinárodnej stratégie Metro pre oblasť spoločenskej zodpovednosti,“ hovorí šéfka komunikáte Romana Nýdrle. „Šetrný prístup k potravinám považujeme v dobe zhoršujúcich sa ekonomických podmienok povinnosť,“ dodala.
Nezáujem ostatných reťazcov o darovanie potravín označil Daniel Lešinský z Centra pre trvalo udržateľné aktivity za veľké plytvanie. „Ak sa k tomu stavajú negatívne, svedčí to o tom do akej miery im ide o zisk a nakoľko sa chcú tváriť ľudsky,“ kritizuje. „Okrem toho ich zaplatia zákazníci v ďalších potravinách,“ hovorí. Obchody si totiž náklady musia kompenzovať.
Potápanie v odpadkoch Zatiaľ čo slovenské obchody množstvo odpadu taja, v zahraničí sú čísla známe. Podľa štúdie OSN sa vyhadzuje tretina celkového množstva potravín, čo je asi miliarda ton.
To trápi aktivistov aj v susednom Rakúsku. „Tam existuje takzvaný garbage diving, odpadové potápanie, ktorý je obchodmi tolerovaný,“ hovorí. Skupina ľudí tam dokáže získať kľúče od kontajnerov s vyradenými potravinami, v nich sa potom prehrabávajú a úlovky rozdávajú práve sociálne slabším. Riešenie dokázal nájsť aj istý pekár z Kolína, ktorý starý chlieb melie s pilinami a tým si podkuruje.
Dátum spotreby pritom podľa hovorcu Slovenskej potravinovej komory Stanislava Nemca neznamená, že sa jedlo okamžite pokazí. Opatrnosť je podľa neho dôležitá hlavne pri výrobkoch z vajec a mäsa.
Martina Hilbertová
