Bratislava je aj krásna a farebná, najmä na nábreží a v nákupných centrách, rozprávajú prvé dojmy prváci.
BRATISLAVA. So zmiešanými pocitmi, batožinou na kľúč a zásobami jedla z domu sa v Bratislave hromadne objavujú najmä koncom septembra a začiatkom októbra. Niektorí vidia hlavné mesto prvýkrát a so začiatkom akademického roka musia bojovať aj o kúsok životného priestoru v internáte či na priváte.
Prváci vysokých škôl prišli z celého Slovenska pre silné školy aj za lepšie platenou prácou. Tiež sa chcú osamostatniť. „Chcem dokázať sebe aj ostatným, že sa viem o seba postarať aj sama,“ vraví študentka psychológie Kamila z dedinky Ďačov na východnom Slovensku.
Na začiatku krádež Oslovili sme viacerých prvákov. Hoci sú v meste iba necelý mesiac, vravia, že z prvotného študentského
Prváci v meste Univerzita Komenského
prváci: 6317 v internátoch: 1830 STU
prváci: 4717 v internátoch: 1459 Ekonomická univerzita
prváci: 2150 v internátoch: 597
nadšenia stihli vytriezvieť už na Hlavnej stanici.
„Všade to zapácha, ženy pri okienkach sú podráždené. Chcela som si zlepšiť náladu aspoň kávou z automatu, no kávu aj drobné mi zobral bezdomovec,“ opisuje prvú skúsenosť s Bratislavou Lucia, študentka politológie z Vrútok.
Nepríjemné spomienky majú viacerí vysokoškoláci aj z cestovania verejnou dopravou. Linky sú podľa nich preplnené. „Do autobusu sa buď nezmestím, alebo som pritlačený pri každej zákrute k autobusovým dverám. Šoféri jazdia rýchlo a neohľaduplne,“ rozčuľuje sa Peter, študent práva z Trenčína.
Krásne miesta Aj keď mesto viacerí kritizujú pre hektiku, prechádzky v historickom centre Bratislavy a po nábreží Dunaja sú pre nich zážitkom. Aj tento dojem však podľa nich sčasti kazia zanedbané historické budovy.
Bratislavské dominanty zaujali najmä chlapcov, dievčatá naopak poznajú všetky nákupné centrá. „Ľudia sa tu obliekajú farebne a nápadito,“ zhodujú sa.
Dva svety Do očí však podľa vysokoškolákov okrem oblečenia bije aj arogantnosť a povrchnosť domácich.
Bratislavčania odstup priznávajú. „Nedôverovala som ľuďom z východu, myslela som si, že každý kontakt využívajú vo svoj prospech a idú za svojím cieľom cez mŕtvoly,“ spomína Petra, študentka žurnalistiky, ktorá má tento rok štátnice.
Nedorozumenia napomáhajú podľa psychologičky Eleny Tomkovej aj celosvetové rozdiely medzi Západom a Východom. „Pre Západ je typický individualizmus, egocentrizmus a uzavretosť, zatiaľ čo hodnoty Východu sú spolupráca, ochota vzájomnej pomoci a otvorenosť.
„Správanie západniara si môže východniar vysvetliť ako pohŕdavé, východniari môžu pôsobiť ako bezhraniční a priami.“
Bratislava a východ: ako zver
Aj prváci na vysokých školách sa nálepkujú a značkujú si teritórium.
BRATISLAVA. „Spolužiačky z Bratislavy sa s nami nerozprávajú, lebo nie sme odtiaľto,“ vraví Dominika, študentka manažmentu z Novej Dubnice, ktorá práve nastúpila na štúdium v Bratislave. Aj tento rok prišlo do hlavného mesta zhruba päťtisíc prvákov zo všetkých kútov republiky. Tradične narážajú na predsudky.
„Ľudia sa svojou potrebou teritória podobajú na zvieratá a Bratislavčania môžu mať pocit, že na ich územie vstupujú cudzinci a berú im obživu,“ vraví psychologička Elena Tomková. Východniarov podľa nej naopak frustruje, že Bratislava zarába najviac.
Na posmešky narážal aj Prešovčan Dušan Doliak, ktorý sa tu za tridsať rokov vypracoval na špičkového manažéra a šéfoval aj skupine Axa pre Slovensko a Česko.
„Mýlil som si číslovky dva a dve a občas použil výraz, ktorý všetkých rozosmial. Niekedy to bolo aj veľmi nepríjemné, pretože namiesto toho, aby poslucháč počúval, čo hovorím, zabával sa na mojej slovenčine,“ spomína Doliak.
Napriek tomu verí, že presadiť sa môže každý, bez ohľadu na to, odkiaľ pochádza. „Predsudky nás ochraňujú pred bezhlavým prijímaním novej, inej kultúry.“
Bratislava: Mystická a tajuplná
Na štúdium aplikovanej elektroniky spomína bývalý generálny riaditeľ Axa pre Slovensko a Česko DUŠAN DOLIAK.
Prečo príde Prešovčan do Bratislavy?
„Ísť študovať ďaleko od rodičov je dobrá škola života. A štúdium sú posledné roky v živote, ktoré má človek sám pre seba.“
Ako na vás pôsobila Bratislava?
„Mysticky a tajuplne. Nepoznal som, čo je vnútri v budovách, ako ľudia žijú. Prechádzal som sa, nazeral cez vrátnice do úradov a ústavov.“
Čo sa zmenilo?
„Dnes poznám ľudí z mnohých úradov a z každej jednej štvrte. Bol som všade, kde som chcel byť, a tá mystickosť sa stratila. Zostal príjemný pocit, vzájomné pochopenie a prívetivosť.“
Mali ste aj vy predsudky voči Bratislavčanom?
„Pri príchode nie, no to sa naučíte. Predsudky mám hlavne voči chápaniu nás z východu. V Bratislave predpokladám, že človek nerozumie po šarišsky a poľsky, nerozumie vtipom na adresu Rusínov, nedostatku životných príležitostí, ktoré idú na východ. S človekom, ktorého nepoznám, hovorím o Šariši tak ako s cudzincom o slovenských reáliách.“
Bolo náročné sa presadiť, keď nie ste odtiaľto?
„Skôr to záleží na konkrétnom človeku ako na pôvode. Poznám Bratislavčanov, ktorí vedia využiť svoje známosti, ale poznám ľudí z rôznych končín Slovenska, ktorí si tie vzťahy v Bratislave vytvorili.“
Aké miesto v Bratislave ste si obľúbili?
„Mám rád nábrežie pri Eurovei, trojuholník Panská, Ventúrska, Michalská, Slavín, Slávičie údolie. Nemám rád obrovské územie medzi nákladným prístavom a Miletičovou, Petržalku okolo Námestia hraničiarov, Dlhé diely. Chýba mi tam ľudský rozmer, ticho, útulnosť.“
Ako ste na tom s prízvukom?
„Ešte stále mám problémy so spodobovaním predložiek z a s. Keď sa rozprávam dlhšie so Šarišanmi, naberiem späť prízvuk a aj výrazy.“
