BRATISLAVA. Bratislavskú Devínsku Novú Ves už roky ohrozujú gudróny, na povrch vyvierajú už od 80. rokov. Ide o nebezpečný odpad ešte z bývalej rafinérie Apollo. Slovnaft sa za pôvodcu odpadu nepovažuje.
Starosta bratislavskej Devínskej Novej Vsi Milan Jambor (SDKÚ a SaS) verí, že do konca jeho volebného obdobia budú gudróny minulosťou. Vraví, že Devínska čaká na zákon o identifikácii environmentálnych záťaží ako na spasenie. Chce čerpať pomoc od štátu.
Podľa starostu je vydané územné rozhodnutie, ktorým sa má začať sanácia územia vyvezením odpadu. Vyťaženie odpadu a rekultivácia priestoru by podľa Jambora mali stáť niekoľko miliónov eur.
Zákon ide do parlamentu
Skládka nebezpečného odpadu v lokalite Srdce tvorí vedľajší produkt rafinácie ropy, ktorý do lokality priviezli v roku 1963. Gudróny vyrobil dnes už neexistujúci podnik Apollo. Skládka sa rozprestiera na ploche 4 000 metrov štvorcových, celkový objem je odhadovaný na 30 800 metrov kubických.
V auguste vláda prijala zákon o identifikácii environmentálnych záťaží. Minister životného prostredia József Nagy (Most-Híd) povedal, že je to environmentálny zákon desaťročia. Jeho odobrením sa podľa neho začala dlhá cesta k odstráneniu znečistenia z minulosti.
Ak zákon odobria aj poslanci, Slovensko bude môcť na odstraňovanie environmentálnych záťaží využívať aj eurofondy, čo doteraz nebolo možné. Podľa Nagya je to zásadný krok, pretože peniaze na odstraňovanie záťaží tak bude môcť Slovensko získať aj v budúcom programovacom období.
Na Slovensku až 250 nebezpečných lokalít
Vlasta Jánová, riaditeľka sekcie geológie a prírodných zdrojov ministerstva životného prostredia, považuje zákon za veľmi prínosný pre životné prostredie. Vraví, že na Slovensku je 250 lokalít, kde je kontaminácia potvrdená, a je tam negatívny vplyv na zdravie ľudí a životné prostredie.
Podľa zákona pôvodcovia environmentálnych záťaží budú od januára 2012 povinní riešiť znečistenie životného prostredia, za ktoré sú zodpovední. Účelom zákona je najmä vymedziť pôvodcu environmentálnej záťaže v súlade s princípom "znečisťovateľ platí“.
Minister Nagy upozornil na problém starých environmentálnych záťaží na Rade ministrov pre životné prostredie v Luxemburgu. Podľa slov hovorkyne Beatrice Hudákovej iniciatívne vystúpenie ministra Nagya podporili ministri životného prostredia Rumunska a Maďarska, ktorí tak ako Nagy preferujú vytvorenie stabilného legislatívneho a finančného rámca na úrovni Európskej únie a možnosť využívať fond solidarity.
Ako uviedla Hudáková, podľa eurokomisára pre životné prostredie Janeza Potočnika by sanácie mali byť financované z Kohézneho fondu, pričom Potočnik vyzdvihol úlohu národných vlád pri čerpaní peňazí na tieto účely. Slovensko v období 2010 až 2013 určilo na sanácie 135 mil. eur, z ktorých sa pre chýbajúcu legislatívu ešte nečerpá.
Devínsku Novú Ves zaťažuje skládka gudrónov.
FOTO: Ministerstvo životného prostredia
Autor: lut
