Farebné kombinácie si môže každá bytovka vybrať sama. Nikto to nediktuje ani nezastaví.
BRATISLAVA. Ako nepodarená rubikova kocka či ako zmes nudnej šedi s krikľavými odtieňmi zelenej a žltej vyzerajú bratislavské sídliská. Susedia z dvoch vchodov v jednom bloku sa nezhodnú na fasáde a farby sa bijú. Nikto im neprikáže, aby svoje domy zladili.
V Bratislave je všetko na rozhodnutí vlastníkov bytov, nerozhoduje magistrát, ani vedenie mestských častí.
A na rozdiel napríklad od Košíc či Banskej Bystrice nemajú ani poradný hlas.
Konrad: Farebné rady
Hlavná architektka mesta Ingrid Konrad sa napriek tomu prihovára, že by sa mali obyvatelia zatepľovaných domov aspoň poradiť.
„Práca s farbou by mala ostať v rukách odborníka. Inak vyzerá svetložltá fasáda v tieni na severnej strane budovy a inak na skoro celý deň osvetlenej južnej fasáde. Sídliská vznikali ako celky, a tak by sa mali aj farebne správať,“ hovorí hlavná architektka.
V začiatkoch zatepľovania chceli ľudia najmä sýte a výrazné farby. „Sú drahé a často nie sú vhodné, pretože absorbujú veľa tepla. Môžu vzniknúť mikrotrhliny a následne poruchy v konštrukciách,“ upozorňuje Ľubomír Keleman, šéf úradu hlavného architekta v Banskej Bystrici.
Stavebné firmy však nechcú, aby im do práce hovorili úradníci. „Nebol by som nadšený, ak by do toho mal niekto kafrať,“ hovorí stavebník Štefan Tarnai. „Potom by sme mali všetky bytovky sivé alebo zelené. To tu už bolo.“
Vzor: Papagáj
Bledozelená, ostročervená, tmavožltá. Pri ceste Petržalkou alebo Karlovou Vsou sa cítite ako na prehliadke najpestrejších juhoamerických papagájov. Niektoré domy sú zaujímavým experimentom, no do okolia vôbec nezapadajú.
Farbu panelákov si určujú vlastníci bytov po vzájomnej dohode a mestská časť ani magistrát či stavebné úrady do toho nemôžu nič hovoriť.
Takmer nikto sa nepýta
„Žiadne zákony neurčujú kompetencie samosprávy pri farebnosti fasád obytných domov,“ tvrdí hovorkyňa Petržalky Mária Grebeňová. „Raz za čas investor požiada mestskú časť o stanovisko. Vo väčšine prípadov nemáme námietky,“ hovorí.
Ministerstvo dopravy však tvrdí, že každé mesto, ktoré má hlavného architekta, mu môže určiť aj právomoci.
Návrat k sivej nehrozí
Bratislavská hlavná architektka Ingrid Konrad si myslí, že na farebnosť sídlisk treba dohliadať. „Ešte za socializmu som ako študentka volala do telefonickej diskusie, čo s tou sivou panelovou Petržalkou.“ Sivá panelová Petržalka sa odvtedy zmenila na rôznofarebnú.
„Tiež sme zatepľovali dom a dohadovali sme sa na farbe. Každému sa páči niečo iné
a potom to aj tak vyzerá,“ vraví Dušan Vnenčák z Petržalky, ktorého firma zabezpečuje technickú správu budov. Bratislave podľa neho chýba niekto, kto by farby panelákov odobroval.
Smerom ku kvetinkám
Stavebník Štefan Tarnai hovorí, že farebné domy sú naopak niekedy plusom sídliska. „Človek sa potom ľahšie orientuje, povie si, aha, vedľa toho kvetinkového domu.“
Zodpovednosť by podľa neho mal niesť architekt rekonštrukcie či nového domu, ktorý farebné vyriešenie vlastníkom bytov navrhne. „Šialenosti väčšinou vzniknú, ak si vlastníci niečo vymyslia a nekonzultujú to s architektom.“
Mestské časti v Bratislave môžu do výzoru budov hovoriť, len ak ide o pamiatkovú zónu, ktorá v Petržalke alebo Karlovej Vsi nie je.
Zateplené sídliská sú nesúrodé, na fasádu ide farba, ktorá zostala, hovorí architektka KATARÍNA JÄGROVÁ.
Ako sa vám páčia slovenské sídliská?
„Kedysi boli plánované. Dnes si ľudia zatepľujú svoje bytovky, no neberú ohľad na pôvodný architektonický zámer. Človek si možno povie, že tie pestrofarebne zateplené domy vyzerajú zaujímavo a zdajú sa čistejšie, no z architektonického hľadiska pôsobia nesúrodo. Pôvodne bol koncept bytovky napríklad zvýraznenie schodísk alebo jadra. Dnes sa zdá, že ľudia si dom nechajú nafarbiť úplne náhodne. Jednoducho, ostala nám tu ešte nejaká farba, dajme to tu okolo okna, tu okolo balkóna.“
Čo má urobiť mesto?
„Veľa vecí si uvedomujeme až spätne. Možno zmena nastane pri ďalšej obnove bytoviek o päť, šesť rokov, keď farby opäť vyblednú. Vtedy budú musieť zasiahnuť mestá, mať svoj zámer a prípadne určiť farebné zóny. Nič teda nie je stratené, mesto sa vyvíja, no treba začať čo najskôr.“
Aké farby sú najvhodnejšie?
„Je veľa známych domov v krikľavých aj tmavých odtieňoch a predsa majú svoje čaro. Ide hlavne o estetiku a zladenie s okolím, najdôležitejší je koncept. Ak chceme nejaký prvok potlačiť, použijeme menej žiarivú farbu a naopak.“
Košice a Banská Bystrica farbu domov konzultujú. Aj im občas ujde „nohavičkovo ružová“ či „problémová sýta“.
BANSKÁ BYSTRICA, KOŠICE. Mestá nie sú úplne bez hlasu pri maľovaní domov krikľavými farbami. Majiteľom bytov môžu robiť cez hlavného architekta aspoň konzultanta.
Využívajú to napríklad v Košiciach, kde sa farbu bytoviek snažia regulovať. Ani tam však nedokážu zastaviť extrémy, mesto má iba poradný hlas. „Napríklad podľa plánu hnedý dom skončil nohavičkovo ružový s takou žltkastou farbou. Snažíme sa takýmto prípadom predchádzať,“ vraví Petronela Királyová z košického magistrátu.
Vzorec na ulicu
V Banskej Bystrici sa snaží farebnosť panelákov usmerňovať útvar hlavného architekta. Niečo zachytia, niečo prejde.
Magistrát nemôže o farbe rozhodnúť, často ju však konzultuje. „Voláme to vzorec. Snažíme sa, aby jednotlivé celky, napríklad bloky alebo ulice, mali podobnú farebnosť, ale mali by sa odlišovať v detailoch,“ hovorí riaditeľ útvaru hlavného architekta Ľubomír Keleman. Problémom je podľa neho určiť hranicu medzi vkusom a nevkusom,
Obláčiky a sýte farby
Poliaci zateplili dom a pomaľovali ho obláčikmi na modrej oblohe, na steny nakreslili popínavú zeleň, iné domy, dokonca sa prechádza po stene žena. Vkusné? Nevkusné? Ani Keleman nepozná odpoveď. Tvrdí však, že útvar sa snaží predísť „hrozným“ farbám, ktoré sa najmä na začiatku zatepľovania objavili.
„V rámci stavebného konania sa to dá podchytiť. Odporučíme farby, ale niekedy to narazí na názor vlastníkov bytov. Chcú iné aj problémové sýte farby. V poslednom čase sa však väčšinou vieme s vlastníkmi dohodnúť.“
Asi najviac farieb v Bratislave má Hotel Spirit pri hlavnej stanici. Komunita webových dizajnérov InstantShift ju zaradila do päťdesiatky nezvyčajných stavieb sveta aj s operou v Sydney či s vežou Agbar v Barcelone.
FOTO – ARCHÍV
