BRATISLAVA. Najväčšou pohrebníckou službou na Slovensku je bratislavská spoločnosť Marianum, ktorá na území hlavného mesta spravuje 17 cintorínov a jeden urnový háj v krematóriu. Pri príležitosti Pamiatky zosnulých, ktorá pripadá na 2. novembra, vychádza ich návštevníkom v ústrety predĺžením prevádzkových hodín.
"V dňoch 25. októbra až 3. novembra budú cintoríny otvorené od 7.00 do 20.00 h. V odôvodnených prípadoch správca cintorína môže umožniť návštevu hrobov aj mimo týchto hodín," uviedol pre TASR riaditeľ spoločnosti Miloslav Hrádek.
Menšie investície do cintorínov
Marianum v uplynulom roku výrazne znížilo objem investícií do cintorínov. "Je to dôsledok úsporných opatrení Bratislavy a ako mestská organizácia sme sa museli tomuto trendu prispôsobiť. Aj napriek tomu sa nám podarilo skultúrniť priestory najmä na cintorínoch v Ružinove a v Slávičom údolí," dodal Hrádek.
Vo vyťažených dňoch okolo Pamiatky zosnulých posilní Marianum upratovacie čaty a zabezpečí častejší kontajnerový odvoz odpadu, ktorý sa v tomto období intenzívnejšie hromadí v dôsledku čistenia hrobov.
Ako to bolo kedysi
S ukončením života človeka úzko súvisia aj problémy s likvidáciou jeho telesnej schránky.
"Tieto problémy riešili naši predkovia už v časoch dávno minulých. U obyčajných, málo významných ľudí to bolo najčastejšie uloženie ich tiel priamo do zeme, alebo ich spopolnili. Významní ľudia, náčelníci, vládcovia a králi boli pred uložením do honosných hrobiek často mumifikovaní, alebo im boli postavené monumentálne pamätníky. Do hrobiek týchto ľudí bola ukladaná aj časť ich veľkých majetkov, preto boli často bez ohľadu na telesné pozostatky vykradnuté a znehodnotené. Ako ochrana proti vykrádaniu hrobov, ktoré sa, bohužiaľ, praktizuje občas ešte aj dnes na našich cintorínoch, boli budované mohutné hrobky ako pyramídy, alebo postavené ako súčasť hradu, kaštieľa alebo najčastejšie ako krypty v kostoloch," uviedol pre TASR antropológ Jozef Mentel z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Obyčajní ľudia boli pochovávaní najčastejšie v okolí kostola do zeme, čo je najčastejšia poloha cintorínov v našej oblasti. Aká bola trvanlivosť hrobky v okolí kostola?
V dávnejších časoch to bolo okolo 80-100 rokov. Predpokladalo sa, že v takomto časovom období si na pochovaného niekto ešte spomenul a chodil jeho hrobku navštevovať. Voľakedajšie kríže na hroboch sa vyhotovovali spravidla z dreva, ktorého trvanlivosť bola okolo 80 rokov. Po tomto čase správcovia cintorínov, hrobári hrobky rušili a zvyšné pozostatky kostí ľudí ukladali do špeciálnych miestností, kostníc, kde sa ukladali aj pozostatky ľudí po veľkých vojenských bojoch a morových epidémiách. Výnimkou, čo sa týka polohy cintorínov, boli cintoríny židovské, na ktoré, na rozdiel od kresťanov, Židia chodili obyčajne málo, preto i dnes nájdeme aj na našom území židovské cintoríny umiestnené mimo miest, dodal Mentel.
Problém? Kamene v pôde
Veľké problémy s pochovávaním sú v oblastiach s kamenitou pôdou. Preto napríklad v oblasti hôr Nepálu a Himalájí nebožtíkov po pohrebných obradoch vynesú na náhornú planinu, kde sa o ich telesné pozostatky postarajú supy a divá zver. Rozdielne sú aj cintoríny, ktoré môžeme vidieť aj v skalnato-žulovom Nórsku. Sú umiestnené tiež v okolí malých kostolíkov, ale ich pomníčky v okolí urien sú na naše pomery veľmi skromné, maličké a nevysoké, doplnil Mentel.
V dôsledku pokračujúcej zástavby vo svete a aj na našom území sa zakladali cintoríny mimo mesta a presadzuje sa systém kremácie, ktorý je menej náročný na priestor. V našich oblastiach pozostalí investujú do hrobov svojich zosnulých značné, až veľké finančné hodnoty a dlhodobo sa o tieto miesta vo väčšine vzorne starajú. Poplatky za hrobové miesta v dôsledku ich nedostatku sa neustále zvyšujú a čas ich platnosti sa taktiež postupne skracuje, konštatoval Mentel.
