Cyklisti sú nútení porušovať predpisy

Masy cyklistov nezačnú jazdiť v nevhodných podmienkach, aj keď je bicyklovanie po meste praktické. Rozvoj cyklistiky v Bratislave naštartovali aj voľby, tvrdí DANIEL DURIŠ, predseda občianskeho združenia Cyklokoalícia.

DANIEL DURIŠ (1980) je predseda občianskeho združenia Cyklokoalícia, ktoré v Bratislave pracuje na rozvoji cyklistickej dopravy. Vyštudoval politológiu, ale pracuje ako konzultant pre online marketing. V Bratislave žije od roku 1998.(Zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)

Prečo by mali ľudia jazdiť na bicykli a nie autom alebo MHD?

„Keď som začal v Bratislave bicyklovať, zistil som, že je to pohodlnejšie. Jazdím od dverí k dverám, šetrí mi to čas. Mám aj auto, ale jazdiť s ním v meste je strašne otravné a neefektívne. Čas sú peniaze a bicykel mi šetrí čas. Okrem toho je bicyklovanie aj ekologické a človek má pohyb.“

Aké typy ľudí najviac bicyklujú po meste?

„Bicyklisti sú rôzni a majú aj rôzne bicykle. Jednoznačne sa dajú rozdeliť len dve skupiny: rekreační cyklisti, ktorí vytiahnú bicykle len cez víkend na hrádzu, a tí, ktorí jazdia dennodenne.“

Ako by mal byť vybavený bicykel na jazdenie po meste?

„Samozrejme povinnou výbavou, čiže osvetlením, zvončekom a zídu sa aj blatníky. Dôležité sú aj reflexné prvky na bicykli, okrem svetla odporúčam reflexný pásik na nohu. A aby bol bicykel praktický, treba si zaobstarať košík alebo nosič na veci a v neposlednom rade dobrý, hrubý, zámok.“

Ako sa správajú šoféri k cyklistom na cestách? Sú ohľaduplní alebo ich ohrozujú?

„Platí tam pomer 85 : 15. Tá väčšia časť sú normálni šoféri a tých 15 je namyslených bláznov, ktorí na cyklistov trúbia alebo im vojdú do cesty, aj keď nemajú prednosť a podobne. Väčšina šoférov je ohľaduplná a nepredstavuje pre cyklistov problém. Blázni sa nájdu všade, nielen medzi šoférmi.“

A čo cyklisti, dbajú o svoju bezpečnosť?

„Je časť cyklistov, ktorá jazdí po chodníku, lebo sa boja ísť po ceste. Väčšina však jazdí po ceste a iba občas po chodníku. Problém je však so zlým stavom vozoviek, ktorý núti cyklistov vysúvať sa z krajnice do jazdného pruhu áut a ohrozovať tak vlastnú bezpečnosť.“

Ďalšie strety bývajú ešte medzi cyklistami a chodcami. Rešpektujú sa tieto dve skupiny?

„Z našej skúsenosti sú chodci k cyklistom ohľaduplní.“

Alebo skôr vystrašení?

„Ani nie. Budúci rok chceme spustiť kampaň Poďakuj svojmu chodcovi, aby napríklad na Starom moste poďakovali cyklisti chodcom, keď ich pustia.“

Aký majú prístup voči bicyklistom policajti?

„V praxi dobrý. Problémom je skôr nepriateľské prostredie pre cyklistov, ulice, ktoré nie sú pre bicyklistov uspôsobené.“

Cyklisti sú teda občas kvôli nevhodným podmienkam nútení porušovať predpisy?

„Áno, kvôli vlastnej bezpečnosti alebo zjednodušeniu si cesty to občas robia. Problémové sú napríklad zachádzky kvôli jednosmerkám, ktoré si bicyklisti skracujú cez protismer.“

Sú podmienky pre cyklistov v Bratislave úplne nevyhovujúce?

„Jazdiť sa dá. Nie je to síce optimálne, ale každý, kto chce, si nájde bezpečnú a plynulú cestu. Odporúčame, aby na začiatku jazdili ľudia iba do okolia, napríklad do banky či obchodu a postupne pridávali. Stačí sa vyhnúť rušným dvojprúdovým uliciam ako je Šancova a dá sa to.“

Stačí nájsť odvahu?

„Presne, netreba sa báť a podľahnúť nejakým mýtom, že v Bratislave sa to nedá, lebo je to nebezpečné a je tu veľa kopcov.“

cmass_res.jpg

Critical Mass pred Euroveou, kde cyklisti požadujú vytvorenie cyklotrasy, ktorá je v územnom pláne. V súčasnosti tam majú cyklisti vjazd zakázaný.

FOTO - ARCHÍV SME

Končí sa tohtoročná cyklistická sezóna, ktorú môžeme nazvať zlomovou pre Bratislavu. Aké sú najdôležitejšie zmeny, ktoré nastali pre cyklistov v meste?

„Primátor na náš podnet založil komisiu pre cyklistickú dopravu, dovtedy sa na magistráte nikto cyklistike nevenoval. Mesto má síce oddelenie dopravy, ale tam pracujú ľudia, ktorí nie sú príliš pozitívne naklonení cyklodoprave. Cyklotrasy spravuje aj STaRZ, no už z jeho názvu vyplýva, že spravuje rekreačné zariadenia. Komisia pre cyklistickú dopravu je ale iba začiatok, naša pôvodná požiadavka je, aby vznikol cyklokoordinátor.“

To by bol kto?

„To by bol človek, ktorý by sa pri všetkých projektoch vyjadril, či nemajú vyznačiť aj pruh pre cyklistov alebo podobne. Napríklad v Čechách majú národného aj pražského cyklokoordinátora.“

Ako na túto požiadavku reaguje mesto?

„Posledná informácia je, že ak budú peniaze, tak budúci rok bude aj cyklokoordinátor.“

Ako funguje komisia pre cyklistickú dopravu? Z koho sa skladá?

„Je to neformálny poradný orgán primátora. Stretáva sa približne každé tri mesiace a viac menej sa tam iba rozprávame, reálne sa všetko robí až mimo komisie. Členom je sám primátor, ľudia zo STaRZu, členovia Cyklokoalície a ďalšie súčasti cyklistickej komunity, ktorá k tomu má čo povedať. Na jej zasadnutia bývajú pozvaní aj zástupcovia dotknutých mestských častí.“

Má táto komisia aj nejakú moc?

„Na jej zasadaniach by sa mali prerokovávať už pripravené projekty a mala by sa schádzať častejšie. Dohodli sme sa, že vytvoríme diskusné fórum, kde sa budú môcť zainteresovaní vyjadrovať k projektom, ktoré predkladá mesto. Často sa totiž stáva, že projekty sú problémové, lebo ich projektant nemá znalosti o moderných cyklistických riešeniach, ktoré sa využívajú inde vo svete.“

Primátor Milan Ftáčnik si na cyklistickej doprave z časti založil aj predvolebnú kampaň. Plní reálne svoje sľuby alebo ostáva skôr pri slovách?

„Jeho poradca Michal Feik s nami komunikuje a zobral si to akoby za svoju tému. Takže z jeho strany snaha je, ale zlyháva to na tom, že magistrát nie je nastavený tak, aby sa vždy bral ohľad na cyklodopravu. Či už pri výmene obrubníku a iných malých rekonštrukciách alebo aj pri veľkých projektoch. V tomto smere možno nastanú nejaké zmeny, keďže na magistráte pôsobí nový hlavný dopravný inžinier aj hlavná architektka.“

Komunikácia s cyklistami snáď nie je jediné, čo pre cyklistiku urobil.

„Urobil aj malú časť z tej cyklocesty na Košickej, ktorú sme navrhli. My sme prišli na magistrát s desiatimi návrhmi trás, ktoré by sa dali urobiť veľmi lacno, no ešte sa z toho kompletne nezrealizovala ani jedna. Zrealizoval sa pruh na Košickej, ktorý však má svoje nedostatky a pol roka trvalo, kým umiestnili na Jantárovú cestu dodatkové tabule s výnimkou pre cyklistov.“

Prečo to trvalo tak dlho?

„Mesto sa obraňuje tým, že je pri takýchto riešeniach problém s dopravnými policajtmi. Tí nepoznajú moderné riešenia zo zahraničia, ktoré prispievajú k bezpečnosti cyklistov, a preto sa bránia napríklad pusteniu cyklistov do protismeru v jednosmerke. Vo všeobecnosti sa teda dá povedať, že väčšiemu rozmachu cyklistickej dopravy v meste bráni byrokracia.“

Čo robí pre zlepšenie podmienok pre bratislavských cyklistov vaše združenie Cyklokoalícia?

„Snažíme sa cyklistiku propagovať ako schopnú alternatívu k automobilom alebo MHD. V našich riešeniach myslíme aj na chodcov. Napríklad tam, kde chýbajú chodníky, žiadame, aby sa spolu s cyklopruhom dorobil aj chodník. Organizovali sme Európsky týždeň mobility, robíme sčítania cyklistov, prieskum o cyklistike, komunikujeme aj s verejnosťou a mnoho ďalšieho. De facto sme dnes my ten cyklokoordinátor a nie sme za to vôbec platení, robíme to dobrovoľne.“

Ako prebieha pripomienkovanie projektov? Odkiaľ čerpáte informácie?

„Sledujeme procesy EIA, (hodnotenie dopadu na životné prostredia, pozn. red.) tak sme pripomienkovali napríklad Twin City a iné veľké projekty a naše nápady boli do nich aj zapracované. Inak sa o dianí dozvedáme z médií. Ideme napríklad na sme.sk a dočítame sa, že sa chystá nový projekt. Vtedy skontaktujeme developera a pripomíname mu, aby myslel aj na cyklistov. Dosť často ostávame bez odpovede a vtedy sa snažíme spojiť s oficiálnejšími kanálmi. Toto by v budúcnosti mal robiť cyklokoordinátor.“

Prečo Cyklokoalícia vznikla až zhruba pred rokom a nie skôr?

„Celé to naštartovali cyklojazdy Critical Mass, na ktorých sa stretli aktívni cyklisti, ktorí mali záujem niečo pohnúť dopredu. Začali sme komunikovať s mestom a mestskými časťami. Bolo by určite lepšie, keby Cyklokoalícia vznikla ešte dávnejšie, ale som dosť skeptický v tom, či by sa nám za predošlého vedenia mesta podarilo niečo dosiahnuť.“

Voľby teda priniesli lepšie podmienky pre rozvoj cyklistiky?

„Za predošlého vedenia sme s mestom nekomunikovali. Existovali nezávislé iniciatívy ako Cykloguerilla, ktoré brali iniciatívu do vlastných rúk, lebo videli neprístupnosť mesta. Po voľbách bolo ideálne prostredie na stretnutie sa s novými ľuďmi, ktorí prišli na magistrát. Aj keď o cyklistike nič nevedeli, nechali si od nás poradiť a celkovo nás zobrali pozitívne, lebo sme za nimi prišli s konkrétnymi návrhmi a nie iba s kritikou toho, čo nefunguje.“

trencianska_res.jpg

Cyklotrasa na Trenčianskej ulici.

FOTO - ARCHÍV SME

Koľko je v Bratislave bicyklistov, ktorí nejazdia iba rekreačne?

„To je ťažké povedať, lebo neexistujú poriadne výskumy. Nerobí ich ani mesto, ani ministerstvo dopravy. My sme robili dve sčítania počas špičky na niekoľkých miestach v širšom centre. Sčítacími bodmi prešlo vždy vyše tisíc cyklistov, ale niektorí mohli prejsť naraz cez viacero sčítacích bodov.“

Zdá sa, že počet cyklistov v meste stále rastie.

„Ich počet stúpa, ja tu jazdím takmer sedem rokov a za posledné tri roky je naozaj vidieť veľa cyklistov, z čoho sa v Cyklokoalícii veľmi tešíme.“

To bude možno aj tým, že jazdiť na bicykli je teraz módny trend najmä medzi mladými alternatívnymi ľuďmi.

„Motivácie sú podľa mňa rôzne. Pre niekoho je dôležité to, že je to ekologické alebo praktické, pre iných je to možnosť ušetriť za fitnesscentrum alebo vyjadriť istý štýl.“

Dá sa teda povedať, že tak, ako kedysi človek svoju postavenie ukazoval kúpou auta sa to dnes obracia skôr na to, že autom jazdiť nebude?

„To je skôr v mentalite. Známy dánsky urbanista Jan Gehl povedal, že po Kodani dnes už autom jazdia práve tie chudobnejšie vrstvy. U nás bola potreba ukázať, že mám peniaze tým, že jazdím všade autom, na západe už chcú mať mestá skôr pre ľudí a nie pre autá.“

Minulý týždeň ste odovzdali primátorovi petíciu za vyčlenenie 5 percent z mestského rozpočtu na dopravu na cyklistiku. Aké sumy sú na cyklistiku určené dnes?

„Tento rok bolo v rozpočte na cyklistiku určených 0 eur. Po našom tlaku tam poslanci dodatočne pridali 30 tisíc, čo je však malá suma, ktorá sa takmer nedá využiť na nič zmysluplné. Keď chceme, aby sa situácia v Bratislave naozaj zlepšila, musíme mať minimálne tých päť percent z rozpočtu na dopravu, čo sú zhruba tri milióny.“

Aká bola reakcia primátora na túto petíciu?

„Povedal, že je to pekný sen, ale sny treba mať. Hovoril, že by sa to možno dalo dosiahnuť v roku 2014. Magistrát pritom chce, aby minimálne 5 percent dopravných výkonov v meste vykonávali cyklisti alebo chodci. Bez peňazí sa to ale nedá dosiahnuť.“

Ktorá mestská časť je najprijateľnejšia pre bicyklistov?

„Ružinov, lebo má veľa priestorov so širokými chodníkmi, na ktoré sa bude dať dokresliť cyklotrasa.“

Cyklistom v Bratislave nechýbajú iba cyklotrasy, ale aj stojany. Okrem toho, že ich nemajú už stojace budovy, nie sú samozrejmosťou ani pri novostavbách. Prečo?

„Toto by mal riešiť cyklokoordinátor. Vysvetľoval by, že pri projekte na administratívnu budovu so sto parkovacími miestami by bolo dobré mať aj určitý pomer miest pre bicykle. Teraz sa investorom ozývame my a oni sú celkom otvorení. Napríklad HB Reavis vidí autá ako problém, lebo stoja všade okolo Auparku a parkoviská pre zákazníkov plné. Boli by teda za to, aby viac ľudí chodilo na bicykli, lebo by im to šetrilo miesto.“

Prečo, keď už sa niečo pre cyklistov robí, často to dopadne zle? Trenčianska cesta, Košická cesta, nábrežie pred River parkom, všetko má chyby.

„Je to starým myslením. STaRZ najíma na cyklotrasy jediného projektanta. Je otázne, prečo na tento post neprebiehajú výberové konania, ktoré by mali v podmienkach na projektantov skúsenosti s modernými systémami. To by chcelo aj spoluprácu so zahraničím.“

retarder_res.jpg

Retardér, ktorý bol bez povolenie umiestnený na cyklotrase pred River parkom. Už ho odstránili.

FOTO - ARCHÍV SME

Dobrý spôsob, ako posilniť cyklistickú dopravu by bol systém požičiavania bicyklov, takzvaný bike-sharing. Dopracuje sa k nemu Bratislava niekedy?

„To je dobrý spôsob, ale je podmienený existujúcou infraštruktúrou, ktorú zatiaľ nemáme.“

A čo možnosť prepravovať bicykle v MHD aj mimo víkendov a sviatkov? Mnohých odrádza od bicyklovania to, že pracujú na opačnom konci mesta.

„Už som o tom hovoril so zástupcom dopravného podniku a prisľúbil mi, že zmenia prepravný poriadok tak, aby sa bicykel mohol voziť v hromadnej doprave aj cez týždeň mimo špičky.“

Aké mesto by mohlo v oblasti cyklistiky slúžiť Bratislave ako príklad?

„Viedeň, lebo je blízko a podobná s Bratislavou. Dobrým príkladom je aj Praha. Tá bola pred piatimi rokmi na tom s cyklistikou tak ako my dnes, na bode nula. Podarilo sa im to ale posunúť dosť dopredu aj v tom, že sa tam s cyklistikou ráta takmer pri každom projekte.“

Koľko potrvá, kým sa týmto mestám vyrovnáme?

„Po skúsenostiach s byrokraciou na všetkých možných úrovniach je môj odhad možno trochu konzervatívny, ale myslím, že to tiež potrvá takých päť rokov. Dovtedy by sme mohli mať to širšie centrum mesta pospájané so všetkými mestskými časťami a teda by ešte viac ľudí začalo jazdiť na bicykli.“

Takže to vzájomne súvisí. Čím lepšie podmienky pre cyklistiku budú, tým viac obyvateľov presadne z auta na bicykel.

„Je to taká Hlava XXII. Kým tu nemáme dobré podmienky, nebudú ľudia bicyklovať, ale netreba ani čakať na to, že budú masy cyklistov jazdiť v zlých podmienkach.“

Najčítanejšie na SME Bratislava


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako na refinancovanie hypotéky
  2. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok
  3. PSK Aréna stavia základy pre kvalitný a moderný hokej
  4. Maurícius: Slnečná dovolenka v zime
  5. Podnikajte vo vlastnom blízko historického centra
  6. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj
  7. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove
  8. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu
  9. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  10. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  1. PSK Aréna stavia základy pre kvalitný a moderný hokej
  2. Maurícius: Slnečná dovolenka v zime
  3. Podnikajte vo vlastnom blízko historického centra
  4. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj
  5. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove
  6. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu
  7. Športová akadémia Mateja Tótha powered by O2 už na 24 školách
  8. Na čo myslieť v rekonštrukcii bytu
  9. Nová emisia dlhopisov spoločnosti HB Reavis s výnosom 3,25 % p.
  10. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  1. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania 9 493
  2. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj 4 451
  3. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok 3 588
  4. Drobné nepozornosti v domácnosti môžu stáť aj tisíce eur 3 019
  5. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove 1 735
  6. Splnený sen 1 257
  7. Maurícius: Slnečná dovolenka v zime 1 199
  8. Ako na refinancovanie hypotéky 1 164
  9. Za 30 rokov sa cena fotovoltických panelov znížila 100-násobne 1 111
  10. Na čo myslieť v rekonštrukcii bytu 955