Životné prostredie na Slovensku dostáva facku

Pomáhal Richardovi Sulíkovi pri založení firmy FaxCopy, potom s ním išiel do firmy Odvoz a likvidácia odpadu. Sulík odišiel do politiky, ROMAN ACHIMSKÝ zostal. Dnes je predsedom predstavenstva OLO.

ROMAN ACHIMSKÝ z firmy OLO, hovorí, že ľudia majú pred spaľovňou predsudky.(Zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)

Pomáhal svojmu kamarátovi Richardovi Sulíkovi pri založení firmy FaxCopy, potom s ním išiel do bratislavskej mestskej firmy Odvoz a likvidácia odpadu. Sulík odišiel do politiky, ROMAN ACHIMSKÝ zostal. Dnes je predsedom predstavenstva OLO.

Ako dlho robíte vo firme OLO?

„Od roku 2004. Vždy som bol vo vedení spoločnosti a striedavo aj v predstavenstvách.“

Konkurz nebol, kto vás nominoval za predsedu predstavenstva?

„Mestské zastupiteľstvo.“

Ktorá strana?

„To je mimo nás, dnes tu vo výkone nemáme žiadnu politickú nomináciu.“

Podpredsedom predstavenstva je ale pán Ľuboš Majer, krajský predseda SaS.

„Je podpredsedom predstavenstva, ale predstavenstvo je štatutárny orgán, no v celom manažmente firmy OLO nie je jediný politik alebo poslanec.“

No ale vás do predstavenstva nominovala strana SaS.

„Ponuka prišla z magistrátu, Predpokladám, že potrebovali ľudí, ktorí sa v problematike komunálneho odpadu vyznajú, nechceli iba niekoho dosadiť.“

So stranou SaS ste o tom ani nerokovali?

„S nikým som nerokoval. Najprv mal byť konkurz, do ktorého som sa plánoval prihlásiť. Mojím cieľom je, aby táto firma nebola považovaná za nejakú politickú firmu ale aby vedela obstáť v konkurenčnom prostredí. Nemusíme nikam chodiť a búchať straníckymi knižkami, že tu chceme byť za každú cenu.“

Čiže nie je podľa vás v OLO cítiť politika, nevadí, že je pán Majer podpredsedom predstavenstva?

„V činnosti spoločnosti nie, skôr máme problém s tým, že jeho členstvo nám niekedy vyhadzujú na oči ľudia mimo odpadového hospodárstva.“

Robili ste vo firme OLO aj počas vedenia pánom Richardom Sulíkom?

„Áno, prišli sme sem spolu.“

Ste kamaráti?

„Sme z dávnej minulosti aj obchodní partneri. On založil firmu FaxCopy, na budovaní ktorej som sa podieľal. Ponúkol mi spoluprácu v OLO a potom sa naše cesty rozišli, on sa viac zameral na tú politiku a ja som ostal.“

Nemáte politické ambície?

„Nie nemám, preto som aj tu a nie tam.“(smiech).

Ste členom nejakej strany?

„Nie, nie som.“

Údaje štatistického úradu hovoria, že každý Bratislavčan vyprodukuje ročne asi 447 kíl odpadu. Aký je tento trend, je odpadu viac?

„Nie veľmi verím štatistikám. Celkovo objem komunálneho odpadu za posledné roky v Bratislave stagnuje. Neviem, či to súvisí s krízou. Reálne možno odpadu pribúda, ale nekončí tam kde má, to ale nie je naša úloha.“

Myslíte, že viac odpadu končí na čiernych skládkach, ktoré vznikajú?

„Nie, všetok komunálny odpad z Bratislavy, ktorý je spáliteľný, by mal v zmysle platného všeobecne záväzného nariadenia skončiť v spaľovni odpadu. No viem, že končí aj na okolitých skládkach.“

Zbiera odpad v Bratislave aj nejaká iná firma okrem vás?

„Áno, samozrejme. Ľudia platia za komunálny odpad mestu, ktoré má vysúťažené firmy, ktorým potom zadáva nakladanie s jednotlivými druhmi odpadov. V rámci Bratislavy len OLO nakladá so zmesovým komunálnym odpadom. Z poplatku za tieto odpady hradí mesto náklady na všetky druhy komunálnych odpadov. Keby zber zabezpečovalo len OLO, všetky vybrané poplatky by sa dostali práve k nám."

Nie je to tak?

„Podľa zákona o Bratislave ide 10 percent vyzbieraných poplatkov mestským častiam a ani z toho, čo ostane, nejde všetko do OLO. Kam idú tie peniaze, to je skôr otázka na mesto.“

Čo si od vás mesto objednáva?

Zabezpečujeme zber a prepravu zmesového komunálneho odpadu a separovaného zberu, čiže obsluhujeme všetky tie kontajnery, ktoré sú súčasťou každodenného života. Dovezený odpad následne triedime, energeticky zhodnocujeme alebo ukladáme na skládky."

Spomínali ste ale, že nie všetky smeti končia tam, kde majú, ako to teda je?

„Mestské časti dostavajú od roku 2009 10 percent z vybraného poplatku a samé si zabezpečujú odvoz komunálneho odpadu, okrem odpadov, ktoré som spomínal v predchádzajúcej odpovedi. Nie všetky si však zabezpečujú túto činnosť cez nás a ani ich partnerské firmy nechodia tento odpad k nám spaľovať. Čiže zjavne odpad končí niekde inde.“

Myslíte, že mestské časti teda likvidujú aj nelegálne?

„Nie, zlikvidujú odpad legálne, ale nie v zmysle platného všeobecno-záväzného nariadenia. Podľa neho by mal končiť spáliteľný odpad v našej spaľovni, ktorá bola spoločenskou objednávkou, aby sa celý odpad z Bratislavy ekologicky zlikvidoval a nekončil na skládkach.“

OLO vozí odpad aj niekam inam okrem vašej spaľovne vo Vlčom hrdle?

„Musíme rozlíšiť, o akom odpade hovoríme. Zmesový komunálny odpad končí výhradne v spaľovni. Počas roka máme len dve technologické prestávky, kedy sa môže stať, že v prípade preplneného zásobníka odpadu, asi 5 až 10 dní v roku, vozíme odpad na okolité skládky. Separovaný odpad triedime na našich linkách a ponúkame ho ďalej na materiálové zhodnotenie. Iné druhy odpadov, ako sú stavebný a nespáliteľný komunálny odpad, končia na skládkach.“

achimskyolo_res.jpg

V minulosti vozila Bratislava odpad aj na kontroverznú skládku do Pezinka. Čo dnes?

„V Bratislave je x odpadových spoločností, neviem. Môžem sa vyjadriť len za OLO. Ako som už uviedol, v spracovaní nami dovezeného a vyzbieraného odpadu sme takmer sebestační. Pokiaľ išlo o odpad, ktorý nebolo možné umiestniť do spaľovne alebo ho vytriediť, využívali sme aj skládku v Pezinku.“

Vozíte tam aj dnes?

„Do Pezinka stále vozíme škvaru, ktorá je výsledným produktom procesu spaľovania a používa sa pre svoje vlastnosti ako vhodný drenážny materiál na uzatváranie skládky.“

Pezinčania sa sťažovali, že majú skládku v meste, čo si o tom myslíte?

„Rozumiem im, no historicky je dané, že Pezinok sa rozrástol okolo pôvodnej tehelne. Keby sme si odmysleli mesto, tak nie je žiadne iné lepšie podložie pre skládku ako jama po vyťažení ílovitej suroviny. No prečo je to tak blízko, neviem posúdiť.“

Nemalo by to byť tak blízko?

„Je to, bohužiaľ, tak. Urobiť umelú jamu pre skládku je neekonomické. Možno keby sa tu skládkoval napríklad len stavebný odpad, ktorý by obyvateľov nezaťažoval zápachom, by tento problém nebol.“

Minister životného prostredia tvrdil, že spaľovne sa využívajú v zahraničí viac než skládky. Sú ekologickejšie?

„Zo všetkých prevádzok, ktoré používajú spaľovací proces, sú spaľovne odpadu jednoznačne tým najekologickejším zdrojom. Samozrejme pri každom spaľovacom procese unikajú do ovzdušia nejaké emisie, no také prísne normy, aké sú dané pre spaľovne odpadu, neplatia v žiadnom inom odvetví, kde sa používa spaľovanie.“

Čiže spaľovňa škodí prostrediu menej ako nejaká továreň?

„Keď porovnáte spaľovňu s iným zariadením, kde sa niečo spaľuje, tak spaľovňa vyjde, čo sa týka emisií, určite najlepšie.“

Vlani ste ale ako OLO dostali od inšpekcie životného prostredia najvyššiu pokutu za nadmerné vypúšťanie škodlivých látok do ovzdušia.

„Pokutu sme dostali v roku 2009 za prekročenie emisií v rokoch 2007 až 2008. Úrady zverejnili informáciu o pokute v roku 2010. V týchto rokoch sme mali často výpadok meracích zariadení a legislatíva hovorí, že keď vám prístroj nemeria, tak akoby ste emisie prekračovali.“

Na vine boli teda prístroje?

„Na asi 75 percent áno. Išlo o meracie prístroje, ktoré sme v roku 2008 komplet vymenili a tento problém sa odstránil. Zo zákona musíme merať emisie kontinuálne a sami úradom oznamujeme a zdôvodňujeme poruchové stavy, na rozdiel od iných prevádzok. Životné prostredie tu tak dostáva facku, pretože niektoré druhy prevádzok majú predpísané emisie podstatne benevolentnejšie, alebo emisie vôbec neriešia. V rámci závažnosti takto zistených prekročení je zarážajúce, že naša pokuta bola najvyššia. Asi tu potom niečo v systéme nefunguje. Napríklad hocijaká menšia dedina, ktorá vykuruje tuhým palivom, urobí viacej emisii ako spaľovňa odpadu, ktorá spáli asi 130-tísic ton odpadu ročne.“

V zahraničí tiež preferujú spaľovne?

„Jednoznačne áno. Maximálne obmedzujú skládkovanie a preferujú energetické zhodnocovanie odpadu. Všade vo vyspelých krajinách je to tak. Príklady nájdete v Škandinávií, Nemecku, ekologicky ospevovanom Švajčiarku.“

Čiže ľudia môžu aj bývať pri spaľovni? Lokalita pri Vlčom hrdle je neobývaná.

„Je to zbytočný predsudok, bývať vedľa teplárne je oveľa väčší problém z hľadiska emisií ako bývať vedľa spaľovne. Napríklad priamo vo Viedni sú štyri spaľovne. Ekologická náročnosť občanov tejto krajiny je všeobecne známa, preto problém je hlavne v komunikácií tejto témy ako v reálnych rizikách. Okrem toho v spaľovniach sa dajú všetky škodliviny zmerať, čo napríklad na skládkach nie je možné, pritom tam uniká veľké množstvo metánu. Keď sa nevedia namerať údaje, tak to nikoho netrápi.“

spalovna_res.jpg

Pomáha spaľovaniu, keď ľudia odpad triedia?

„V emisiách to nie je až také citeľné, okrem plastov s veľkou koncentráciou chlóru. Plasty a papier majú pomerne vysokú výhrevnosť, čiže čím je viac je tých plastov a papiera v zmesovom komunálnom odpade, tým menej toho spálime za jednotku času.“

Dá sa na odpade zarobiť?

„Všetok vyzbieraný a dovezený odpad musíte najskôr vytriediť. Máme vlastnú triediacu linku na plasty, na papier a menšiu na sklo. Po vytriedení musíte druhotné suroviny pripraviť na expedovanie vo forme balíkov, len pri skle to neplatí. Celý tento proces je finančne náročný.“

Kto tieto druhotné suroviny kupuje?

„Každý mesiac ten, kto ponúkne najviac.“

Máte zisk z týchto odpadov?

„Nepoznám firmu, ktorá by v takomto systéme separovaného zberu mala kladný hospodársky výsledok. Musíte umiestniť kontajner, pravidelne ho vysypávať, dotriediť separovaný odpad a pripraviť do predateľnej formy. Keď tieto náklady sčítate a potom porovnáte s výnosmi, tak z celého procesu vám vychádza strata. Ľudia si stále myslia, že separácia je zdarma a nikto to nechce zmeniť. Separácia bola zdarma vtedy, keď jej bolo tak málo, že to nikoho nezaťažovalo. V súčasnosti sa pomer medzi separovaným a komunálnym odpadom každý rok zvyšuje v prospech separovaného odpadu, dnes tvorí podiel separovaného zberu 25% všetkých výkonov našej spoločnosti.“

Čiže sa zvyšujú aj náklady na separáciu?

„Áno, a to ešte ani zďaleka nedosahujeme čísla, ktoré by si predstavovala európska únia.“

Minister životného prostredia József Nagy avizoval nový zákon o odpadoch. Dalo by sa „odmeňovať“ ľudí v Bratislave za separovanie, ako hovoril?

„OLO ako člen APOH čiže Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve je účastné procesu tvorby tohto zákona. Do dnešného dňa sme už konzultovali viacero verzii tohto zákona s nie veľmi záväzným výsledkom, preto neviem, či minister životného prostredia vie, ako bude zákon vo finále vyzerať. Preto sa k tomu teraz ani neviem vyjadriť.“

Ako by návrh ministra mohol podľa vás fungovať, keď si vezmeme v Bratislave panelák, jeden jeho obyvateľ triedi, druhý nie.

„Tá motivácia v Bratislave už funguje. Ten, čo separuje, môže mať menšie náklady ako ten, čo neseparuje. V bytovom dome je správca, ktorý si odvoz odpadu objednáva a ten určuje, koľko bude kontajnerov na zmesový komunálny odpad a koľko na separovaný zber.“

Čiže by sa museli obyvatelia domu dohodnúť?

„Áno. Ale vo väčších mestách dokonale funguje anonymita. Sused suseda často nezaujíma, preto sa lepšie výsledky v separovaní dosahujú v menších mestách, kde sa ľudia poznajú a lepšie reagujú na spoločné záujmy.“

Keď sme pri tých menších mestách, tak napríklad Banská Štiavnica či dokonca Čierny Balog majú koše na biologický odpad či kovy.

„Ale to je aj v Bratislave. Nápojové obaly – plechovky ako aj tetrapacky zbierame v rámci plastov a potom ich vytriedime. Na kovy nemáme zvlášť nádobu, ľudia by to vykrádali a nosili do zberu. Do zberných dvorov je možné tieto odpady bezplatne doniesť. Biologický odpad sa tiež zbiera dlhé roky formou umiestnenia veľkokapacitných kontajnerov, ktoré si mestské časti objednávajú.“

Žijem v Bratislave, no ešte som taký kontajner nevidela.

„To je problém mestských častí. Od roku 2009 dostávajú 10 percent z vyzbieraných poplatkov za komunálne odpady . Niektoré mestské časti pristupujú k problematike zodpovedne, objednávajú si túto službu a zriadili pre svojich obyvateľov aj zberné dvory. Niektoré prostriedky dostávajú a spôsob ich využitia my nepoznáme. Kto si čo objedná, to má.“

Bratislava je dnes zadlžená, odrazilo sa to na vašom rozpočte?

„Dostaneme výrazne menej, no ubezpečili nás, že v ďalších obdobiach sa nám peniaze navýšia, aby sme vedeli stratu, ktorá bude v tomto roku, pokryť.“

Budete musieť obmedziť služby?

„Zatiaľ, v roku 2011 nie, no ak to bude tento trend pokračovať, budeme to musieť urobiť. Ďalšie šetrenie môžeme urobiť len na úkor výkonov.“

Napríklad by sa menej často odvážal odpad?

„Áno.“

Nedávno ste pre výstavbu zavreli využívaný zberný dvor na Bazovej. Nahradíte ho?

„Kým neplatil zákon o Bratislave a s tým súvisiace prerozdelenie finančných prostriedkov na mestské časti, tak sme zberné dvory prevádzkovali v spolupráci s mestskými časťami na naše náklady. Dnes to majú robiť oni. Nám z minulosti ostali len zberné dvory na Bazovej a na Ivanskej ceste.“

Takže dnes máte len tú Ivanskú. Neplánujete teda otvoriť nový zberný dvor?

„Zatiaľ nie. Keď sa finančná situácia nezlepší, budeme nútená zavrieť aj Ivanskú.. Zberné dvory boli našou vlastnou aktivitou. Pomáhalo to obyvateľom zbaviť sa odpadu legálne, len keď túto možnosť nemáte, tak potom vznikajú čierne skládky.

achimskyro_res.jpg

Najčítanejšie na SME Bratislava


Inzercia - Tlačové správy


  1. Používate make-up? Potom spozornite
  2. Naše Finančné Družstvo - projekt s vlastným riešením dôchodkov
  3. BonoPay - platobné služby a vernostný program v jednom
  4. Meškanie výstavby diaľnic brzdí ekonomiku aj stavebný sektor
  5. Legendárna Transsibírska magistrála
  6. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  7. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou
  8. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  9. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  10. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  1. Mečiarovské spôsoby nového bratislavského župana?
  2. Študenti Stavebnej fakulty STU na exkurzii v Brne
  3. Top 10 inzerovaných áut za posledné 3 roky
  4. Henkel taught 5000 students in Slovakia about sustainability
  5. BonoPay - platobné služby a vernostný program v jednom
  6. Naše Finančné Družstvo - projekt s vlastným riešením dôchodkov
  7. Meškanie výstavby diaľnic brzdí ekonomiku aj stavebný sektor
  8. Používate make-up? Potom spozornite
  9. Legendárna Transsibírska magistrála
  10. Auto ako vianočný darček, rastie záujem o zánovné vozidlá
  1. Legendárna Transsibírska magistrála 28 553
  2. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou 5 203
  3. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém 3 127
  4. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov 2 022
  5. Venujte na Vianoce darček plný informácií! 1 024
  6. Top First moment dovolenky na leto 2018 992
  7. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 982
  8. Naše Finančné Družstvo - projekt s vlastným riešením dôchodkov 948
  9. Používate make-up? Potom spozornite 948
  10. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám 902