Hokej je dnes športom pre bohatých

Hokej sa stal športom pre chlapcov zo solventných rodín. Najmä v mládežníckych kategóriách sa finančné bremeno presunulo na rodičov. Skutočné talenty zostávajú zabudnuté na ulici.

e družstiev od najmenších až po seniorov. Najmä v mládežníckych kategóriách sa finančné bremeno postupne začalo presúvať na rodičov.

Výsledkom je, že skutočné talenty, ktoré rodina nemôže financovať, zostávajú zabudnuté na ulici.

Výber podľa peňazí, nie talentu

Skôr ako začiatočník prvýkrát vstúpi na ľad, musí mať kompletný výstroj. Nový stojí od 18- do 20-tisíc i viac. Ako dieťa rastie a výstroj sa opotrebúva, rodičia kupujú nový.

Do hokejových prípraviek sa dostávajú deti, ktorých rodičia môžu investovať tento počiatočný kapitál. Ani v jednom bratislavskom družstve neexistuje čosi ako sociálny program pre deti menej solventných rodičov.

Dospelo to tak ďaleko, že úplne chýba výber talentovanej mládeže. Pohybovo nadaný chlapec, hoci s odporúčaniami odborníkov, sa nemá šancu stať hokejistom, ak jeho rodič nemá peniaze.

Ak tento trend bude pokračovať, v Bratislave bude vyrastať málo dobrých hokejistov.

Rodičia platia aj prenájom ľadu

Okrem výstroja rodičia platia pravidelné poplatky, z ktorých sa hradí aj prenájom ľadových plôch. Najvýhodnejšie podmienky sú zatiaľ v Slovane. Podľa vekovej kategórie platia rodičia ročný poplatok od 3000 do 6000 korún. Vo zvyšných dvoch kluboch je poplatok mesačný. „V ružinovskom klube sa pohybuje okolo 3000 korún. Okrem toho platíme svojmu synovi aj náklady na cestovanie a ubytovanie, takmer každý rok musíme kupovať nové korčule, nezanedbateľnou položkou sú hokejky, ktoré majú krátku životnosť,“ povedal pre SME Marián Pilárik. „Zrejme za to nemôže klub, je to chyba systému financovania mládežníckeho športu.“

Najhoršia situácia je v Bratislave

V niektorých iných mestách na Slovensku sa podarilo vytvoriť také programy práce s mládežou, že začínajúci hokejisti dostanú výstroj zadarmo. Mestá prenajímajú klubom zimné štadióny za symbolickú korunu a ešte prispievajú na prevádzku štadióna.

Bratislava je špecifická. Kluby si ľadové plochy od mesta prenajímajú a cena stále stúpa. Každú hodinu prevádzky mesto dotuje v priemere 700 korunami. Do 14.00 h klub platí 1400 korún a po 14.00 h 2640 korún za hodinu. Cena za komerčný prenájom (firmy alebo súkromné osoby) je 3780 korún. V súvislosti so zvýšením cien za teplo a vodu budú tieto sumy v novej sezóne vyššie v priemere o 100 korún za hodinu.

„Myslím si, že ak by dostal klub či mestská časť štadión do svojej správy, firmy napríklad u nás v Ružinove by cítili k nemu iný vzťah a nám by sa s nimi ľahšie rokovalo,“ povedal pre SME člen generálnej rady HK Ružinov Jozef Ševec.

„Ušetrenými financiami za prenájom by sme mohli finančne pomôcť začínajúcim hokejistom a ďalšiu cestu vidím aj v lepšom komerčnom využití štadióna aj v mimosúťažnom období.“

Veľké finančné nároky a málo ľadových plôch postupne znižujú mládežnícku základňu. „Len na počet obyvateľov v Petržalke by boli potrebné dva zimné štadióny, aby sa pokryl dopyt. Otázka stále sa zvyšujúcich nákladov pre rodičov, samozrejme, na našom zväze stále rezonuje,“ povedal nám Juraj Široký, prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja.

„Snažíme sa pomáhať mládeži, ako sa len dá, v tomto roku sme poskytli klubom aspoň malé čiastky a hľadáme aj iné cesty ako finančne pomôcť. Vyžaduje si to spoluprácu so štátom i mestom. Chceme zúročiť fakt, že sme majstri sveta, a zohnať pre slovenský hokej čo najviac prostriedkov.“

Aspoň malou pomocou je už fungujúca nadácia Slovenské hokejové nádeje, ktorej zriaďovateľom je šesť slovenských hráčov z NHL. Správcom je Ján Filc.

V uplynulých dňoch už rozdelila prvé finančné prostriedky sedemnástim mladým hokejistom z celého Slovenska, väčšinou ide o zabezpečenie výstroja, ktorý je najnákladnejší.