PEZINOK. Exkurziu historickým objektom vedie Elena Sabadošová, výskumníčka s osobitnou výskumnou spôsobilosťou a Igor Choma, archeológ z Archeologického múzea v Bratislave.
Od najstaršej časti
Pozývajú nás do dnešných pivničných priestorov južného krídla. Opatrne schádzame dolu schodmi. Ako Sabadošová upozorňuje, kedysi to bolo obytné prízemie dvojpodlažného gotického ranorenesančného domu.
„Na pivnice sa prízemie mení v 17. storočí, keď objekt nadobúda trojkrídlový pôdorys.“ To, že išlo o obytné časti, naznačujú odhalené časti okien a vstupov.
Prechádzame prvou miestnosťou, ktorá má vyššie položený strop ako dve vedľajšie. Okolo sondážnych jám obozretne postupujeme do strednej miestnosti, kde sa zastavíme. Výskum odhalil, že ide o najstaršiu časť objektu (15.st. - začiatok 16.st.). Zaujímavé je, že nehraničí s čiarou Holubyho ulice.
„Vidíme, že to osadenie je o jednu celú prístavbu,“ hovorí výskumníčka. Ako sme sa už dozvedeli na prednáške, objekt, ktorý stojí na uličnej čiare, nemusí byť ten najstarší.
„Domy sa rozširovali v neskorších obdobiach smerom do ulice, a tak vznikali užšie ulice. Takýmto spôsobom sa formovala aj Holubyho ulica,“ vysvetľuje Sabadošová.
Našli mincu
Na historickej mape Pezinka je vidieť, že dom leží pri cestnej komunikácii na vtedy Garbiarskej ulici (dnešná Holubyho ulica). Sabadošová hovorí, že v dnešnom historickom centre mesta vznikli dve strediská. Jedno bolo pri kostole a jedno sa vytvorilo neskôr v jeho v dolnej časti. „Navzájom boli spojené, ale možno boli profesijne oddelené.“
Pri objekte, ktorý mohol slúžiť ako sušiareň garbiarov, odhalil archeologický výskum tri drevené kade (16.-17. st.). V takýchto kadiach namáčali garbiari kože. „Nielen archívne údaje rozprávajú o tom, že tu sídlili garbiari,“ hovorí Sabadošová.
Paralelne s niekdajšou Garbiarskou ulicou tiekol potok a garbiari potrebovali k svojej práci vodu. Ako výskumníčka dodáva, prvé osídlenie vznikalo práve na brehoch potoka.
V minulosti tiekol potok podľa Chomu oveľa bližšie k objektu. „Postupným zavážaním sa vytlačil ku Kollárovej ulici. Ten potok je tu dodnes, len je odvedený do kanalizácie.“
Prejdeme sa aj do poslednej miestnosti, kde vidíme pozostatok vstupu, ktorý viedol na Holubyho ulicu. Sondážne jamy nám odhaľujú aj kamennú dlažbu, ktorá pochádza z mladšieho obdobia. Archeológ nás upozorňuje na klenby.
„Tie tu vznikli sekundárne.“ V poslednej miestnosti našli archeológovia pre datovanie ten najlepší nález – mincu z roku 1676.
Unikátny maľovaný komín
Skôr ako vyjdeme z pivníc, zastavíme sa v časti s vyšším stropom, ktorú sme prešli ako prvú. Choma vysvetľuje rozdielnu výšku stropov.
„Keď sme tu začali odkrývať kamennú dlažbu, črtali sa nám zaujímavé objekty. Tešili sme sa, že pôjde o studňu. Nakoniec sme odhalili, že ide o technologické zariadenie prešu. Išlo o obrovské zariadenie.“
Architektonicko – historický výskum, ktorý prebiehal v rokoch 2001 až 2006, odhalil deväť základných stavebných etáp. „Určite ich však bolo viac,“ hovorí Sabadošová a vysvetľuje, ako vznikol dnešný trojkrídlový objekt. K najstaršej časti bola pristavaná časť, ktorá už lícovala s Holubyho ulicou.
„Ďalšia budova vznikla na druhej strane. Boli to dva samostatné objekty, ktoré nemali spolu žiadny súvis. V renesancii ich zrejme získal zámožný majiteľ. Trojkrídlový objekt vytvoril tým, že medzi dva objekty vstaval na uličnú čiaru ďalší objekt, čím ich prepojil,“ opisuje Sabadošová.
V tomto období dochádza aj k tomu, že sa navyšuje terén a z prízemia sa stávajú pivnice. Budova, v ktorej neskôr vznikla prešovňa, bola v dobre svojho vzniku honosne zdobená. „Mala čierne kvádrovanie v nárožiach, okolo okien čierne pasparty,“ hovorí Sabadošová.
V baroku pribudol ďalší dvojpodlažný objekt, ktorý však zanikol. „Teraz je to ruina. Možno to bola sušiareň garbiarov.“
Severné krídlo rozšírila prízemná stavba, ktorá slúžila pre hospodárske účely. Neskôr bola nadstavaná. „Jej unikátom je fantastický maľovaný komín. Vidieť sú už len zvyšky výzdoby,“ hovorí Sabadošová.
Pozrieť sa môžeme aj na poschodie južného krídla. Severné krídlo je v horšom stave, tam nás radšej nevpustia.
