Všetky tri zimné štadióny (štyri ľadové plochy) na území Bratislavy patria mestu a stará sa o ne Správa telovýchovných a rekreačných zariadení (STARZ), ktorá je mestskou príspevkovou organizáciou. Každý zimný štadión je veľmi úzko finančne, technicky a personálne previazaný s niektorým z letných kúpalísk (tiež ich má na starosti STARZ) a iba tak sa ich darí udržiavať v chode. STARZ neprenajíma svoje objekty iba vrcholovým športovcom, ale aj bratislavskej verejnosti. K myšlienke prenájmu štadióna za symbolickú sumu športovým klubom riaditeľ STARZ-u Ľubomír Kadnár povedal: „Jedným z riešení by mohol byť aj nájom nami spravovaných objektov, ale so súkromníkmi nemáme dobré skúsenosti.“
Prenájom štadióna klubu, ktorý na ňom hráva, tak ako sa to zrealizovalo v niektorých mestách na Slovensku, je v bratislavských podmienkach zatiaľ nemožný. Hokejisti, ale aj krasokorčuliari znášajú stále sa zvyšujúce náklady na prevádzku. A to aj napriek tomu, že mesto prispieva na prevádzku športovísk sumou viac ako 30 miliónov korún ročne. „Ak by dostali kluby zimné štadióny do správy, museli by zabezpečiť minimálne trojnásobný balík peňazí na samotný chod štadióna plus investície, v porovnaní so sumou, akú platia za prenájom. Nezdá sa to, ale prevádzka štadióna nie je jednoduchou záležitosťou. Okrem zebezpečenia bežnej prevádzky musí štadión spĺňať aj prísne predpisy požiarnej a civilnej ochrany, pretože ako chladiace médium sa používa čpavok, ktorý by pri možnom úniku znamenal nebezpečenstvo pre všetkých obyvateľov,“ dodáva riaditeľ.
Dobudovaním obchodného a kongresového centra Incheba však klesli aj reálne možnosti komerčného využitia zimných štadiónov. „Často sa stretávam s hlasmi proti komerčnému využitiu štadiónov, lebo sa narúša tréningový cyklus športovcov, čo tréneri len veľmi ťažko nesú. V otázke financovania či prenájmu štadiónov klubom treba hľadať čo najoptimálnejšiu cestu. Aby sa neuškodilo ani hokejistom, ani ostatným športovcom, ktorí využívajú objekty v našej správe,“ povedal Kadnár.
