STARÉ MESTO. Štát už nechce chrániť bratislavskú Kochovu záhradu. Krajský úrad životného prostredia je rozhodnutý, že ju vyradí spomedzi chránených areálov.
„Jednoducho nespĺňa kritériá,“ hovorí vedúca odboru ochrany prírody a krajiny Dagmar Boršošová. Problémom je práve to, čím je záhrada zaujímavá – cudzokrajné rastliny. Štát chce chrániť len tie slovenské.
Kochova záhrada
obsahuje 120 druhov
cudzokrajných rastlín ako abelia veľkokvetá z hôr
Mexika, čínsky citrónovec trojlistý či tropický bambus rákosovec obrovský;
založili ju v roku 1932;
je dielom záhradníka Arboréta v Mlyňanoch Jozefa Mišáka;
„Tam žiadne biotopy národného ani európskeho významu nie sú, to sú všetko exotické dreviny,“ tvrdí. „Druhá zásadná vec – nie je to dotvorené človekom, ale celé vytvorené človekom,“ dodala.
Sama pritom ešte v roku 2007 tvrdila, že nie sú dôvody na zrušenie ochrany, ktoré navrhla Štátna ochrana prírody. Teda inštitúcia, ktorá na múre záhrady informuje, že ide o významnú dendrologickú lokalitu.
Dnes sa úradníci odvolávajú na to, že 2. vláda Mikuláša Dzurindu v júni 2006 prijala novú koncepciu ochrany prírody, ktorá mala preriediť chránené územia. Rozhodli sa vylúčiť aj tie, ktoré nevytvorila príroda.
Proti je obvodný úrad životného prostredia. Dôvodom sú podľa prednostu Michala Drotovana ohlasy od ľudí a občianskych združení, „ale najmä stanovisko Botanického ústavu SAV a odborné argumenty o výskyte chránených druhov živočíchov a význame tejto plochy pre kultúrno-výchovné účely,“ hovorí Drotovan. Botanici sú presvedčení, že záhradu treba chrániť ako celok.
Exotické rastliny podľa štátu chrániť netreba, stačí tie domáce.
FOTO - ARCHÍV SME
Fond dáva ruky preč Drotovan však dostal zámer zrušiť ochranu až minulý týždeň v piatok, rozhodnutie kraja bude musieť rešpektovať. Zrušenie ochrany nedokáže zvrátiť ani magistrát, hoci proti tomu protestoval.
Rozhodujúce slovo môže mať správca záhrady – Slovenský pozemkový fond. Ten však nechce posudzovať jej hodnotu. „Fond nie je kompetentný,“ povedal jeho hovorca Ľudovít Kavjak. Za kompetentnú označil Štátnu ochranu prírody, inštitúciu, ktorá žiada zrušenie ochrany záhrady.
To sa čaká v čase, keď chce záhradu revitalizovať spoločnosť R2, ktorá vlastní vedľajšiu pôrodnicu. Požiadala pozemkový fond, aby jej záhradu prenajal alebo predal. Prípadnú cenu a ani zámery so záhradou fond ani firma blízka mediálnemu magnátovi Ivanovi Kmotríkovi dodnes nezverejnili.
„Narušenie aj jednej dreviny, tisu alebo javora by neznamenalo stratu dreviny, ktorú nemáme inde, ale znamenalo by to zničenie mikroklímy, ktorá sa tam vytvára desiatky rokov, a viedlo by to k zániku celej záhrady,“ varuje botanik Marek Slovák z SAV.
Záhrada by mala slúžiť hlavne súkromnému sanatóriu.
FOTO SME - ARCHÍV
Ohrozené stromy aj zver „Keď sa odkryjú korene stromov, bude tam iné preslnenie, príde tam počas mrazov jarné slnko a to spôsobí, že dreviny odídu,“ vysvetľuje aktivista Marián Huba. Tak už v minulosti vymrzli figovník, vavrínovec a kalykantus.
„Je to tiež dôležitý biokoridor pre živočíchov v Starom Meste, kde už veľa možností nemajú. Vtáci, hmyz, malé hlodavce tam môžu nájsť útočisko,“ dodáva Slovák.
O tom už štátne orgány na ochranu prírody rozhodovať nechcú. Na záhradu má podľa nich dohliadať pamiatkový úrad, ktorý ju eviduje ako pamiatku, a Staré Mesto, správca zelene. „Keď investor predloží projekt, bude možné povedať, či je potrebný súhlas stavebného úradu či iné povolenie,“ reagovala starostka Tatiana Rosová (SDKÚ).
Štát záhradu chrániť nechce, či ju ochráni Staré Mesto, je otázne.
FOTO SME - ARCHÍV
