Šerm patril medzi obľúbené činností šľachty. Výučba šermu je zachytená približne z roku 1500. FOTO – ARCHÍV
Športová história v Bratislave je bohatá na udalosti i osobnosti. Od dnes vám každý štvrtok ponúkneme najzaujímavejšie športové momenty, fakty o vývoji športu v hlavnom meste a pripomenieme si významných bratislavských športovcov. (r)Aj v Uhorsku sa moderný šport etabloval až v druhej polovici 19. storočia. Dovtedajší vývoj telesnej kultúry na našom území, a teda aj v Bratislave, bol totožný s vývojom v Európe. Fyzické aktivity obyvateľstva sa orientovali vzhľadom na samotnú existenčnú otázku predovšetkým na telesnú prípravu bojovníkov a pracovné činnosti. Časté vojny si vyžadovali plnú fyzickú zdatnosť jednotlivcov, nevyhnutnosťou bolo ovládanie zbraní, vytrvalosť, obratnosť, sila nielen v boji proti nepriateľovi, ale napríklad aj pri poľovačke.
V období raného feudalizmu (5. – 11. storočie) sa však stretávame už aj s aktivitami herno-zábavnými, čo potvrdzuje, že prirodzená súťaživosť bola súčasťou života človeka oddávna. To sa vo zvýšenej miere ukázalo v období rozvinutého feudalizmu (12.– 16. stor.).
Prví športovali rytieri
O výraznejšiu analógiu so súčasným ponímaním športu sa zaslúžil vznik rytierskeho stavu. Rytierske turnaje sa stali zdrojom zábavy šľachty koncom 13. storočia. Práve z Bratislavy je prvá zmienka o turnaji na území Slovenska, z roku 1330. Usporiadal ho kráľ Karol Róbert. Rytierske cnosti – jazda na koni, plávanie, lukostreľba, zápas a šerm, poľovačka, šach i veršovanie sa rozvíjali nezávisle ďalej, ale skončili v 16. storočí, keď rytierstvo zostalo už iba tradíciou. Posledné turnaje v Bratislave sa uskutočnili v roku 1563, kedy sa pri príležitosti korunovácie cisára Maximiliána konali prvé dostihy, a potom ešte v roku 1576.
Od hodov bremien k pästným súbojom
Miestni feudáli si spestrovali svoje kratochvíle aj ďalšími pohybovými aktivitami, napríklad súťažami v behoch, hodoch rôznych bremien, naháňačkách, tancoch, kolkoch alebo modifikáciami loptových hier, ktoré sa do Uhorska dostávali od 13. storočia. Neoddeliteľnou súčasťou mestskej telesnej kultúry boli šermiarske bratstvá a strelecké spolky. Práve ony sa stali predchodcami neskorších telovýchovných spolkov a športových klubov. V roku 1536, keď sa Bratislava stala hlavným mestom Uhorska, boli už po niekoľko rokov takéto zoskupenia medzi mešťanmi veľmi obľúbené a známe.
Medzi pospolitým ľudom stúpal záujem o takpovediac dobrovoľný fyzický pohyb a stále častejšie sa konali rôzne zápolenia v behoch, skokoch, zápasení, či pästné súboje. Pozornosť pútali svojimi výkonmi artistické združenia kočujúce od usadlosti k usadlosti.
Telesná kultúra a jej rozmanité podoby, často poznamenané ešte živelnosťou, pozitívne ovplyvňovali život Bratislavčanov. A práve mesto na Dunaji malo všetky predpoklady na to, aby sa práve tu o niečo neskôr rozvinul čulý športový ruch.
Autor: IGOR MACHAJDÍK(Pripravujeme v spolupráci s Múzeom telesnej kultúry v Bratislave)
