PEZINOK. Ak chcete nájsť na Slovensku profesiu, kde musí človek pracovať nepretržite vyše 30 hodín, musíte navštíviť nočnú pohotovosť. Pacienti vraj bývajú prekvapení, keď v noci slúžiaceho doktora nájdu na druhý deň normálne ordinovať vo svojej ambulancii.
Lekár v Pezinku musí po práci do mesiaca dva alebo trikrát odslúžiť nočnú šichtu. Tu si sotva odpočinie. Aj keď práve nevyšetruje pacienta, neustále je v strese. A ráno znovu nastupuje do práce.
Napriek tomu nie je pracovná vyťaženosť podľa lekárov príčinou, prečo súhlasia so zámerom ministra zdravotníctva Uhliarka, aby pohotovosť v Pezinku fungovala iba do desiatej hodiny večer.
Hlavným dôvodom je, že tunajšia pohotovosť nemá veľa možností na ošetrenie vážnych prípadov a ľudí posielajú aj tak do bratislavskej nemocnice.
Vo väčšine prípadov tu ošetrujú pacientov, ktorí nočnú službu zneužívajú na riešenie menej závažných problémov, s ktorými by pokojne mohli prísť aj na druhý deň.
Chýba vybavenie, dospelí pacienti majú viac ťažkostí
Doktorka Zuzana Vozárová vraví, že na pezinskej poliklinike nie sú široké možnosti diagnostiky.
„Nie je k dispozícii laboratórium, röntgen, EKG, ultrazvuk a po 21. hodine nie je dostupná ani jedna z lekární. Keď príde pacient s bolesťami brucha, arytmiou, tlakom na hrudníku a tak ďalej, nevieme ho adekvátne diagnostikovať a ošetriť. Ošetrenie dospelého pacienta je náročné aj preto, že títo pacienti sú väčšinou polymorbídni, čiže trpiaci viacerými ochoreniami. Preto je potrebné k správnej diagnostike komplexné fyzikálne vyšetrenie spolu s odbermi krvi. Takýto pacient musí byť preto následne odoslaný na vyšetrenie do najbližšieho spádového zariadenia, ktoré je v Bratislave. Takže je to aj o tom, aké má lekár možnosti diagnostiky a následnej liečby.“
Lekársku službu prvej pomoci v Pezinku prevádzkuje eseročka založená 22 lekármi pre dospelých a dvanástimi detskými lekármi. Pediatrička Adriana Koleková hovorí, že návrhy na zrušenie nočnej pohotovosti už v minulosti boli.
V Senci sa to udialo dávnejšie kvôli malému počtu lekárov, ktorých pridelili do Bratislavy. V Malackách sa služba skracovala. Ľudia to vnímali s veľkou nevôľou.
Pritom systém Rýchlej zdravotnej pohotovosti, ktorý Lekársku službu prvej pomoci postupne nahrádza, sa neustále zlepšuje. Kým v roku 2003 bolo na Slovensku okolo 90 staníc so záchrankami, dnes ich je 250.
Ľudia si to zle vysvetľujú, služba bude
Lekárky mrzí, že zdravotníctvo je dlhšiu dobu negatívne medializované. „Rušenie 24-hodinovej povinnosti vždy prinieslo vlnu nespokojnosti, v médiách sa tvorí obraz, že lekári sú tí zlí a chcú mať pokoj,“ myslí si Koleková. Podľa nej si rušenie pohotovostí ľudia spravidla zle vysvetľujú.
„Pohotovosť do desiatej hodiny má určite zmysel. Po desiatej hodine sa dostupnosť starostlivosti nezruší. V prípade akútneho stavu je tu stále možnosť záchranky, ktorá má vlastnú diagnostiku, vlastné EKG či kyslíkový prístroj. Stanicu majú v Pezinku aj v Senci, prácu zvládajú. Pacient nebude poškodený,“ zhodujú sa lekárky.
Podľa detskej lekárky Ivety Feketovej, 70 percent pacientov navštevuje pohotovosť s neopodstatneným prípadom, nerozlišujú správne adekvátnosť návštevy lekára:
„Prvá pomoc má slúžiť na riešenie akútneho stavu, náhlej nevoľnosti alebo stavu ohrozenia života. Ale nie na nádchu, hnačku či zvýšenú teplotu.“
Stávajú sa vraj prípady, keď lekár o tretej v noci vyťahuje kliešťa alebo vystavuje potvrdenie manželovi, že sa pobil s manželkou.
„Na Slovensku chce každý pacient nepretržitú a čo najbližšie umiestnenú pohotovosť. Náš občan je zvyknutý na vysoký štandard. Málo ľudí má predstavu, ako funguje zdravotníctvo vo vyspelých štátoch v zahraničí. Pacienti sa predovšetkým viac starajú o svoje zdravie. Dbajú na prevenciu, nie je rozhodne taká vysoká spotreba antibiotík pri horúčkových ochoreniach. Praktický lekár si pacientov objednáva a vyšetrí len taký počet pacientov, aký je vyšetriť schopný. Pacientovi potom môže venovať viac času. U nás obvodný lekár vyšetrí toľko pacientov denne, koľko ich do ambulancie príde. V čase viróz ich je podľa veľkosti obvodu neraz aj 80. Pacienti nechodia za lekárom v začínajúcich príznakoch ochorenia, ako je napríklad škriabanie v krku, nádcha, hnačka a podobne,“ opisuje rozdiel medzi službami doktorka Vozárová. V zahraničí je zdravotníctvo drahšie.
